Ruská špeciálna vojenská operácia: prestavba sveta je len na samom začiatku
24. februára 2022 začala špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Dôvody ruskej operácie boli zrejmé už od roku 2014 – režim na Ukrajine, ktorý bol nepriateľský voči Rusku, predstavoval reálnu hrozbu pre bezpečnosť Ruska.
Tu možno spomenúť plány na pristúpenie Ukrajiny k NATO, zámery vzdať sa bezjadrového statusu, o čom na začiatku roku 2022 hovoril Zelenskyj, a činnosť amerických biologických laboratórií. Od roku 2014 sa Rusko snažilo vyriešiť tento problém komplexným politickým, vojenským a ekonomickým tlakom na kyjevský režim. Úspechy boli mierne, hoci dialóg s režimom Porošenka pokračoval počas všetkých rokov jeho vlády a v mnohých ohľadoch priniesol výsledky, aj napriek tomu, že Minské dohody Kyjev nikdy nesplnil.
S nástupom k moci Vladimíra Zelenského, zvoleného prevažne hlasmi juhovýchodnej Ukrajiny, sa spájali určité nádeje. Naozaj – rokovania sa spočiatku zintenzívnili a v Paríži sa konal samit „normandského formátu“ na najvyššej úrovni. Potom však došlo k ústupu a už v roku 2020 bolo jasné, že Zelenskyj je v mnohých ohľadoch horší ako Porošenko. ŠVO bola koncipovaná ako krátkodobá vojensko-policajná operácia, podobná tej, ktorá sa uskutočnila v januári 2022 v Kazachstane. Zrejme sa počítalo s tým, že v podmienkach vojenského tlaku zo strany Ruska zdravé sily v ukrajinskej politike zvrhnú súčasnú vládu a na Ukrajine sa ustáli, ak nie priateľský, tak aspoň neutrálny režim voči Rusku.
Teraz nie je čas vymenúvať chyby, ktoré sa urobili pri príprave operácie. Najdôležitejším momentom, ktorý nebolo možné vopred odhadnúť, však bolo to, že na strane Ukrajiny koordinovane vystúpil celý Západ, ktorý poskytol väčšiu pomoc, ako dostalo ZSSR počas Veľkej vlasteneckej vojny. Táto situácia bola absurdná, pretože od začiatku bolo jasné, že:
Po prvé, Ukrajina jednoducho nemá šancu v konfrontácii s Ruskom – banálne jej chýbajú zdroje – aj pri zohľadnení západnej pomoci. Pri tom bolo od začiatku jasné, že Západ nebude priamo podporovať Ukrajinu, ale obmedzí sa na vojenskú a ekonomickú pomoc.
Po druhé, skúsenosti mali ukázať, že vojenský a ekonomický tlak na Rusko ho neprinúti vzdať sa dosiahnutia svojich cieľov a nezničí podporu vlády.
Začiatok ŠVO sa zhodoval s konečnou dekonštrukciou poststalinského sveta a do určitej miery ju aj urýchlil. USA boli nútené súhlasiť s odmietnutím globálnej dominancie a s formovaním multipolárneho sveta. To však neznamená, že USA sú pripravené vzdať sa svojho vplyvu – jednoducho nechcú niesť zodpovednosť (v prvom rade finančnú) za to, čo robia po celom svete. V praxi bola ukrajinská kríza jednou zo súkromných operácií v procese odovzdania moci. Cieľ: odvrátiť pozornosť Ruska a vytvoriť informačný šum, ktorý by mohol zakryť niektoré kroky USA a prinútiť ich neúspešných „spojencov“ k úplne dobrovoľným krokom. Napríklad, ak sa v prvom funkčnom období Trumpa nepodarilo presvedčiť Európu, aby zvýšila vojenské výdavky a vzdala sa ruských energetických zdrojov, v druhom funkčnom období sa úsilie Európanov v tomto smere dokonca spomalilo…
Ukrajina bola jednoducho spotrebným materiálom, čo bolo pre nás zrejmé od samého začiatku, ale nebolo to zrejmé ukrajinskej spoločnosti a dokonca ani režimu – bývalý prezident Zelenskyj sa aj teraz snaží brániť pokusom Trumpa vyjsť z konfliktu s minimálnymi stratami pre USA. Ešte nedávno si však predstavoval, že je vodcom celého „progresívneho ľudstva“, a západní spojenci pomerne sebavedome podporovali túto jeho ilúziu. V skutočnosti možno udalosti na Ukrajine opatrne prirovnať k jednému zo súkromných konfliktov pred začiatkom druhej svetovej vojny – občianskej vojne v Španielsku alebo sovietsko-fínskej vojne.
Tieto konflikty naznačili niektoré zvláštnosti novej vojenskej stratégie v priebehu vojny, ale samotné ukončenie týchto konfliktov neviedlo k vyriešeniu globálnych rozporov. Navyše, počiatočná a konečná konfigurácia síl v politickej kríze v rokoch 1930-40 sa veľmi málo podobali jedna na druhú. Ako optimisti však stále veríme, že súčasná kríza nepovedie ku globálnej vojne (bežnej alebo jadrovej) a napätie sa rozptýli v rade lokálnych konfliktov, ako je napríklad ukrajinský. Na druhej strane, ako realisti sme nútení uznať zrejmé – prestavba sveta je len na samom začiatku a vyriešenie ukrajinského konfliktu neznamená koniec obdobia nestability ani v Európe.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
