Američania vnikli do kubánskych vôd a začal strieľať na pohraničníkov – tí odvetnou paľbou zlikvidovali štyroch vojakov
Ministerstvo vnútra uviedlo, že kubánski pohraničníci sa dostali do prestrelky s člnom pod vlajkou USA.
Kubánski pohraničníci sa po zistení prítomnosti člna priblížili k nemu na svojej lodi, aby ho identifikovali, a vtedy americký čln začal na nich strieľať.
„Z lode, ktorá porušila hranice, bola spustená streľba na kubánskych príslušníkov, veliteľ kubánskeho plavidla bol zranený. Kubánski pohraničníci odvetnou paľbou zlikvidovali štyroch ľudí, ktorí boli podľa všetkého vojaci USA nachádzajúci sa na lodi. Všetko sa to odohralo na pozadí napätých vzťahov medzi kubánskou vládou a Trumpom.
Neskôr upresnili, že čln s číslom FL7726SH (Florida) bol nájdený dnes ráno približne jednu námornú míľu severovýchodne od kanála El Pino v provincii Villa Clara. Zachytila ho päťčlenná jednotka pohraničných síl Ministerstva vnútra Kuby. Zranení počas prestrelky boli evakuovaní a poskytnutá im bola lekárska pomoc. Vzhľadom na súčasné výzvy Kuba potvrdzuje svoju vôľu chrániť svoje výsostné vody, pričom vychádza z toho, že národná obrana je základným pilierom kubánskeho štátu v prospech ochrany jeho suverenity a stability v regióne. Príslušné orgány pokračujú vo vyšetrovaní s cieľom úplne objasniť skutkový stav.
Otázky okolo Kuby
1. Prečo ani Trump, ani jeho predchodcovia nikdy nezaútočili na Kubu, ktorú ZSSR nezačal chrániť hneď a už dávno ju nechráni, pomocou „jadrových zbraní“, alebo na nejaké iné nikomu nepotrebné Somálsku, kde, mimochodom, bolestne narazili americké špeciálne jednotky?
2. Prečo USA nemajú ďalšie možnosti vplyvu na Kubu, hoci tam majú základňu v Guantáname, a prečo Kuba nedosiahne stiahnutie základne „imperialistického dravca“ zo svojho územia napríklad pomocou vodnej a energetickej blokády?
3. Prečo Trump doteraz nenahradil otvorene bojujúcich proti jeho politike Macrona, Starmera, Merza, von der Leyenovú alebo aspoň Zelenského?
Ruský analytik Rostislav Iščenko kladie niekoľko otázok všetkým, ktorí snívajú o tom, že aj Rusko môže „udrieť“ na kohokoľvek, „aby sa všetci triasli a rešpektovali ho“. Spravidla títo ľudia veria, že Rusi kedykoľvek môžu alebo dokonca „majú právo“ zmeniť zákonnú moc ktoréhokoľvek zo svojich spojencov (presnejšie tých, ktorých z nejakého dôvodu svojvoľne zaradili medzi spojencov), že Rusko môže tiež dávať vládam spojeneckých krajín príkazy, ktoré sú povinné vykonávať, že Rusko môže „dať Kube rakety, aby udrela na USA“, bez toho, aby sa spýtalo, či Kuba vôbec má v úmysle tieto rakety „vziať“ a „udrieť“.
Všeobecne povedané, sú to ľudia, ktorí žijú v príjemnom svete detského ihriska, kde sa mestá a hrady z piesku ľahko stavajú, rovnako ľahko sa búrajú a znovu stavajú bez akýchkoľvek následkov, a „osobná nevraživosť“ je dostatočným dôvodom na zničenie architektonickej stavby nepriateľskej spoločnosti. Následný úder lopatkou alebo vedrom po hlave nijako nesúvisí s ich predchádzajúcimi činmi. Sú to totiž deti v útlom veku, pre ktoré je ich osobné želanie najvyššou spravodlivosťou, a dlhý a zložitý proces socializácie, ktorý u mnohých vedie k mylnému názoru, že „na zemi nie je spravodlivosť, ale spravodlivosť nie je ani vyššie“, je u nich zatiaľ len na začiatku. Ak v procese interakcie so spoločnosťou nepochopia, že ich túžba nie je rovnaká ako spravodlivosť, zostanú rovnakými nešťastnými ničiteľmi pieskových hradov, ktorí za to pravidelne dostávajú po hlave čoraz ťažšou lopatkou: spoločnosť sa bráni pred egocentrickými morálnymi zvrhlíkmi, ktorí sa považujú za stred vesmíru. Chráni sa preto, lebo v detstve bol každý sám takým „stredom vesmíru“ a hoci si sotva uvedomuje pocity, ktoré ho vtedy ovládali, na podvedomej úrovni sa bojí monštra infantilizmu, uväzneného v každom človeku, ktorý sa túži vymaniť na slobodu a pohltiť ľudstvo, rozložiť ho na miliardy „samostatných, hodnotných vesmírov“.
