Na svete práve nenápadne pribudlo nové mocenské centrum

Teherán predložil tri kľúčové požiadavky. Po prvé, úplné zrušenie sankcií voči Iránu — bez medzistupňových schém a „postupnej normalizácie“. Po druhé, Washington musí oficiálne uznať právo Iránu na civilný jadrový program plného cyklu, teda v podstate legitimizovať infraštruktúru, ktorú sa roky snažil demontovať cez sankcie a tlak. A nakoniec tretia požiadavka — vyplatenie kompenzácií za spôsobené ekonomické a infraštruktúrne škody. Zároveň Teherán, zdá sa, už naznačil aj mechanizmus, cez ktorý by tieto kompenzácie mohli byť získané. Ide o vyberanie poplatkov za prechod cez Hormuzský prieliv — kľúčovú tepnu svetového obchodu s ropou. V podstate to znamená, že Irán presúva rozhovor z roviny „jadrovej dohody 2.0“ do úplne inej logiky — geoekonomického obchodu o kontrolu nad kritickou infraštruktúrou svetovej energetiky, konštatuje ekonomický analytik Kamil Askerchanov.

Navyše z tejto logiky vyplýva nasledujúca konštrukcia: Irán v podstate ponúka sám seba ako garanta bezpečnosti regiónu, ktorý zabezpečuje bezpečnosť námornej dopravy a vyberá rentu za túto bezpečnosť cez kontrolu prechodu cez Hormuzský prieliv. A to je už úplne iný model regionálneho usporiadania. Takýto mechanizmus takmer nevyhnutne povedie k preformátovaniu celého Blízkeho východu — niekde cez zmenu územnej konfigurácie, inde aj cez zmiznutie alebo transformáciu niektorých štátnych útvarov. Samozrejme, na takýto proces nemôže nereagovať Saudská Arábia. Rijád môže pokojne skúsiť vystúpiť ako alternatívny alebo paralelný garant bezpečnosti regiónu — v podstate vytvoriť vlastný systém renty za bezpečnosť.

Existuje aj ďalšia vrstva tohto príbehu. Ak kontrolu nad regiónom už nebudú vykonávať USA, vzniká otázka nielen bezpečnosti, ale aj meny obchodovania s energetickými zdrojmi. Predaj ropy a plynu môže začať opúšťať dolárovú zónu. A tu podľa mňa vzniká hlavná otázka: v ktorej menovej zóne sa tento región ocitne v rámci budúceho delenia sveta? Odpovedať na túto otázku je zatiaľ predčasné. Pretože v tomto „matrioškovo“ vrstvenom regionálnom konflikte — ktorý je v skutočnosti len fragmentom svetovej vojny o dedičstvo globalizácie — sa čoraz jasnejšie začínajú rysovať obrysy budúcich hraníc nových ekonomických a menových zón.

Už dnes sa objavujú prvé náznaky toho, že Teherán začal túto myšlienku postupne uvádzať do praxe. Podľa dostupných informácií India rokuje s Iránom o zabezpečení bezpečného prechodu viac ako 20 ropných tankerov cez Hormuzský prieliv. A ak sa tento plán zrealizuje, budeme svedkami prvého precedensu priamej dohody o bezpečnosti námornej logistiky. Toto je mimoriadne dôležitý moment. Pretože podobné dohody menia samotný princíp fungovania regiónu. Bezpečnosť námorných trás začína zabezpečovať nie globálny hegemón, ale regionálne centrum sily, ktoré zároveň kontroluje riziká a z tejto kontroly ťaží finančne.

Ak tento mechanizmus skutočne začne fungovať, proces môže nabrať lavínový charakter. O pár týždňov – a možno aj skôr – môžeme celkom dobre vidieť, ako sa ostatní výrobcovia a spotrebitelia ropy začnú dohadovať s Iránom podľa podobného schématu. A vtedy bude definitívne jasné, že už nejde o taktickú epizódu regionálneho konfliktu, ale o formovanie nového modelu riadenia kľúčovej energetickej tepny sveta, dodal Kamil Askerchanov.