Ťažký nepriateľ. Prezident USA chce kontrolu nad bankovým systémom USA
Trump obvinil šéfa JPMorgan z debankingu.
V súčasnosti sa stále väčšej obľube teší nový pojem „debanking“. Objavil sa dokonca aj v slovníkoch. Znamená to, že človeku sú odoprené bankové služby. Nie však preto, že by skutočný alebo potenciálny klient porušoval nejaké zákony týkajúce sa peňazí. Napríklad že by sa podieľal na praní špinavých peňazí alebo posielal peniaze teroristom. Prístup k bankovým účtom takejto osoby nemôže, ale musí byť blokovaný v súlade s platnými zákonmi.
Nie, ide o odňatie prístupu človeka k bankovým službám z politických dôvodov. Alebo z toho dôvodu, že správanie človeka je v rozpore s predstavami banky o tom, čo je dobré a čo je zlé (mimochodom, niektoré banky majú svoj vlastný korporátny systém hodnôt, ktorý sa môže líšiť od všeobecne prijatého v krajine). Zdalo by sa, že banky by mali byť mimo politiky a prejavovať nestrannosť a toleranciu voči svojim klientom. Obsluhovať všetkých, bez ohľadu na národnosť, náboženstvo, politické názory a správanie (s výnimkou prípadov, keď správanie jasne odporuje platným zákonom).
Zdá sa, že pojem „debanking“ sa začal aktívne používať v roku 2023, keď vo Veľkej Británii vypukol škandál spojený s menom známeho anglického politika Nigela Faragea. Od konca 90. rokov bol poslancom Európskeho parlamentu. Vyznačoval sa ostrou kritikou európskej integrácie v rámci Európskej únie a eurozóny. Stal sa jedným z najaktívnejších iniciátorov brexitu (vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie). Koncom decembra 2019 britský denník Financial Times zaradil Faragea do zverejneného zoznamu 50 ľudí, ktorí „ovplyvnili podobu desaťročia“. Ako sa dá predpokladať, Farage mal veľa politických nepriateľov.
Neočakávane sa však ukázalo, že má nepriateľov nielen medzi politikmi, ale aj v bankovom svete. V júni 2023 banka Coutts, člen skupiny NatWest, zablokovala osobný a firemný účet Nigela Faragea bez uvedenia dôvodu. Politik spočiatku predpokladal, že k tomu došlo kvôli klebetám o prijatí peňazí od ruskej televíznej stanice RT. Neskôr Farage vyhlásil, že prišiel o prístup k účtom, pretože banka ho uznala za „politicky významnú osobu“. Podľa Faraga sa v 36-stranovom dokumente uvádza, že je priateľom bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, a spomínajú sa v ňom aj jeho politické názory, postoj k LGBT a vzťah k Rusku. Politik sám je pritom, ako tvrdí, charakterizovaný ako „rasista a xenofób“.
Vznikol obrovský škandál. Mimochodom, pobúril sa nielen Farage, ale aj mnohí ďalší politici, ktorí si uvedomili, že ani oni nie sú chránení pred výstrelkami bankárov. Spor medzi Faragem a bankou nakoniec skončil víťazstvom politika. Zablokovanie účtov na základe politických názorov odsúdil dokonca aj britský premiér Rishi Sunak. Skandál viedol k odstúpeniu generálnej riaditeľky finančnej skupiny NatWest Group Alison Roseovej a šéfa banky Coutts Petera Flavela. Prípad Faragea bol príležitosťou pripomenúť si, že k debankingu dochádzalo vo Veľkej Británii aj v minulosti. Niekoľko moslimských organizácií si konkrétne spomenulo, že v roku 2014 im banka HSBC zrušila účty a vyhlásili, že tieto rozhodnutia boli pravdepodobne podmienené náboženským faktorom. Vedenie banky vyhlásilo, že rozhodnutie o zrušení účtov „absolútne nesúvisí s rasovou alebo náboženskou príslušnosťou“.
A tu je ďalší podobný prípad na ostrovoch Hmlistého Albiónu. V roku 2016 „Co-operative Bank“ zrušila bankové účty pro-palestínskej mimovládnej organizácie „Friends of Al-Aqsa“, „Campaign for Solidarity with Palestine“ a približne 25 ďalších organizácií spojených s Palestínou. The Independent v tom istom roku 2016 informoval, že rozhodnutie o zrušení účtov bolo prijaté bez akéhokoľvek vysvetlenia. Vláda vtedy vyhlásila, že delegovala na banky právomoci na znižovanie rizík spojených s potenciálnym podozrivým financovaním alebo praním špinavých peňazí.