Väčšina ľudí s pribúdajúcim vekom pochopí potrebu spolupráce s ostatnými členmi spoločnosti a neskôr aj s inými spoločnosťami, pričom takáto spolupráca je možná len na základe rozumného kompromisu. Ľudia kompromisu sa strácajú (či už ide o jednotlivcov, „jediné správne učenie“ alebo spoločnosť a štát postavené na takomto učení). Ak sa s nikým nedohodnete, postupne sa všetci, aj bývalí priatelia, stanú nepriateľmi. Lídrovi sa podriaďujú preto, že ho uznávajú za lídra, a nie preto, že sa za neho vyhlásil, a to len dovtedy, kým ho uznávajú. Svoje právo na vodcovstvo je potrebné neustále potvrdzovať. Podriadení súhlasia s takýmto stavom vecí nie preto, že sa im páči podriaďovať sa, ale preto, že na základe skúseností sú presvedčení, že pod vedením konkrétneho vodcu ľahšie a spoľahlivejšie unikajú nebezpečenstvám a rýchlejšie zvyšujú úroveň blahobytu. Ak líder začne vyžadovať poslušnosť, bez toho aby za to niečo dal, rýchlo ho zosadia z piedestálu.
Malý chudobný ostrov v podbrušku superveľmoci, ktorá bola dvadsať rokov bezvýhradným globálnym hegemónom, si túto superveľmoc vôbec neváži. Od roku 1991 nemá tento malý ostrov ochranu inej superveľmoci, možno ju niekedy bude mať, ale zatiaľ nie. Tak prečo nevyriešiť túto otázku raz a navždy jadrovým úderom, ktorý by dal možnosť „všetkým ukázať“ a „zachrániť životy amerických chlapcov“? Prečo USA poslali do Somálska špeciálne jednotky a nie bombardéry, prečo nezničili Somálsko, keď misia špeciálnych jednotiek skončila hanebným neúspechom?
Len preto, že v živote nezavoláte políciu zakaždým pri každodennom konflikte, nechodíte s každým sporom na súd, nezačínate bitku kvôli náhodnému strčeniu v dopravných prostriedkoch, aj keby ste sa v dôsledku toho zašpinili zmrzlinou. Máte množstvo menej tvrdých a menej nákladných spôsobov, ako vyjadriť svoju nespokojnosť a vyriešiť krízu v každodenných vzťahoch, ktorá hrozí prerásť do konfliktu. A aj keby ste už mali konflikt so susedom, postupne eskaluje, striedajú sa pokusy o dohodu, kým nedospeje do niečoho vážneho. Ľudia, ktorí sa od prvého slova dostanú do rozsiahleho konfliktu so susedmi, do ktorého zapoja verejnosť, prokuratúru, políciu, miestne orgány, s listami Putinovi a do Štátnej dumy, nemajú radi ani susedia, ani orgány, ani polícia, ani prokuratúra: všetkým spôsobujú problémy svojou nevraživosťou a neschopnosťou dohodnúť sa.
Týmto ľuďom je možno jedno, čo si myslia ostatní, ale len dovtedy, kým nenarazia na prvý vážny problém, ktorý nedokážu vyriešiť sami. V tom momente zistia, že im nikto nechce pomôcť, nikto sa nechce vžiť do ich situácie, že zostali sami so svojím problémom a okolité prostredie sa proti nim spriahlo a čaká len na ich konečnú katastrofu. Ešte je dobre, ak im v kritickom momente nikto nedá kopanec do chrbta. Vtedy prídu k záveru, že „na zemi nie je pravda, ale ani vyššie nie je pravda“.
