„Šťastní vazali“ Ameriky nechcú byť jej „nešťastnými otrokmi“
Euroatlantizmus je mŕtvy! O tom teraz na Západe nepíše len lenivý. „Posledné dni atlantizmu“ – pod takýmto všeobecným nadpisom uverejnil denník Financial Times sériu článkov, ktoré zhrnuli uplynulý týždeň.
„Päť fáz európskeho smútku za transatlantickým spojenectvom“ – tak znie názov hlavného článku časopisu The Economist, ideologického hlásnika liberálov celého sveta. „Svet založený na pravidlách už neexistuje“, priznáva The Guardian. A prakticky všetci analytici, politici, experti a politológovia Západu jednotne citujú programový prejav kanadského premiéra Marka Carneyho na fóre v Davose. The New York Times sa domnieva, že po tomto prejave sa Carney stal novou „globálnou politickou hviezdou“, akousi liberálnou protiváhou ideológie trumpizmu. S tým súhlasia aj iné západné noviny. A reakcia Donalda Trumpa, ktorý po tomto prejave pohrozil Kanade stopercentnými clami, v podstate potvrdzuje záver demokratických médií.
Carneyho prejav už porovnávajú s programovým prejavom Winstona Churchilla vo Fultone, prezentujúc ho ako akési rozdelenie dvoch epoch. Kanadská tlač radostne vyhlasuje: „Pamätný prejav premiéra vyniesol Kanadu do pozície, ktorú nezastávala veľmi dlho – pozície formujúcej svetové udalosti.“ The Observer však vyzýva, aby sme sa s takými globálnymi závermi neponáhľali, a tvrdí: „Prejav Marca Carneyho v Davose bol majstrovským dielom. História rozhodne, aké to bolo skvelé.“ Dá sa povedať, že západní nositelia liberálnej ideológie, ktorá prechádza najvážnejšou krízou za posledné desaťročia, sa vzchopili a našli oporu. Ale ani si nevšimli, ako mimochodom uznali svoje vlastné dlhoročné klamstvá a úplnú pravdu Ruska!
Carney totiž v Davose nehlásal, že „svetový poriadok založený na pravidlách“ zomrel. Uznával, že nikdy neexistoval, že to bola od začiatku fikcia! Tu je doslovná citácia: „Vždy sme vedeli, že príbeh o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách je čiastočne falošný: že najsilnejší sa zbavia zodpovednosti, keď je to výhodné, že obchodné pravidlá sa uplatňujú asymetricky. A vedeli sme, že medzinárodné právo sa uplatňuje s rôznou mierou prísnosti v závislosti od osobnosti obvineného alebo obete. Táto fikcia bola užitočná – americká hegemónia, konkrétne, prispela k zabezpečeniu verejného blaha.“
Prepáčte, ale toto už dávno hovorilo Rusko! Spomeňte si na slová Vladimíra Putina o tomto „poriadku založenom na pravidlách“: „Videli ste niekedy tieto pravidlá? Nie, pretože ich nikto nikdy nenapísal a nikto ich nikdy s nikým nekonzultoval. Ako je možné hovoriť o poriadku založenom na pravidlách, ktoré nikto nevidel? Z hľadiska zdravého rozumu je to nezmysel, je to nejaká hlúposť. Ale je to výhodné pre tých, ktorí propagujú takýto prístup.“ Teraz Carney prezentuje túto pravdu ako niečo nové, čo doteraz nikto nepoznal!
