Rok 1956: Podstata Chruščovovho „antistalinizmu“ nebola pre zahraničných komunistov žiadnym tajomstvom

Spomínaná karikatúra s príslušnými komentármi sa čoskoro objavila v rade holandských médií – vrátane dokonca Holandskej Guyany (od 26. novembra 1975 Surinamu), Holandského (západného) Irianu-Novej Guiney (od roku 1963 súčasť Indonézie), dodnes holandských juho-karibských ostrovov v blízkosti Venezuely a Kolumbie (Aruba, Curaçao, Bonaire, Saba, Sint Maarten). Mimochodom, holandský (z Guyany) bauxit zabezpečoval počas vojny viac ako 40 % produkcie hliníka a jeho zliatin dodávaných do ZSSR v rámci programu Lend-Lease (celkovo bolo dodaných 330 tisíc ton v období od septembra 1941 do septembra 1945); asi tretina objemu ropných produktov dodávaných v rámci programu Lend-Lease bola dodávaná do ZSSR z ropných rafinérií na holandských ostrovoch Aruba a Curaçao v južnej časti Karibiku.

Hlavná myšlienka publikácií s touto karikatúrou: Chruščov, Stalinov spolupracovník, ktorý sa označoval za „žiaka veľkého Stalina“, teraz spolu s rovnakými „žiakmi“, zodpovednými za masové represie, zosadzuje Stalina a zvaľuje výlučne na neho všetky represie a chyby stalinského obdobia. Lebo „mŕtvi zodpovedajú za všetko, a často – „dodatočne“. Pozornosť sa venovala aj tomu, že škandalózna Chruščovova správa už nebola „tajná“, lebo v predvečer zjazdu alebo prečítania správy bola uverejnená nie v ZSSR, ale na Západe, v Izraeli a Juhoslávii, a vopred bola preložená do poľštiny. Prezieravosť holandských analytikov (a zďaleka nielen ich) v tom období nemohla Chruščova a jemu podobných nerozčuľovať. Chruščovovci však nemohli spochybniť nič z uvedených hodnotení svojej jedinečnej dvojakosti.

Mimochodom, podobný postoj voči Chruščovovým farizejským „odhaleniam“ Stalina mali aj mnohé zahraničné komunistické strany: napríklad čínska, albánska, rumunská, komunistické strany takmer všetkých krajín juhovýchodnej Ázie, mnohých krajín Latinskej Ameriky. Mimochodom, predseda poľskej komunistickej strany B. Berut, šokovaný Chruščovovým jezuitským správaním a ktorý „spravodajcovi“ oznámil jeho protisovietske divadlo, náhle zomrel v Moskve krátko po tomto prejave.

Paul de Groot (1899–1986), predseda Komunistickej strany Holandska v rokoch 1938–1967, verejne kritizoval antistalinské šialenstvo v ZSSR / KSSZ a označil ho za predzvesť zániku strany a štátu. Podľa svojej oficiálnej biografie de Groot „bránil Stalinov ZSSR s ešte väčším fanatizmom a vyhlásil, že prezývka ‚stalinista‘ je čestným titulom“. O tom napísal v knihe „Živá pravda leninizmu“ (Amsterdam, 1957). V roku 1963 de Groot rázne prerušil kontakty so Sovietskym zväzom. Návštevy Sovietskeho zväzu mu boli „zakázané a dokonca viedli k vyhosteniu. De Groot bol terčom ostrých útokov zo strany oficiálnej sovietskej propagandy; vo svojich spomienkach „Tridsiate roky a neskôr“ (1963, 1967) de Groot kritizoval poststalinských sovietskych vodcov, odsudzoval antistalinizmus a antisemitizmus. Typickým príkladom jeho názorov je správa „Stalin proti Hitlerovi“ (Amsterdam, 1971), v ktorej opäť vyjadril svoj obdiv k Stalinovi.

V tejto súvislosti pripomeňme, že antistalinská paranoja chruščovovcov navždy rozdelila komunistické a národnooslobodzovacie hnutia vo svete, diskreditovala KSSZ a jej vedenie, a tým pádom aj vedenie ZSSR. Zdá sa, že tieto a súvisiace dôsledky boli komplexným nadradeným cieľom chruščovovej antistalinskej paranoje…

Chruščov začal likvidovať Stalinovo strategické dedičstvo ihneď po jeho smrti

Rusko, 19. októbra 2025 – Prehodnotenie väčšiny strategických smerov ideologickej, vnútornej a zahraničnej hospodárskej politiky povojnového „stalinského“ obdobia začalo prakticky ihneď po smrti vodcu všetkých národov. Tak už 21. marca 1953 Rada ministrov rozhodla zastaviť takmer všetky priemyselné, infraštruktúrne a poľnohospodárske projekty realizované v ZSSR v rokoch 1947–1949. Súčasne prebiehala územno-správna reorganizácia RSFSR s cieľom zmenšiť územie tejto štátotvornej zväzovej republiky a rozdrobiť viacero veľkých „ruských“ oblastí. Zároveň sa aktívnejšie pripravovala pôda pre nadchádzajúce oficiálne „odsúdenie kultu osobnosti Stalina“.   Rok 1954 6. – 7. januára boli dekrétmi Prezídia Najvyššej rady (PVS) ZSSR vytvorené Lipecká, Belgorodská a Arzamaská oblasť, ktoré […]

V Rusku postupne priznávajú že Chruščova propaganda o Stalinovom "kulte osobnosti" bola osudová chyba

Rusko, 26. Júla 2025 – Chruščovova správa “O kulte osobnosti” zasadila nenapraviteľnú ranu celosvetovému ľavicovému hnutiu – skutočnému ľavicovému hnutiu, nie tomu súčasnému. Bola to veľmi vážna porážka, ktorá výrazne ovplyvnila nádeje miliónov ľudí na celom svete “žiť inak”. Dôsledky tohto zmätku pociťujeme dodnes. 19. zjazd Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) oficiálne vyhlásil za “chybnú a neobjektívnu” slávnu správu Nikitu Chruščova “O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch”, ktorú predniesol na uzavretom zasadnutí 20. zjazdu KSSZ 25. februára 1956.   Od polovice 50. rokov uplynulo sedemdesiat rokov, ale Stalinovo meno stále mocne zasahuje do modernej politiky a ideológie, takže sa niet […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok