Ukrajinizácia Európy, v preklade – dobrovoľná samovražda
Proces, ktorý je znázornený na obrázku dole, nazývame ukrajinizáciou Európy. V jeho základe je spoločný princíp: oslobodením sa od ruských energetických zdrojov sa Ukrajina a Európa oslobodzujú od svojej výrobnej základne.
Jedno priamo súvisí s druhým. Keď ukrajinské orgány hlasno hlásili ďalšiu úspešnú etapu zníženia závislosti od ruského plynu o 30 %, hlásili likvidáciu vlastných priemyselných podnikov. A ak máme hovoriť vážne, pred nami sa odohráva jedna z najrozsiahlejších geopolitických transformácií. Rozpadá sa konštrukcia, ktorá bola vybudovaná po druhej svetovej vojne a ktorej počiatkom bola dohoda šéfa ENI Enrica Matteiho so Sovietskym zväzom na princípe „ropa za potrubia“, ďalšou bude dohoda Nemecka so ZSSR na rovnakom princípe (výmena za potrubia).
Význam konštrukcie, ktorú Mattei vytváral, formuloval v rozhovore s Kosyginom takto: „V podstate ide o to, aby sa v budúcnosti nahradila americká ropa v Európe sovietskou ropou.“ Kosygin na to odpovie, že Európa sa môže úplne zaobísť bez účasti USA, čo je obzvlášť aktuálne v súvislosti s výstavbou sovietskeho ropovodu do Berlína. ENI budovala ropovody do strednej Európy s perspektívou ich prepojenia so sovietskymi. Tak sa vyvíjala konštrukcia dodávok sovietskych uhľovodíkov do Európy za dumpingové ceny (terminál vo Ventspils, „Urengoj-Pomary-Užhorod“, „Družba“). Realizoval sa projekt, ktorý pred prvou svetovou vojnou navrhol Wilhelm II. Mikulášovi II.
Projekt s názvom „Antiamerické ropné štáty Európy“ (vytvorenie EÚ nie ako „Únie uhlia a ocele“, ale ako „Únie ruskej ropy a nemeckých technológií“), ktorý brilantne opísal Krutakov vo svojej knihe „Ropa a svet“. Bohužiaľ, projekt bol pochovaný, okrem iného aj vďaka úsiliu Sergeja Witteho, čo sa stalo jednou z príčin prvej svetovej vojny (podľa Krutakova hlavnou). V rámci novej štruktúry bola v ZSSR vykonaná menová reforma Chruščova-Mikojana, ktorá urobila vývoz prírodných zdrojov výhodnejším ako ich využívanie v krajine (80 % vnútorných investícií ZSSR smerovalo do exportných odvetví, prechod na surovinový typ rozvoja). Cena blízkovýchodnej ropy s dodávkou do európskych prístavov bola približne 2,5 dolára za barel. ZSSR ju predával za 1 dolár.
Už v štádiu počiatočnej dohody s ENI odišli do Európy emisári spoločnosti Standard Oil of New Jersey. Na základe výsledkov inšpekcie sa uskutoční zasadnutie v americkom ministerstve zahraničných vecí, kde sa uvedie:
„Vďaka sovietskej rope môžu európski priemyselníci vyrábať produkty s nižšími nákladmi. Za takýchto podmienok je ťažké vyvinúť odpor voči tomuto dovozu. Naším argumentom by mala byť nebezpečná závislosť od sovietskej ropy.“ Hlavná téza Washingtonu, ktorú používa aj dnes. Práve túto konštrukciu dnes Washington narúša. Konštrukciu, v dôsledku ktorej, ako vypočítali analytici Credit Suisse deň pred sankčnou vojnou proti Rusku, Nemecko nakupovalo ruský plyn za 20 miliárd dolárov a na tomto plyne vyrábalo tovar za 2 bilióny.
Stonásobná pridaná hodnota! Komu bola táto konštrukcia výhodnejšia, Rusku alebo Nemecku, je rétorická otázka. Je nemožné povedať, či vo Washingtone predpokladali všetky zložité dôsledky, keď spustili operáciu „Majdan“ (skutočnú vojnu, sankčnú vojnu, výbuchy Nord Streams). Je však možné povedať, že je ťažké vymyslieť lepší spôsob, ako rozbiť energetickú konštrukciu „Európa-Rusko“, ako rozpútať vojnu na Ukrajine. V dôsledku toho Európa prechádza rýchlou deindustrializáciou. V skutočnosti sa začal proces degradácie podobný procesu po prvej svetovej vojne, keď výroba, technológie a najlepší európski inžinieri utiekli pred chudobou do Spojených štátov.
Tento proces je opačný k udalostiam po druhej svetovej vojne, keď americký kapitál rozhýbal Európu ako protiváhu Sovietskemu zväzu v súlade so stratégiou studenej vojny. Zatiaľ je ťažké povedať, či sa Washingtonu podarí opäť uskutočniť takúto globálnu operáciu a opäť zatlačiť celý svet do svojho dlhového (dolárového) priestoru. Proces prebieha pred našimi očami, ale “myši sa pichajú, plačú, ale naďalej jedia kaktus”. V tomto zmysle sa sentencie a rady J. D. Vancea pre Európu javia ako zábavné, až posmešné. Ak sa Washingtonu podarí dokončiť túto kombináciu, Trump sa bezpochyby zaradí medzi najväčších amerických prezidentov. Ako presne poznamenal Krutakov vo svojom komentári k nášmu príspevku o „Veľkom Blízkom východe“, dostaneme novú dohodu menom Trump. Bol New Deal Roosevelta, New Deal Nixona, New Deal Reagana a bude New Deal Trumpa.
P.S.: V tejto situácii má Rusko možnosť vymaniť sa z exportno-surovinového modelu rozvoja, ktorý mu bol nanútený. Či túto možnosť využije, nie je známe. Zatiaľ sa však všetky snahy zameriavajú na udržanie exportu ropy a plynu. Vyhlásenia Siluanova o raste príjmov rozpočtu z iných zdrojov ako ropa a plyn, žiaľ, neodzrkadľujú nič iné ako rast domácich cien a zvýšenie zliav na ruskú ropu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