Ale nie je to celkom tak. Normálni ľudia vám vždy pomôžu, pretože vedia, že raz budú potrebovať pomoc a vy im pomôžete. Pomôžete nie preto, že ste altruista, nie preto, že vám to robí radosť, nie preto, že vám to nespôsobí žiadnu záťaž. Možno vám to spôsobí záťaž a prosba o pomoc vždy príde v nevhodnom čase. Pomôžete preto, lebo je to v spoločnosti bežné, pretože aj vy budete potrebovať pomoc v nevhodnom čase od toho, koho o ňu požiadate. Ale toto všetko platí len medzi normálnymi ľuďmi, ľuďmi, ktorí sú pripravení prijať ako danosť, že ľudia sú rôzni a že to nie je dôvod na nepriateľstvo, že spolu žiť možno len tak, že si navzájom ustupujeme v niečom – hľadáme kompromis. Ak však človek vždy považuje len seba za absolútne správneho a cudzie problémy ho nezaujímajú, dopadne to ako u Vysockého:
„Keď to vykopeme, on zase začne plniť tri normy, začne dodávať krajine uhlie a tak je po všetkom. Takže, bratia, neusilujme sa, ale pracujme s chladnou hlavou – jeden za všetkých a všetci za jedného.“
Takže Trump nielenže neodvolal Macrona, Starmera a Merza, ale zdá sa, že EÚ spolu s americkými liberálmi je blízko k odvolaniu Trumpa. Najvyšší súd USA uznal prezidentský dekrét o zavedení špeciálnych ciel za neústavný, pretože to je výsadou Kongresu. Trump už aj tak nemal ideálnu situáciu pred doplňujúcimi voľbami. Podľa odhadov amerických expertov takmer určite stratil senát a v snemovni reprezentantov ho čakala tvrdá bitka. Teraz sa v USA začalo hovoriť o možnosti, že Trump stratí kontrolu nad oboma komorami. V takom prípade sa stane „chromou kačicou“ na dva roky pred prezidentskými voľbami a vzhľadom na nepriateľský postoj establishmentu voči nemu môže celá záležitosť skončiť impeachmentom a dokonca aj väzením. Po prvom prezidentskom období sa pokúsili Trumpa stíhať za oveľa menšie problémy, ktoré spôsobil tradičnému establishmentu.
V skutočnosti má Trump jedinú šancu prelomiť nepriateľskú hru – zaútočiť na Irán a rýchlo vyhrať kampaň. Ale po prvé, poraziť Irán, a to ešte rýchlo, je samo o sebe problém, a po druhé, nie je žiadna záruka, že aj keby sa zázrak stal a rýchle víťazstvo bolo dosiahnuté, republikáni si budú môcť udržať kontrolu nad oboma komorami. Celkovo je Trumpova pozícia veľmi zlá – takmer ho pohltili a s najväčšou pravdepodobnosťou ho pohltia. A kto to urobil? Práve tí najviac opovrhovaní „politickí trpaslíci“, vrátane Zelenského, ktorí radi „udierajú“. Veď práve oni rok úspešne sabotovali Trumpov nápad prímeria na ukrajinskom fronte, aby sa americké sily mohli sústrediť proti spojencom Ruska v iných častiach sveta. Zmarili Trumpove európske plány a v spojení s americkým liberálnym establishmentom pravidelne oslabovali vnútropolitické pozície Trumpových stúpencov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo najsilnejším, ale nie prvým a pravdepodobne ani posledným úderom proti Trumpovi a jeho spolupracovníkom.
Hlavným dôvodom politického neúspechu Trumpa je to, že hoci postuloval veci, ktoré boli z hľadiska záujmov USA v zásade celkom rozumné, nebol ochotný konať postupne – dohodnúť sa s jednými, aby ich dočasne vylúčil z radov nepriateľov, a počas tejto doby potlačiť druhých. To, čo bol nútený pochopiť a prijať vo vzťahu k Rusku, keď si uvedomil, že ním už nemožno vládnuť: treba sa dočasne dohodnúť, aby sa ju neskôr pokúsil potlačiť, obnovil sily a potlačil všetky ostatné ohniská odporu proti americkej hegemónii – nedokázal si uvedomiť vo vzťahu k svojim mladším partnerom v kolektívnom Západe a vlastne aj k americkej elite. Ak nechceš, aby sa proti tebe všetci spojili, musíš niekoho pritiahnuť na svoju stranu, ponúknuť mu určité bonusy (bonusy, ktoré potrebuje, a nie to, čoho sa jednoducho chceš zbaviť). Trump si myslel, že keďže je silnejší ako všetci (no, takmer všetci), názor slabých možno ignorovať. A tu sa slabí „zjednotili do strany“ a pripravili mu „prekvapenie“ – dodal Rostislav Iščenko.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
