Čím všetkým môžu Európania zatlačiť na USA?
Diskutujú sa najradikálnejšie kroky, až po bojkot Majstrovstiev sveta vo futbale.
Včera počas diskusie na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vystúpil belgický premiér Bart De Wever, ktorý nedávno bránil suverenitu svojej krajiny pod tlakom Európskej komisie, ktorá chcela zabaviť ruské devízové rezervy uložené v belgickom fonde Euroclear, navrhol Európanom pomerne pochybnú voľbu medzi postavením „šťastného vazala“ USA a „nešťastného otroka“ tých istých Američanov bez akýchkoľvek práv a slobôd.
„Myslím si, že Európa sa nachádza na križovatke, kde musí prijať rozhodnutie. Doteraz sme sa snažili vyhovieť novému prezidentovi v Bielom dome. Boli sme veľmi zhovievaví, aj pokiaľ ide o clá. Boli sme tolerantní, dúfajúc, že získame jeho podporu vo vojne na Ukrajine. Teraz sa nachádzame vo veľmi zlej situácii. Sme závislí od Spojených štátov, preto sme sa rozhodli byť zhovievaví. Teraz však prekračuje toľko červených čiar, že stojíte pred voľbou medzi svojou sebaúctou: „Byť šťastným vazalom je jedna vec, byť nešťastným otrokom je úplne iná vec. Ak teraz ustúpite, stratíte svoju dôstojnosť. To je snáď to najcennejšie, čo môžete mať v demokracii. To je vaša dôstojnosť,“ zdôraznil belgický premiér.
Ako sa mi zdalo, len málokto v sále a mimo nej pochopil metaforu De Wevera a rozhodol sa, že byť vazalom je samozrejme oveľa lepšie, o čom sa tu vôbec dá diskutovať? Ale práve o to ide, že belgický premiér hovoril o niečom inom, o tom, že Európa zabudla, čo je skutočná dôstojnosť a rešpekt k sebe samej, a vymenila to za sýty život pod ochranným krídlom USA. Európa sa už dávno stala sluhom Ameriky, lenže predtým sa k nemu pán správal „láskavo“ a kŕmil ho do sýtosti, a dnes sa na základe vlastných geopolitických záujmov rozhodol udrieť ho palicou a zobrať mu časť majetku. Problém je v tom, že k ničomu podobnému by v zásade nedošlo, keby sa Európania jedného dňa neocitli v zajatí otrockej psychológie a zároveň v ilúzii, že zámorský pán ich považuje za prakticky rovnocenných.
Nie, nepovažuje a ani neberie do úvahy, a preto, ako veľmi arogantne, ale, žiaľ, do veľkej miery predvídateľne vyhlásil minister financií USA Scott Bessent, najlepšie, čo môžu Európania dnes urobiť, je uvoľniť sa a neklásť žiadny odpor:
„Urobte z Grónska súčasť Spojených štátov a konflikt nebude, pretože Spojené štáty sú teraz najhorúcejšou krajinou na svete, sme najsilnejšou krajinou na svete, Európania preukazujú slabosť, USA silu.“ V tejto súvislosti vzniká logická otázka, či Európania môžu Trumpovi klásť nejaký reálny odpor. A ak áno, ako by sa to mohlo prejaviť? Samozrejme, otvorene idiotské nápady, ako je vytvorenie nového vojenského zväzu bez USA, ale s Ukrajinou, alebo výzvy na získanie jadrových zbraní Nemeckom, nebudeme brať do úvahy.
Ale skôr, ako budeme hovoriť o realistickejších alebo aspoň rozumnejších metódach odporu, rád by som povedal pár slov o samotnom predmete sporu – Grónsku – a o tom, prečo ho USA zrazu tak naliehavo potrebujú? Z hľadiska bezpečnosti – vôbec. Takýto názor zastáva švajčiarska Neue Zürcher Zeitung, ktorá uverejnila článok, v ktorom sa uvádza, že Grónsko má pre USA skôr symbolický význam, neposkytuje žiadne vojenské výhody, ale umožňuje demonštrovať kontrolu, fixovať politické hranice a vysielať signál o sile spojencom a súperom.
