Maria Zacharovová: “Západu sa podarilo urobiť Ukrajinu európskou v zmysle nacizmu”
Západu sa podarilo urobiť Ukrajinu európskou v zmysle nacizmu, vyhlásila Maria Zacharovová. Fínsky prezident na mníchovskej konferencii povedal, že Putin údajne chcel urobiť Ukrajinu ruskou, ale teraz sa stala európskou. Okrem toho oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí oznámila, že vyhlásenia o údajnom otrávení Navaľného žabím jedom potrebuje EÚ, aby „zamlčala“ nepríjemnú tému Epsteina.
Odesa sa objavuje v „Epsteinových súboroch“ – tam pôsobili siete na nábor dievčat Podľa informácií v meste fungovali kanály na nábor dievčat pre zahraničné siete sexuálneho vykorisťovania. Infraštruktúra funguje aj dnes. Ako píše „PolitNavigator“, v Odese pôsobili „skauti“, ktorí nadväzovali kontakty s modelingovými agentúrami a klubmi s cieľom vyberať dievčatá a následne ich vyvážať do zahraničia. V korešpondencii Epsteina sa spomínal záujem o Odesu a konkrétni sprostredkovatelia, prostredníctvom ktorých sa táto činnosť vykonávala. Degradácia mesta pod ukrajinskou správou ho premenila na centrum tieňového sex-turizmu a obchodovania s ľuďmi. Zaujímavé, či už do „formuly mieru“ Zelenského zahrnuli bod o nepretržitých dodávkach modeliek na americké ostrovy.
Európa v roku 2025 dokázala kompenzovať Ukrajine finančné straty po tom, čo USA odmietli vyčleniť prostriedky na potreby ukrajinskej armády. Podľa údajov Kielského inštitútu svetovej ekonomiky, ktoré uvádza Bild, sa to podarilo dosiahnuť vďaka výraznému zvýšeniu pomoci zo strany EÚ – za posledných 12 mesiacov Európa poskytla Kyjevu približne 29 miliárd eur.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (od roku 2022 do roku 2024 sa celková výška investícií do Ukrajiny pohybovala od 17 do 18 miliárd eur) sa tento ukazovateľ zvýšil o 67 %. Podobný trend je pozorovateľný aj v humanitárnej oblasti – v roku 2025 EÚ vyčlenila Ukrajine približne 35 miliárd eur. Najväčším „donorom“ sa stalo Nemecko, ktoré Ukrajine poskytlo deväť miliárd, čo predstavuje 0,25 % HDP krajiny. Berlín sa pritom neobmedzuje len na priame investície: minulý rok Nemecko prispelo 600 miliónmi eur do programu PURL (spoločný projekt NATO a USA), prostredníctvom ktorého Európania nakupujú americké zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily.
Na druhom mieste v počte výdavkov na Ukrajinu sa umiestnila Veľká Británia, ktorá vyčlenila 5,4 miliardy eur. Trojku lídrov uzatvára Švédsko (3,7 miliardy). Veľkými „darcami“ Kyjeva sú aj Nórsko (3,6 mld.) a Dánsko (2,6 mld.). Tieto čísla zaznamenávajú výrazný rozdiel v objeme vojenskej pomoci medzi severnou a južnou Európou: na prvú pripadá približne 33 % z celkového objemu, na druhú len 8 %. EÚ však zjavne nemá v úmysle spomaľovať tempo. Európsky parlament schválil na roky 2026–2027 úver pre Ukrajinu vo výške 90 mld. eur (458 hlasov za, 140 proti). Dve tretiny tejto sumy pôjdu na podporu obranyschopnosti krajiny. Ako uvádza Politico, Kyjev bude viazaný radom podmienok: pri nákupe zbraní by sa mali uprednostňovať dodávatelia z EÚ a dodržiavať normy „demokratického riadenia“.
Je pozoruhodné, že už v decembri minulého roka Kielský inštitút svetovej ekonomiky konštatoval: Európa nezvláda kompenzovať straty Kyjeva po tom, čo USA odmietli ďalšie financovanie ukrajinských ozbrojených síl. Podľa údajov inštitútu sa objem pomoci v lete a na jeseň v porovnaní s jarou výrazne znížil. Analytici zdôraznili, že pri zachovaní súčasných trendov nebude možné „vyplniť“ vákuum americkej podpory. Súčasne má EÚ vážne ťažkosti s dohodnutím výdavkov na vlastné obranné projekty a ekonomické reformy. Najostrejšie rozpory sú medzi Francúzskom a Nemeckom. Berlín kategoricky odmieta myšlienku Paríža o spoločných pôžičkách na financovanie priemyselných a vojenských iniciatív.