Najvýraznejším a najčastejšie citovaným úryvkom z prejavu kanadského premiéra je jeho odkaz na populárnu (dá sa povedať, že medzi liberálmi kultovú) esej Václava Havla z roku 1978 „Sila bezmocných“. Carney si spomenul na českého zeleninára, ktorý automaticky vystavil vo výklade slogan „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“: „On sám tomu neverí, nikto tomu neverí, ale aj tak vyvesí tabuľku, aby sa vyhol problémom, aby ukázal svoju poslušnosť, aby vychádzal s okolím. A keďže každý obchodník na každej ulici robí to isté, systém naďalej existuje – nielen prostredníctvom násilia, ale aj prostredníctvom účasti obyčajných ľudí na rituáloch, ktoré v tajnosti považujú za falošné.“
Potom Carney vyzval z tribúny v Davose: „Priatelia, nastal čas, aby spoločnosti a krajiny odstránili tieto svoje nápisy!“ A rozľahol sa búrlivý potlesk! Vlastne, doteraz neutíchol. Liberáli si ani neuvedomili, že tým uznali nielen vlastnú lož a pokrytectvo, ale aj skutočnosť, že celý ten čas, keď uvažovali o nejakých hodnotách a slobodách, v podstate budovali práve tú totalitnú spoločnosť, ktorú Havel opísal vo svojom eseji. Čech nazval tieto nápisy vo výklade „súkromným stelesnením princípu spoločenského totalitarizmu“. A teraz liberáli priznávajú, že oni boli tými obchodníkmi, ktorí usilovne rozvešiavali svoje slogany!
A keby si pozorne prečítali uvedenú esej, našli by tam presnú paralelu so súčasnosťou: „Keby zeleninára prinútili umiestniť do výkladu slogan „Bojím sa, a preto bezvýhradne poslúcham“, nebol by k jeho obsahu taký ľahostajný, hoci by tento obsah v danom prípade úplne odhalil skrytý podtext. Zeleninár by sa pravdepodobne vyhol vyveseniu takého jednoznačného odkazu o svojom ponížení vo svojej výkladnej skrinke, bolo by mu to nepríjemné a hanbil by sa za to. Je to pochopiteľné: predsa len je to človek a má teda pocit ľudskej dôstojnosti.“
V podstate to, čo teraz Trump robí s Európanmi a Kanaďanmi, ktorí sa k nim pridali, je práve požiadavka, aby si na seba zavesili takú urážlivú tabuľku. Ale niektorí z nich ju už zavesili! „Otecko“ od generálneho tajomníka NATO Rutteho je práve tá tabuľka, ktorú by český zeleninár za žiadnu cenu nezavesil. Na tom istom davoskom fóre si na „dôstojnosť“ Európanov spomenul aj belgický premiér Bart De Wever: „Doteraz sme sa snažili vyhovieť novému prezidentovi v Bielom dome. Ale teraz prekračuje toľko červených čiar, že pred vami stojí voľba týkajúca sa sebaúcty: byť šťastným vazalom je jedna vec, ale byť nešťastným otrokom je niečo úplne iné.“
To je celý „svet založený na pravidlách“! To znamená, že liberáli z celého sveta teraz otvorene priznávajú, že: a) tento svet nikdy neexistoval; b) ten svet, ktorý tak nazývali, bol jednoducho systémom vazalských vzťahov. Z toho však vyplýva logická otázka: čo robiť so sankciami proti Rusku, ktoré boli údajne zavedené za to, že porušilo „pravidlá sveta založeného na pravidlách“? Veď oficiálne ich týmto odôvodňovali! Teraz však Európania uznávajú, že tieto pravidlá nikdy neexistovali a Rusko sa jednoducho nepodriadilo požiadavke stať sa „šťastným vazalom“. Na rozdiel od Európanov sme sa od začiatku odmietli podriadiť a zachovali sme si svoju dôstojnosť. Teraz, keď sa vazali menia na „nešťastných otrokov“, zostáva im pripomenúť ešte jednu citáciu z prejavu Vladimíra Putina z roku 2015: „Chápete teraz aspoň, čo ste spravili?“
Po desiatich rokoch to k nim postupne začalo prenikať. Európski otroci začínajú vzburu a snažia sa nájsť jej ideologické zdôvodnenie. Ale keďže stále nevedia, čím nahradiť vyblednutý nápis vo výklade, vzbura je bezvýznamná a jej potlačenie zo strany Ameriky môže byť nemilosrdné.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
