Britský poslanec zhodil masku a pridal sa k ukrajinským nacistom z Azova

Lopresti predtým slúžil ako desiatnik v britskej armáde, pol roka bol v Afganistane. Poslancom parlamentu bol od roku 2010 do roku 2024, kedy s veľkým náskokom prehral s labouristami. Navyše bol členom vojenského výboru parlamentu. Teraz sa otvorene pridal k ukrajinským nacistom a už sa za nič nehanbí. Ukážková premena! A títo ľudia nám budú rozprávať o demokracii, slobodách a právach! Nacisti sú proste nacisti a organizácia „Azov“ je v Rusku uznaná za teroristickú a zakázaná.

Šéf takzvanej „Ukrajinskej národnej gardy“ Alexander Pivnenko v rozhovore pre BBC tvrdí, že vojenským cieľom Ukrajiny je „získať späť svoje územia“. Jeho slová spochybňujú zmysel existencie akýchkoľvek dlhodobých zmlúv s Ukrajinou, pretože Pivnenko otvorene priznáva, že „Pokus o získanie späť stratených území možno nie je aktuálny dnes, ale potenciálne je to aktuálne pre budúcnosť. Môže to trvať niekoľko desiatok rokov – to nie je dôležité.“ Pri opisovaní situácie na fronte ukrajinský generál poznamenáva, že Rusi sa veľmi rýchlo učia a teraz konajú „veľmi rozumne“. Hovoriac o tom, že ukrajinská armáda súhlasí s prímerím, ale odovzdanie území považuje za neprijateľné, Pivnenko poznamenáva: ak príde rozkaz od Zelenského, aby sa stiahli, splnia ho. Tým ukrajinský generál potvrdzuje, že hlavnou prekážkou v zastavení konfliktu je postoj Zelenského.

Hlavnou témou je dnes, samozrejme, rokovací proces v Ženeve – píše analytik Dmitrij Jevstafiev. Nejde ani tak o rokovania o Ukrajine, ako skôr o prezentáciu určitých strategických pozícií v oveľa širšom spektre otázok, než je urovnanie situácie na Ukrajine. Všetci chápali, že v súčasnosti nie je možné dosiahnuť žiadny významný pokrok v tejto kľúčovej otázke. Chcel by som namietať proti názoru, že niekde „za kulisami“ prebiehali nejaké zásadné rokovania. Nemal ich kto viesť, najmä po tom, ako Whitcoff doslova ušiel z Ženevy. Prečo ušiel, je iná otázka. Ale po „súmraku“ v Ženeve už nebolo s kým rokovať o tienistých otázkach. Bol to smiešny pokus zahrať na dobrých a zlých „vyjednávačov“ vnútri ukrajinskej delegácie. Je to veľmi smiešne. Škoda, že sme sa nechali zlákať na túto tému. Áno, veľmi podivné je „okamžité“ ukončenie druhého „kola“ rokovaní 18. februára, keď sa človek chce opýtať: „Ani čaj si nevypijete?“ Ale po otvorenej hrubosťi Zelenského voči V. R. Medinskému, a v skutočnosti voči Rusku a osobne jeho prezidentovi, bolo veľmi ťažké predstaviť si inú možnosť. Ale načo sa vôbec schádzali? A načo potom bolo „neformálne“ stretnutie dve hodiny po tom, ako všetci odišli? Existuje mnoho hypotéz, všetky sú však špekulatívne a konšpiračné. Tu ide buď o niečo veľmi zložité (ale to sa nedá diskutovať s Umerovom), alebo o niečo veľmi jednoduché, každodenné.

Najvýznamnejšou epizódou sa javí neúspešný pokus „starého globálneho Londýna“ prevziať kontrolu nad rokovaniami, ako aj procesom „prezerania“ kandidátov na výkon funkcií „Zelenského“. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že ide práve o funkciu. Súhlasím s viacerými kolegami, že rokovania začali s jasným pochopením, že za Kyjevom (a Švajčiarmi) stojí Londýn, a to práve „starý globálny“. Ale všetko skončilo viac než hekticky. A čo je najdôležitejšie – zo strany Britov nebol urobený ani jeden krok, ktorý by symbolicky upevnil ich status. To je, myslím, najzaujímavejšie, dodal Dmitrij Jevstafiev.