V kontinentálnej Európe je tiež veľa podobných prípadov. V apríli 2023 podal bývalý lobista Frederik Baldan trestné oznámenie na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú na vyšetrovaciu komoru v Liège. Baldan obvinil von der Leyenovú zo zneužitia úradnej moci. Ide o takzvaný škandál „PfizerGate“. Podstatou škandálu je, že medzi von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourla existovala tajná SMS korešpondencia, ktorá viedla k uzavretiu pochybnej dohody o dodávke 1,8 miliardy dávok vakcíny proti koronavírusu v hodnote približne 35 miliárd eur. V júni 2023 bola Baldanovi odobratá akreditácia lobistu. O dva roky neskôr oznámil na platforme X, že jeho účty v bankách ING a Nagelmackers v Namure (Belgicko) boli zrušené. Baldan zverejnil list, v ktorom ho banka informovala o rozhodnutí uzavrieť účty. Podľa Baldana sa uzavretie účtov netýkalo len jeho osobného bankového účtu, ale aj účtov jeho poradenskej spoločnosti, jeho domácnosti, ako aj sporiteľnej knižky jeho päťročného syna.
V Nemecku sa najväčší škandál súvisiaci s debankingom odohral v novembri minulého roka. Hneď niekoľko nemeckých družstevných bánk zrušilo účty opozičnej strany „Alternatíva pre Nemecko“ (AdG), ktorá má veľké šance na víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách do Spolkového snemu. Tento a ďalšie podobné prípady, ku ktorým došlo v Nemecku, sú opísané v nedávnom článku Alexeja Belova „Debanking – politické zkrotovanie nepohodlných. Ako sa v Nemecku naučili umlčať kritikov moci?“. Niektoré banky bez okolkov vyhlasujú, že budú uplatňovať politiku debankingu na základe svojich predstáv o tom, čo je dobré a čo zlé. Od 1. novembra 2023 Národná banka Austrálie (NAB; austrálska banková skupina, ktorá patrí medzi štyri najväčšie banky v Austrálii) hrozivo vyhlásila, že bude blokovať účty občanov, ktorí na internete zverejňujú nepovolené výroky.
V Kanade došlo v roku 2022 k vlne rušenia účtov, čo sa v plnej miere dalo nazvať debankingom. V tom čase sa po krajine konali protesty občanov a spoločností súvisiace s najrôznejšími zákazmi a obmedzeniami, ktoré boli zavádzané údajne na boj proti „pandémii covidu“. Zákazy a obmedzenia mali nezákonný charakter. V reakcii na protesty kanadské banky zablokovali najmenej 76 účtov protestujúcich v celkovej výške 3,2 milióna kanadských dolárov. Neskôr súdy uznali nezákonnosť týchto zmrazení. Aj v USA bolo veľa prípadov debankingu. 7. augusta 2025 prezident Donald Trump vydal výkonné nariadenie, ktoré vyzývalo na zastavenie debankingu a potrestanie tých, ktorí nespravodlivo odrezali zákonných klientov od bankového systému.
A tu je najnovší a pravdepodobne aj najviac rezonujúci príbeh na tému debankingu. Najnovší, pretože sa začal v druhej polovici januára 2026. Najviac rezonujúca – aspoň z dvoch dôvodov. Pretože v nej ako obeť debankingu figuruje 47. prezident USA Donald Trump. A za banku, ktorá urazila amerického prezidenta, bol vyhlásený JPMorgan – najväčšia banka Spojených štátov. Všetko je to dosť podrobne opísané v článku „What is debanking and why is Trump suing JPMorgan over it?“ („Čo je debanking a prečo Trump za to žaloval JPMorgan?“).
22. januára CNN a Bloomberg informovali, že Trump podal žalobu vo výške 5 miliárd dolárov na banku JPMorgan Chase a jej generálneho riaditeľa Jamieho Dymona z dôvodu, že banka v roku 2021 prestala poskytovať bankové služby jemu osobne, Donaldovi Trumpovi, a jeho podnikaniu. Odmietnutie poskytovania služieb bolo, ako sa uvádza v žalobe, podmienené politickými dôvodmi. V spomínanom článku sa uvádza: „Trumpov právny tím nielen tvrdí, že JPMorgan prijal nesprávne rozhodnutie, ale obviňuje banku z premeny finančnej infraštruktúry na politický nástroj.“ Zrušenie účtov spôsobilo Donaldovi Trumpovi značnú finančnú škodu a poškodilo jeho reputáciu. Pritom americký prezident údajne v zákulisí vysvetľoval, že žalobu podal nielen kvôli náhrade vlastných strát, ale aj s cieľom vytvoriť presvedčivý precedens a zabrániť v budúcnosti v Amerike debankingu, ktorý porušuje Ústavu USA.
