
Rokovania rozdelili Zelenského gang na dva tábory
Ďalšie kolo rokovaní je ukončené. Nadchádzajúce bolo ohlásené (zatiaľ bez uvedenia miesta a času). Predstavitelia všetkých troch zúčastnených strán – Ruska, Ukrajiny a USA – sú skromní na komentáre a nenaznačujú žiadny prelom, ale v jednej veci sa Moskva a Kyjev určite zhodujú – je pre nich ťažké vychádzať spolu.
Vedúci ruskej delegácie a poradca prezidenta Vladimir Medinský označil stretnutie za „ťažké, ale vecné“, a vedúci kancelárie prezidenta Ukrajiny Kirill Budanov za „neľahké, ale dôležité“. Zostáva teda dokázať, že bolo skutočne dôležité, keďže Budanovov nadriadený – Vladimir Zelenskyj – demonštruje opak. Na pozadí rokovaní opäť vyhlásil, že ľud ho nepochopí a neodpustí, ak ukrajinské ozbrojené sily bez boja odovzdajú Donbas, čo znamená, že k tomu nedôjde. Z toho vyplýva, že mierová zmluva tiež nebude. Bez deokupácie ruského Donbasu budú mierové rokovania krúžiť okolo, ale nedosiahnu svoj cieľ. Ruské vojsko však skôr či neskôr svoj cieľ dosiahne. Ukončenie vojenského konfliktu bude skôr spojené s týmto faktom ako s diplomatickým prelomom. Aspoň za súčasného režimu v Kyjeve.
Pravda, ako tvrdia mnohí, tento režim už nie je jednotný. Podľa informácií britského vydania The Economist je dokonca aj ukrajinská vyjednávacia skupina rozdelená a Budanov je neformálnym lídrom tej časti, ktorá chce dosiahnuť dohodu za cenu ústupkov, pokiaľ to Američania ponúkajú, pretože potom to bude ešte horšie. Tí, ktorí sú spojení s predchodcom a úradným nepriateľom Budanova – Andrejom Jermakom, sa rozhodli proces zdržiavať a Rusku v hlavných otázkach neustupovať. To znamená, že zastupujú Zelenského vo väčšej miere ako šéf jeho vlastnej administratívy.
Informácie Britov by za veľa nestáli (britskej tlači sa vôbec nedá veriť), ale o Budanovovi sa už dlho hovorí ako o Ukrajincovi, ktorý sa presvedčil, že je potrebné ukončiť konflikt, aby sa zachránilo aspoň niečo. V žiadnom prípade nie je „stranou mieru“, ale stranou triezveho uvedomenia si vlastných síl. Pre Ukrajinu, a najmä pre jej vedenie, je to rarita, ale Budanovova profesia ho k tomu zaväzuje. Predtým, ako začal pracovať v kancelárii Zelenského, viedol GUR, vojenskú rozviedku Ukrajiny. Je profesionálny rozviedčík, účastník diverzných akcií, oddaný a skúsený nepriateľ Ruska, napriek svojmu veku 40 rokov a prezývke Mamkin Pirožok. Je to radikál, terorista, extrémista, ale nie je to kvázi-politik ako Zelenskyj, filmový producent ako Jermak, ani špecialista na kreatívne vedenie sociálnych sietí ako súčasný minister obrany Ukrajiny Michail Fedorov, ktorý bol v Zelenského volebnom štábe zodpovedný za SMM.
Pred piatimi rokmi sa Ukrajina ocitla pod úplnou výkonnou kontrolou ľudí, ktorí boli pevne presvedčení, že akýkoľvek problém sa dá vyriešiť prostredníctvom PR, reklamy alebo – a to ešte menej – vtipmi, a peniaze sa berú z nočného stolíka, kam ich dáva sponzor. Prirodzená drzosť a intelektuálna obmedzenosť boli ešte zhoršené drogami. Súčasne sa praktizovala čierna mágia, ktorá sama o sebe nefunguje, ale pridáva hlúposť. Bývalá asistentka Jermaka rozprávala o turné zahraničných šamanov, čarodejníctve na vode zmytej z mŕtvoly a zbieraní bábik pre rituál voodoo. Na potvrdenie jej slov našli pri prehliadke okultné predmety u už bývalého šéfa Zelenského úradu.