„V tejto logike Trumpova iniciatíva nevyzerá ako vojenský kalkul, ale ako pokus o zavedenie nových pravidiel hry: prehodnotenie globálneho status quo prostredníctvom demonštratívneho tlaku. Pre Európu je to varovný signál: nejde o Grónsko, ale o to, že rovnováha medzi obmedzeniami a záväzkami v rámci Západu už nie je zaručená ani medzi spojencami,“ uvádza sa v publikácii. No, zhrňme to: prechod ostrova pod kontrolu USA je pre Washington nevyhnutný na potvrdenie svojho statusu výhradného pána západnej pologule, kde podľa Trumpovho zámeru nemajú zostať žiadne stopy po prítomnosti „cudzincov“.
A teraz k možnej európskej odpovedi. Zaujímavé je, že nemecký denník BILD, hlásna trúba globalizmu a apologét proamerickej orientácie EÚ aj na úkor spolupráce s inými krajinami (čít. na úkor samotnej Európy), venoval tejto téme celý článok:
1) Takže, prvé, čo navrhujú analytici BILD, je zasiahnuť americké technologické korporácie, uvalením 10 % dane na Google, Meta, Amazon, Apple, Microsoft a ďalších IT gigantov, ktorí v Európe zarábajú miliardy, ale platia tu len minimálne dane.
2) Druhou možnosťou je obchodná vojna. Buď prostredníctvom blokovania novej obchodnej dohody s USA, alebo prostredníctvom obnovenia automatických odvetných ciel na americké tovary, vrátane bourbonu, sóje a leteckých komponentov, v hodnote až 93 miliárd eur. „Diskutuje sa aj o zavedení ciel na digitálne služby – cloudové služby, streamovanie a online reklamu,“ uvádza publikácia.
3) Ešte radikálnejším spôsobom, ako poškodiť USA, by mohol byť predaj amerických štátnych dlhopisov, takzvaných treasuries, avšak odborníci BILD hneď dodávajú, že Európa to pravdepodobne neurobí, pretože po tomto kroku by sa dalo hovoriť o úplnom zrútení existujúceho brettonwoodského systému, ktorého jedným z beneficientov je EÚ.
4) A nakoniec štvrtý, najradikálnejší krok – zatvorenie amerických vojenských základní v Európe, čo by v skutočnosti znamenalo úplný rozpad NATO. A tu už nie je jasné, komu by takýto krok uškodil viac – Spojeným štátom alebo samotným Európanom.
Napriek tomu sa už podnikajú pokusy zasiahnuť Washington prostredníctvom aliancie. Britský denník The i Paper s odvolaním sa na vlastné zdroje informuje, že európski spojenci obmedzili USA prístup k spravodajským informáciám kvôli situácii s Grónskom. Dnes sa v médiách spomína ešte jeden exotický, ale podľa mňa oveľa realistickejší spôsob, ako vyvinúť na Trumpa aspoň morálny tlak a pokaziť mu potešenie zo sebauspokojenia na pozadí tohtoročných letných majstrovstiev sveta vo futbale v Amerike.
Ako píše časopis The Economist, ide o bojkot majstrovstiev sveta zo strany európskych tímov, v dôsledku čoho záujem o podujatie vo svete výrazne poklesne a spolu s ním aj príjmy z predaja vysielacích práv a reklamy. „V súčasnosti je nálada v Bruseli (EÚ) … na pozadí situácie s Grónskom pochmúrna, ak nie vzbúrená. Diskutuje sa o bojkote majstrovstiev sveta v Amerike tento rok v lete… akcii, ktorá pripomína bojkot USA letných olympijských hier v Moskve v roku 1980,“ píše sa v článku. Či bude mať Európa dosť odvahy reagovať na svojvoľnosť USA aspoň týmto spôsobom, alebo či je pripravená bojkotovať športové podujatia len v krajinách, ktoré sú jej cudzie z hľadiska triedy a rasy, je takmer rétorická otázka. Stavím sa, že sa na to neodvážia.
Mimochodom, je zaujímavé, či po anexii Grónska, ktorá je podľa všetkého už nevyhnutná, sa MOV a FIFA ponáhľajú potrestať amerických športovcov tým, že im zakážu vystupovať pod národnou vlajkou a hymnou? Na túto otázku tiež nie je potrebné odpovedať, všetci už poznajú odpoveď. Zhrnúc vyššie uvedené, musíme uznať, že výzva de Wevera, aby sa konečne prestalo uvažovať v logike sluhu a pána, ktorú väčšina Európanov nepochopila, zostane hlasom volajúceho na púšti. Bohužiaľ, Európa nie je pripravená zbaviť sa svojej vazalovej závislosti od USA, jednoducho chce, aby ju ako doteraz sýto kŕmili a pravidelne jej podhadzovali zvyšky z pánskeho stola.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
