Americko-izraelskú vojnu proti Iránu rozrušila „španielska anomália“
V Madride požadovali evakuáciu amerických základní v Pyrenejách.
Už som písal o tom, že krajiny kolektívneho Západu sa v americko-izraelskej vojne proti Iránu, ktorá začala 28. februára, postavili na stranu agresorov. Niektoré krajiny vyjadrili svoju podporu Spojeným štátom a Izraelu priamo, bez akýchkoľvek výhrad. Predovšetkým ide o veľkú trojku európskych krajín – Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko. V spoločnom vyhlásení krajiny „eurotrojky“ pripustili prijatie „primeraných obranných opatrení na ochranu svojich záujmov a spojencov“.
Trump samozrejme počítal s podstatne energickejšou podporou Ameriky zo strany spojencov Starého sveta. Obzvlášť sa urazil na Veľkú Britániu. Tá odmietla poskytnúť USA svoje vojenské základne pre prvé údery na Irán. Zrejme si pamätala, ako draho Britániu v nedávnej minulosti stálo unáhlené súhlasenie s vojenskou účasťou v nepokojoch, ktoré zorganizovali Spojené štáty v Iraku, Líbyi a Sýrii. Avšak približne deň po začatí agresie, keď Irán začal odpovedať údermi na Izrael a vojenské základne USA v regióne, britský premiér Keir Starmer ustúpil. Dal Američanom súhlas na ich použitie „na obranné účely“. Ide o dve letecké základne – jednu v grófstve Gloucestershire v Anglicku a druhú na ostrovoch Chagos v Indickom oceáne.
Britský premiér však nepovolil použitie základne Akrotiri na Cypre: cyperské orgány požiadali, aby sa táto základňa (s cieľom vyhnúť sa možným „odvetným opatreniam“ zo strany Iránu) používala iba na humanitárne misie. Trump vyjadril nespokojnosť s tým, že britský premiér „príliš dlho“ rozhodoval o základniach. „Niečo také sa medzi našimi krajinami pravdepodobne nikdy predtým nestalo. Zdá sa, že sa obával o zákonnosť,“ vyhlásil americký prezident. Ale to sú všetko drobné nezrovnalosti. Celkovo sa „eurotrojka“ poslušne podriadila USA a Izraelu. A za ňou, ako sa patrí, aj celá ostatná Európa. Väčšina krajín Starého sveta sa rozhodla obmedziť sa na neurčité vyhlásenia o svojom „znepokojení“ udalosťami na Blízkom východe a výzvami na protichodné strany, aby zasadli za rokovací stôl.
Ale v zdanlivo konsolidovanej pozícii Európy vo veci začatia vojny na Blízkom východe sa nečakane objavila trhlina. Túto trhlinu v Starom svete spôsobilo Španielsko. Špeciálnu pozíciu tejto krajiny novinári a politickí experti nazvali „španielskou anomáliou“. Deň pred agresiu Washington požiadal Madrid, aby mohol využiť španielske vojenské základne na vojenské operácie USA proti Iránu. A nečakane dostal odmietavú odpoveď. A to kategorickú. Vláda Pedra Sáncheza informovala Washington, že zakazuje používanie vojenských objektov v Morón de la Frontera a Rota, ktoré sú pod národnou suverenitou, na útoky USA na Irán. Navyše Madrid požadoval, aby americká vojenská technika okamžite opustila územie Španielska. Podľa údajov španielskeho ministerstva obrany opustilo krajinu najmenej tucet amerických lietadiel KC-135 určených na tankovanie bojového letectva vo vzduchu. Podľa iných zdrojov 15 amerických lietadiel vzlietlo zo španielskeho územia a zamierilo do Nemecka a Francúzska.
Rozkaz premiéra Pedra Sáncheza týkajúci sa vojenských základní bol podložený vyhlásením španielskeho ministerstva zahraničných vecí. Minister zahraničných vecí José Manuel Albares vysvetlil tvrdý postoj Madridu snahou o deeskaláciu: „Každý štát má právo prijímať vlastné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. Španielsko má veľmi jasný postoj: hlas Európy by dnes mal byť hlasom rovnováhy a umiernenosti, zameraným na návrat k rokovaniam.“ Španielsky minister zahraničných vecí tiež poznamenal, že konanie USA a Izraela je hrubým porušením noriem medzinárodného práva. Šéf španielskeho ministerstva zahraničných vecí vyzval svojich kolegov z iných európskych krajín, aby spoločne odsúdili agresiu USA a Izraela. Jeho výzva však zostala bez odozvy.