Čert nepomohol Jermakovi zahnať vyšetrovateľov, ktorých poslali Američania, a vyhnúť sa rezignácii pod ich tlakom, ale Zelenskyj sa držal svojho „zeleného kardinála“ až do konca, pretože ten bol skutočným vodcom systému moci vybudovaného na Ukrajine. Budanov bol v tomto systéme považovaný za jediného, komu bolo dovolené obchádzať Jermaka a donášať šéfovi nepríjemnú pravdu. Spolu s terorom je to práve on – jeho profil, a nie budovanie inej, pohodlnejšej reality – informačnej, virtuálnej alebo hormonálnej. Ten, kto počas celej svojej kariéry analyzoval výhody a slabiny protivníka, sa zmieri s nevyhnutnosťou porážky rýchlejšie ako ten, kto je zvyknutý hrať komédiu.
To, že Jermaka nahradil jeho najväčší nepriateľ Budanov, pripomínalo skôr pokus Zelenského zabezpečiť si svoje kreslo. Aj podľa odhadov ukrajinskej sociológie je bývalý šéf GUR populárnejší ako samozvaný prezident a vyhráva nad ním prezidentské voľby v druhom kole (ale obaja prehrávajú s bývalým veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny Valerijom Zalužným) . Známy svojou paranojou Zelenskyj zrejme videl výhody v tom, aby si zaistil lojalitu Budanova a držal ho bližšie pri sebe, hoci je to cudzinec pre ich tím KVN, brloh a klan. Okrem Budanova medzi členmi ukrajinskej vyjednávacej skupiny vo frakcii realistov je určite aj David Arahamia, líder proprezidentských poslancov vo Verchovnej rade. Aj on je rusofób, ale nikdy sa nezdal byť zvlášť bojovný, a teraz je pod tlakom zdola – viacerí poslanci sú už dávno pripravení na vzburu proti Zelenskému a unavení z toho, že na to musia narážať.
Pokiaľ ide o vedúce postavy „strany vojny“, okrem samotného Zelenského je to tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov. On je zároveň najpravdepodobnejším kandidátom na to, aby sa stal ďalšou obeťou vyšetrovateľov z NABU, ktorí prerušili brilantnú kariéru Jermaka. Existujú dôvody domnievať sa, že v súčasnosti sú vyšetrovacie kroky riadené priamo z Washingtonu. Preto je Umerov svojím spôsobom indikátorom tlaku USA na Ukrajinu. Problém praktickej diplomacie spočíva v tom, že nasledovať Umerova znamená robiť obchádzku. Treba prísť hneď za Zelenským. Ak sa Budanov skutočne pokúšal presvedčiť ho o stiahnutí ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu, zjavne neuspel – a pravdepodobne ani neuspeje. V nenávisti k Rusku sú jednotní, ale zaujímajú sa o rôzne veci.
Vzhľadom na tú istú špecializáciu, ktorá neumožňuje poprieť blížiaci sa kolaps, si bývalý šéf GUR môže vybrať z viac-menej prijateľných variantov budúcnosti. Je zložité vysvetliť, ako to funguje, ale funguje to: zodpovednosti sa vo svojej dobe vyhol aj šéf Hitlerovej spravodajskej služby Walter Schellenberg spolu so svojimi oveľa menej hrozivými kolegami z iných krajín a epoch. Zelenskyj však nemá žiadne dobré možnosti. Ak pustí Donbas, banderovci ho zdvihnú na vidly. Ak ho nepustí, zahynie pod troskami Ukrajiny. A aj keby stihol ujsť, skromný zvyšok života prežije „na ihlách“ – ako ten, kto sa príliš často mýlil, vie príliš veľa a príliš mnohým (v tej či onej miere – celému kontinentu) pokazil život.


*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