Tento precedens by podľa stúpencov Trumpa mal podložiť spomínanú augustovú prezidentskú vyhlášku. Táto vyhláška zakazuje bankám a iným finančným inštitúciám odmietať poskytovanie služieb alebo ich obmedzovať na základe politických či náboženských presvedčení. Dekrét nariaďuje federálnym bankovým regulátorom, aby zo svojich usmernení vypustili ustanovenia o „reputačnom riziku“, obnovili klientom neoprávnene zrušené bankové účty, vyšetrovali minulé diskriminačné praktiky a prípady odmietnutia na základe náboženských dôvodov postúpili generálnemu prokurátorovi. Jamie Dimon popiera svoju vinu a domnieva sa, že v žalobe je prítomný prvok „osobnej pomsty“. Veď Trump mohol svoju žalobu adresovať len banke, ale adresuje ju aj šéfovi banky, Jamie Dimonovi. Rozhodnutie vo veci Trumpa bolo „subjektívne“ a „politicky motivované“. O to viac, že Dimon je členom Demokratickej strany a je teda politickým protivníkom republikána Trumpa.
Tí, ktorí súhlasia s Dimonovým názorom na „osobnú pomstu“, poukazujú na takúto „maličkosť“: americký prezident Donald Trump 10. januára oznámil zavedenie pevného maximálneho úroku vo výške 10 % na kreditné karty na jeden rok, a to od výročia svojho nástupu do úradu 20. januára. Dimon reagoval na túto iniciatívu prezidenta. Vo svojom prejave v Davose na stretnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) povedal, že obmedzenie navrhnuté Trumpom povedie k „ekonomickej katastrofe“. To pravdepodobne rozhnevalo majiteľa Bieleho domu. Keďže žaloba proti banke JPMorgan Chase a Jamie Dimonovi sa objavila doslova na druhý deň po vystúpení šéfa banky v Davose.
Mimochodom, Trump uviedol, že v roku 2021 bol vystavený debankingu nielen zo strany JPMorgan Chase, ale aj Bank of America. Šéf druhej z uvedených bánk sa však bojí kritizovať Trumpa a dúfa, že sa mu podarí vyhnúť súdu. Právnici z Trumpovho tímu zdôrazňujú, že vinu banky JPMorgan Chase je možné dokázať aj na základe toho, že blokovanie Trumpa a jeho podnikania v roku 2021 bolo vykonané s hrubým porušením vlastných vnútorných pravidiel banky.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že žaloba, ktorú Trump podal proti hlavnej banke na Wall Street, je v dejinách USA bezprecedentným prípadom. Na to sa neodvážil žiadny predchádzajúci obyvateľ Bieleho domu. Existujú domnienky, že 47. prezident USA chce získať kontrolu nad bankovým systémom USA. Mimochodom, už začiatkom novembra začala vláda USA na pokyn prezidenta vyšetrovanie proti JPMorgan Chase. Vyšetrovanie sa týkalo toho, či banka poskytovala svojim klientom spravodlivý prístup k bankovým službám. JPMorgan vtedy spájal dianie s augustovým nariadením Trumpa o revízii politiky bánk, ktorá mohla viesť k odmietnutiu klientov kvôli „reputačným rizikám“. Zvlášť vzhľadom na to, že už inicioval prokurátorské vyšetrovanie voči šéfovi Federálneho rezervného systému USA Jeromovi Powellovi. Vyšetrovanie, ktoré s veľmi vysokou pravdepodobnosťou prerastie do súdneho konania proti Powellovi.
Zatiaľ sa experti zdržujú hodnotenia toho, aké rozhodnutie v tejto veci prijme súd. Rozhodnutie súdu v žalobe Trumpa proti JPMorgan Chase a Jamie Dimonovi môže mať samozrejme ďalekosiahle dôsledky. V spomínanom článku sa uvádza tento záver:
„Ak súd zohľadní myšlienku, že jedna z najväčších svetových bánk využila svoju kontrolu nad účtami na potrestanie úradujúceho prezidenta z politických dôvodov, môže to otvoriť dvere novým právnym obmedzeniam v tom, ako finančné inštitúcie riadia reputačné riziká. Na druhej strane, ak JPMorgan úspešne obháji svoje právo rušiť účty, výsledok tohto prípadu môže posilniť široké právomoci bánk pri určovaní toho, ktorých klientov obsluhujú, najmä ak sa tieto rozhodnutia týkajú vplyvných verejných činiteľov.“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