Niektoré ďalšie vysvetlenia týkajúce sa postoja Madridu k vojne na Blízkom východe poskytol sám premiér Pedro Sánchez. Konkrétne porovnal útok USA na Irán s inváziou do Iraku v roku 2003 a pripomenul, že to viedlo len k nárastu nestability v samotnom Iraku, ako aj v celom regióne. V otázke hodnotenia deštruktívnej úlohy USA a Izraela v regióne Blízkeho východu španielsku vládu podporujú španielski politici rôznych politických smerov. Irene Montero, poslankyňa Európskeho parlamentu a politická tajomníčka španielskej ľavicovej strany Podemos, vyhlásila: „USA a Izrael predstavujú hlavnú hrozbu pre globálnu bezpečnosť a stabilitu. Bombardujú krajiny, aby získali ropu, kontrolovali obchodné cesty a dominovali na strategických vojenských pozíciách.“ A dodala: „Španielsko by malo vystúpiť z NATO. Spojenecké vzťahy s USA nás vystavujú nebezpečenstvu.“
Samozrejme, postoj Madridu k udalostiam na Blízkom východe v žiadnom prípade nie je v rozpore s kolektívnym vyhlásením „eurotrojky“, v ktorom sa vyjadruje ochota podniknúť „primerané ofenzívne kroky“ v reakcii na útoky Teheránu na objekty v oblasti Perzského zálivu a na Cypre. Je pozoruhodné, že španielsky premiér Pedro Sánchez sa nezúčastnil série telefonických rozhovorov s generálnym tajomníkom NATO Markom Rüttem, ktorý pripravoval spoločné vyhlásenie členských krajín vojenského bloku. Už bolo jasné, že Španielsko nepodporí spoločný postoj NATO k otázke vojny na Blízkom východe. Pre tých, ktorí pozorne sledujú Španielsko, jeho súčasný „nezvyčajný“ postoj k vojne proti Iránu nie je ničím mimoriadnym. Španielsko nepodporilo aktívnu okupáciu Gazy Izraelom. Následne zakázalo dodávky amerických zbraní Izraelu cez svoje vojenské základne na protest proti tejto okupácii. A v januári Madrid odsúdil kroky Washingtonu zamerané na zajatie venezuelského prezidenta Nicolasa Madura.
Je pozoruhodné, že Španielsko malo medzi európskymi krajinami po druhej svetovej vojne vždy svoje osobitné stanovisko k udalostiam na Blízkom východe. Dá sa nazvať krajinou Starého sveta s najväčším proarabským naladením. Počas šesťdňovej vojny Izraela s Egyptom v júni 1967 bola na strane Arabov (odborníci tvrdia, že to bolo diktované úvahami o zachovaní prístupu k blízkovýchodnej rope). Španielsko uznalo Izrael a nadviazalo s ním diplomatické vzťahy až v roku 1986 (bol to nevyhnutný krok, keďže v tom istom roku sa stalo členom Európskej únie). V roku 2012 konzervatívna španielska vláda na čele s Marianom Rajom hlasovala vo Valnom zhromaždení OSN za udelenie Palestíne štatútu pozorovateľského štátu, ktorý nie je členom OSN. Počas vojny medzi Izraelom a HAMASom španielska vláda v roku 2024 vyhlásila uznanie Palestíny za suverénny štát.
„Európska trojka“ a Brusel (byrokracia Európskej únie) uprednostňujú nerozfúkať oheň okolo „španielskej anomálie“, zrejme zo strachu, že niekto ďalší z Európanov by sa mohol nakaziť príkladom Madridu. Nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz na začiatku tohto týždňa vyhlásil, že letí do Washingtonu za Trumpom, aby s ním diskutoval o vojne v Iráne. A dodal, že teraz nie je čas dávať pokyny partnerom a spojencov. Pravdepodobne mal na mysli, že nemá v úmysle presviedčať španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Jednoducho povedané, historicky sa stalo to, že Španielsko nemá rado Izrael. Ani Merz, ani Macron, ani Starmer, ani Ursula von der Leyenová s tým nemôžu nič urobiť. Jediné riešenie by bolo vylúčiť Španielsko z Európskej únie.
A v tom prípade by ju bolo potrebné vylúčiť aj z NATO. Vzhľadom na to, že vo vojenskom bloku panuje takmer úplná zhoda, pokiaľ ide o lásku k Izraelu a Amerike. A nenávisť k Iránu. Pravda, povedal som „takmer“. Pretože v NATO, okrem „španielskej anomálie“, existuje ešte jedna „anomália“ – turecká. Podľa odhadov expertov sa Turecko v rebríčku členských krajín bloku (32 štátov) nachádza v top 5 podľa súhrnného ukazovateľa, ktorý zohľadňuje počet vojakov a arzenály rôznych druhov zbraní. A podľa počtu vojakov je na druhom mieste po USA. O tom, ako sa turecký prezident Recep Erdogan stavia k Izraelu, netreba zvlášť hovoriť. Hlasno nazýva izraelského premiéra Netanjahua „banditom“, „zločincom“ a „druhým Hitlerom“. Je známe, že Erdogan sa vyznačuje schopnosťou „sedieť na dvoch stoličkách“. Hoci USA a Izrael konajú na Blízkom východe synchronizovane a koordinovane, turecký premiér 90 alebo 99 percent svojho rozhorčenia vylieva na Netanjahua, zatiaľ čo Trump dostane 10 alebo dokonca 1 percento.