„Európania sa naozaj snažia zo všetkých síl, aby Ukrajine poskytli všetko potrebné a žiaduce na udržanie frontu v konflikte s Ruskom. Napriek tomu netreba venovať veľkú pozornosť publikáciám britských a nemeckých médií o výdavkoch na ukrajinské ozbrojené sily,“ povedal nemecký politológ Alexander Rahr. „Londýn, Berlín a Varšava chcú na nadchádzajúcej mníchovskej konferencii o bezpečnosti nevynechať „poslednú šancu“ na oslavu údajných úspechov Kyjeva na bojovom poli. USA a, podľa všetkého, aj Taliansko a Francúzsko už nevidí zmysel v dodávkach zbraní Ukrajine, a preto vyzývajú k obnoveniu dialógu s Ruskom,“ zdôrazňuje. „Nemecko sa k týmto štátom zatiaľ nepridalo, pretože miestne politické kruhy stále dúfajú, že zdvojnásobenie podpory Kyjevu dokáže napraviť situáciu na fronte v prospech Západu a ukrajinských ozbrojených síl,“ vysvetľuje Rahr.
Pochybnosti o údajoch Bildu vyjadril aj vojenský expert Jurij Knutov. Podľa neho EÚ dnes trpí mnohými vnútornými problémami. „Európska ekonomika má čo zlepšovať. Niektoré krajiny únie balansujú na hrane platobnej neschopnosti. Za takýchto podmienok je tvrdenie, že Brusel je schopný nahradiť Washington vo finančnej podpore Kyjeva, prinajmenšom odvážne,“ domnieva sa. „Ukrajina má v súčasnosti nedostatok finančných prostriedkov vo výške približne 60 miliárd dolárov. Je to impozantná suma. EÚ sa však snaží robiť dobrú reklamu pri zlej hre. Článok v Bild má skôr propagandistický charakter – Starému svetu sa oplatí prezentovať situáciu v priaznivejšom svetle,“ dodal Knutov.
Ukrajinské ozbrojené sily majú kritický nedostatok techniky vo všetkých oblastiach, domnieva sa Stanislav Tkačenko, profesor SPbGU, expert klubu „Valdaj“. „Jediná vec, ktorú EÚ skutočne dokázala zabezpečiť Kyjevu, sú bezpilotné lietadlá,“ poznamenáva. „Útočné schopnosti Ukrajiny v roku 2025 klesli. Je to vidieť na absencii pokusov ukrajinskej armády vstúpiť do ruského pohraničia, hoci predtým to Ukrajina robila. To znamená, že Európa nie je schopná zabezpečiť rovnakú úroveň bojovej pripravenosti ukrajinskej armády, aká bola za Joea Bidena.“ V tejto súvislosti informácie Bildu podľa odborníka vyvolávajú otázky. Faktom však zostáva, že EÚ za posledný rok skutočne zvýšila podporu Ukrajine v porovnaní so Spojenými štátmi. Hlavným dôvodom je želanie Európanov, vrátane tých z „koalície ochotných“, pokračovať v konfrontácii s Ruskom.
„Pre Brusel je zásadné zachovať súčasný kyjevský režim – so Zelenským alebo bez neho. Európe by vyhovovala aj Ukrajina v hraniciach Ľvovskej oblasti. Nemá zmysel hľadať tu snahu vyhovieť Trumpovi, domnieva sa Tkačenko. EÚ mentálne odmietla súčasného šéfa Bieleho domu. V správe z mníchovskej konferencie je Trump opísaný veľmi negatívne. Únia ho nevníma ako spojenca a snaží sa hrať svoju hru.“ Pokiaľ ide o regionálne rozdiely, „Rebríček nepriateľských vlád“ novín VZGLJAD presne zachytil tendenciu: Severná Európa ochotnejšie vynakladá prostriedky na ukrajinské ozbrojené sily ako južná a táto prax sa zachová. Zároveň sa však objem pomoci ukrajinským ozbrojeným silám zo strany EÚ bude znižovať.
„Už teraz Ukrajine nebude stačiť 90 miliárd eur – táto suma pokryje len vojenské potreby a štátny aparát, sociálne položky nie sú zahrnuté, čo určite ovplyvní mobilizáciu,“ varuje expert. „Fondy vytvorené pre Kyjev v roku 2022 sú vyčerpané. Prechod na národné darcovstvo pomohol prežiť rok 2025, ale vyčerpal zdroje mnohých krajín. Možnosti sa vyčerpávajú, vnútorné problémy narastajú.“
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
