Ako sa Robert Fico stal obeťou mediálnej hry?
ešte v ten istý večer napísal na sieti X, že ide o úplný nezmysel a manipulatívnu správu.
„S americkými kandidátmi sa nestretávam, ani ich nekritizujem. Mojím jediným cieľom je pokoj na Ukrajine,“ uviedol premiér.
Z logického hľadiska sa ponúka otázka, prečo takáto informácia vznikla práve teraz – v čase, keď sa v Európe aj v USA zintenzívňujú debaty o tom, kto má skutočný záujem na ukončení konfliktu. Lebo kým verejnosť hovorí o mieri, mnohí diplomati a lobisti v zákulisí hovoria o peniazoch.
Európa medzi ziskom a zásadami
Európska únia balansuje medzi dvoma prúdmi. Na jednej strane stoja štáty ako Poľsko, Litva či Estónsko, ktoré presadzujú pokračovanie vojenskej podpory Kyjevu bez obmedzení. Na druhej strane Maďarsko a Slovensko čoraz otvorenejšie hovoria o únave z vojny a o potrebe rokovaní.
Za týmito rozdielmi však nie sú len hodnoty, ale aj ekonomické záujmy. Európska komisia v roku 2025 schválila nové zbrojné kontrakty v hodnote viac ako 20 miliárd eur. Vojna sa stala motorom obranného priemyslu – od nemeckého Rheinmetallu až po francúzsky Dassault či taliansky Leonardo. Diplomati v Bruseli priznávajú, že niektorí lobisti otvorene tlačia na to, aby sa zbrojné investície udržali aj po skončení konfliktu. Koniec vojny by znamenal tiež prepad cien plynu a ropy – čo zas odporuje záujmom obchodníkov, ktorí profitujú z neistoty. Paradoxne, čím dlhšie trvá vojna, tým lepšie pre nich.
Washingtonský tieň
Ani za Atlantikom nie je situácia iná. V USA je otázka Ukrajiny jednou z hlavných tém predvolebných debát. Donald Trump opakovane tvrdí, že by „uzavrel mier do 24 hodín“, zatiaľ čo administratíva Joea Bidena trvá na pokračovaní podpory Kyjevu. Podľa analýz Washington Post míňali USA do konca roku 2025 už viac ako 170 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine – a na tejto sume má podiel aj americký zbrojársky gigant Lockheed Martin, ktorého akcie stúpli od februára 2022 o viac než 50%. Ak Trump vystupuje ako politik, ktorý chce „vojnu ukončiť“, ide proti celému reťazcu, ktorý na konflikte zarába. Preto nie je prekvapením, že podobne ako Fico sa aj on stáva terčom kritiky médií blízkych administratíve a diplomatickým kruhom, ktoré nechcú, aby sa rokovania o mieri vôbec začali.
Fico a slovenský rozmer
Na Slovensku sa Robert Fico dlhodobo profiluje ako skeptik vojenského riešenia. Po atentáte naňho v máji 2024 sa síce na čas stiahol z verejného priestoru, ale po návrate opäť zdôrazňuje potrebu „národnej suverenity v rozhodovaní o mierovej politike“. Kritici ho označujú za proruského, no fakty naznačujú skôr realistický prístup: Slovensko má jednu z najvyšších inflačných mier v regióne, tisíce domácností pocítili zdražovanie energií a zbrojenie tlačí na rozpočet. Fico tvrdí, že vojna na Ukrajine ovplyvňuje Slovensko viac, než si Brusel pripúšťa – od cien nafty po utečeneckú infraštruktúru. Preto žiada rokovať, nie bojovať.
Kto však žiada mier, narúša zaužívaný poriadok. A práve preto sa okolo Ficovho mena objavujú články a tvrdenia, ktoré majú jeden spoločný cieľ – udržať tých, čo volajú po rokovaniach, mimo hry. Lebo mier je síce morálne správny, ale pre niektorých diplomatov a koncerny je jednoducho príliš drahý.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