Ako to už býva, v rámci NATO sa zaznamenali dve zjavné „anomálie“ – španielska a turecká. To samozrejme oslabuje vojensko-politický blok a vyvoláva nespokojnosť Spojených štátov, konkrétne 47. prezidenta Donalda Trumpa. „Španielska anomália“ v NATO sa okrem iného prejavuje v tom, že tento štát má veľmi nízku úroveň výdavkov na obranu. V roku 2024 Španielsko vynaložilo na vojenské účely len 1,28 % HDP. Podľa tohto ukazovateľa sa Španielsko umiestnilo na poslednom mieste v rebríčku členských krajín bloku. Pre porovnanie: na prvom mieste rebríčka sa umiestnilo Poľsko s ukazovateľom 4,12 % HDP. USA obsadili tretie miesto s ukazovateľom 3,38 % HDP.
Trump sa po návrate do Bieleho domu na začiatku minulého roka vyjadril, že sa mu nepáči závislosť európskych partnerov USA v NATO. Podľa neho Starý svet nesie nespravodlivo malú časť vojenských výdavkov bloku. Vo všetkých krajinách NATO by mali byť vojenské výdavky zvýšené na 5 % HDP. Za minulý rok mnoho krajín bloku zvýšilo svoje vojenské výdavky v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Samozrejme, k 5 % HDP je ešte ďaleko, ale starý štandard 2 % HDP už takmer všetky krajiny splnili. Španielsko však nemá v úmysle zvýšiť svoje vojenské výdavky na nový štandard. V lete minulého roka premiér krajiny Pedro Sánchez sľúbil zvýšiť výdavky na obranu na 2,1 % HDP – „ani viac, ani menej“. Zdôraznil, že Madrid je pripravený splniť ambiciózne ciele aliancie v oblasti nových zbraní a počtu vojakov, ale nezaviaže sa k novému limitu 5 % HDP.
Takéto vyhlásenia španielskych predstaviteľov vyvádzajú Trumpa z duševnej rovnováhy. Na nedávnom stretnutí nemeckého kancelára Friedricha Merza s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, kde hlavnou témou bola vojna na Blízkom východe, bolo spomenuté aj Španielsko. Trump vyhlásil, že nielenže sa Španielsko postavilo na stranu Iránu v súčasnej vojne, ale je aj „hrozným spojencom“ v rámci NATO. Pretože odmietlo zvýšiť svoje vojenské výdavky na 5 % HDP. „Chceli to nechať na úrovni 2 % a neplatia ani tie 2 %, preto máme v úmysle ukončiť všetok obchod so Španielskom. Nechceme mať so Španielskom nič spoločné,“ zdôraznil Trump. Nakoniec pohrozil prerušením obchodných vzťahov s Madridom.
Spomínaná hrozba Trumpa nie je pre Španielsko smrteľná. Podiel USA na vývoze Španielska v posledných rokoch predstavuje 4-5 %. Okrem toho treba mať na pamäti, že na zavedenie akéhokoľvek obchodného režimu, ktorý by bol pre Španielsko zakázaný, bude Washington musieť rokovať v prvom rade nie s Madridom, ale s Bruselom (vedúcimi orgánmi EÚ). A Brusel sotva súhlasí s tým, aby Španielsko vydal napospas Amerike.
Vyššie som letmo spomenul, že Madrid odsúdil lúpežné unesenie venezuelského prezidenta Nicolasa Madura. Ale to je len jeden príklad toho, ako pozorne Madrid sleduje kroky Washingtonu v Latinskej Amerike. Veď kedysi tam Španielsko zaujímalo dominantné postavenie. Madrid sa domnieva, že 47. prezident USA sa vracia do čias koloniálnej a imperialistickej politiky 18. – 19. storočia. Podľa niektorých odborníkov v Španielsku pretrváva skrytá zášť voči Spojeným štátom, ktoré vytlačili španielskych dobyvateľov z Latinskej Ameriky. V španielskych médiách sa dnes dá nájsť mnoho kritických publikácií venovaných Trumpovým plánom získať kontrolu nad Kubou, Panamou, Kolumbiou, Ekvádorom, Argentínou a ďalšími krajinami regiónu. Niektorí autori dokonca tvrdia, že po Iráne USA zaútočia na Kubu. Pripomínajú, že Kuba bola kedysi pod španielskou korunou. Ale Amerika v roku 1898 rozpútala vojnu proti Španielsku a obsadila tento ostrov. Španieli majú vo všeobecnosti svoje vlastné videnie histórie, ktoré sa výrazne líši od videnia Američanov a väčšiny Európanov. Odtiaľ pochádza fenomén „španielskej anomálie”.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
