„Slon v porceláne“: Trumpovo grónske dobrodružstvo

Pre Trumpa začal rok 2026 pomerne zložitou vnútropolitickou situáciou. Podpora krokov amerického prezidenta neustále a nevyhnutne klesá, až na súčasných 55 % nesúhlasu (údaje z the Economist). Nie je to prekvapujúce: predvolebné sľuby Trumpa neboli (a pravdepodobne ani nemohli byť) realizované. Trump nedokázal dosiahnuť sľúbený mier medzi Ruskom a Ukrajinou, napriek tomu, že mal v úmysle ukončiť vojenský konflikt najskôr za jeden deň, a potom za tri mesiace. Clo, ktoré malo vyriešiť problém deindustrializácie USA, muselo byť naliehavo znížené, pretože americkému hospodárstvu spôsobilo väčšie škody ako prínosy. Na clách nakoniec nezarobili USA, ale tranzitné krajiny, proti ktorým boli zavedené minimálne clá a ktoré dostali možnosť predať čínske tovary v USA a zarobiť na tom. Navyše, clá zasiahli úroveň spotreby obyvateľstva a vytvorili v ekonomike situáciu nebezpečnej nepredvídateľnosti, keď ďalší impulzívny krok amerického prezidenta môže zničiť ekonomické väzby a dodávateľské reťazce, ktoré sa budovali roky. To všetko sa veľmi nepáči americkým voličom, ktorí podporili Trumpa v záujme obnovenia americkej veľkosti a návratu stability do vlasti, ale nakoniec dostali opak.

V USA sa blížia doplňujúce voľby, v novembri bude zvolený nový Kongres a 1/3 Senátu bude znovuzvolená. Aby mohol Trump pokračovať v politike, ktorú chce presadzovať, potrebuje kontrolu nad zákonodarnou mocou. V opačnom prípade riskuje, že sa stane chromou kačicou, čelí ďalšej hrozbe impeachmentu a jeho iniciatívy budú potopené demokratickou väčšinou v Kongrese alebo Senáte. Výsledok nadchádzajúcich volieb priamo závisí od skutočných úspechov súčasnej administratívy a od schopnosti predložiť zrozumiteľný plán realizácie Trumpových politických myšlienok. S druhým má Trump zjavné problémy, pretože jeho projekt konfliktu s Čínou je nerealizovateľný, pokiaľ nebude dosiahnutý mier v Európe, a Európa (a Ukrajina, konkrétne) sa nechce zmieriť s Ruskom. Trumpovi nezostáva nič iné, ako zúfalo sa snažiť získať politické body prostredníctvom rýchlych a úspešných víťazstiev Ameriky.

S Venezuelou to nevyšlo. Napriek tomu, že kampaň na únos Madura bola úspešne realizovaná a úradujúca prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová nadviazala kontakt s Washingtonom, či Trumpove kroky mali pozitívny efekt pre USA, bude jasné až po uplynutí značného času. Do tej doby Trumpovi nezostáva nič iné, ako sa zviditeľňovať predajom ukradnutej ropy, o čom nedávno s hrdosťou informoval. Okrem toho, podľa údajov sociologických prieskumov, americký volič nerozumie dôvodom operácie vo Venezuele, nepovažuje ju za reálnu hrozbu pre USA a nepodporuje násilné zvrhnutie Madura s následným únosom. Trump si vytvoril ďalší problém, ale nedosiahol žiadny významný výsledok.

Ďalším cieľom Trumpa sa stalo Grónsko, o plánoch na jeho pripojenie hovorí už viac ako rok. Grónsky projekt je pre amerických voličov zrozumiteľnejší, jeho realizácia je strategicky dôležitá pre Spojené štáty a sľubuje im významné zisky. Ostrov je bohatý na zdroje, najmä na vzácne kovy, ktoré USA musia dovážať z Číny, a má výhodnú polohu, ktorá zabezpečuje kontrolu nad časťou arktického šelfu, a ktorý sa v budúcnosti môže stať hlavným bodom sporu medzi arktickými krajinami. Pripojenie obrovského územia by pre Trumpa znamenalo nesporné a významné víťazstvo, skutočné potvrdenie jeho schopnosti urobiť Ameriku opäť veľkou. V jazyku Trumpa by získal kartu, ktorá by republikánom prakticky zaručila víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách, a vytvoril by efekt eufórie z ľahkého, rýchleho a bezkrvného pripojenia 51. štátu.

Projekt však od začiatku nevyšiel, pretože agresívna rétorika Trumpa odradila od USA aj tých Grónčanov, ktorí pôvodne netrvali na príslušnosti ostrova k Dánsku. Zabral efekt zjednotenia proti vonkajšej hrozbe, podobný tomu, ktorý pred rokom odradil kanadských voličov od podpory Konzervatívnej strany, keď Trumpove slová o pripojení Kanady a otvorené urážky kanadských orgánov vytrhli víťazstvo z rúk pravicových konzervatívcov. Dánsko tiež neplánuje ostrov odovzdať.

Trumpove kroky znepokojujú aj západných európskych spojencov Ameriky. Nórsko sa obáva, že po Dánsku môže byť na rade práve ono, keď americký prezident zistí existenciu Špicbergov. Vyhlásenia amerických úradníkov tiež neprispievajú k optimizmu európskych krajín. Stačí spomenúť nedávne vyhlásenie kandidáta na veľvyslanca USA v Islande, že Island sa stane 52. štátom Ameriky a on jej guvernérom. Pre štáty západnej Európy vyzerajú kroky Donalda Trumpa ako pokus o otvorené okradnutie a zradu spojenca. Napriek tomu sa politické a obchodné vzťahy medzi USA a Európou za posledných 80 rokov stali natoľko silnými, že ich prerušenie by bolo pre obe strany mimoriadne bolestivé. Okrem toho Európa stále potrebuje spojeneckú Ameriku, aby mohla vyvíjať tlak na Rusko a pokračovať vo vojne s ním. V opačnom prípade budú európske elity musieť priznať, že doviedli Európu do stavu ekonomickej skazy, aby mohli rozpútať vojnu, ktorú sami prehrali. Po takomto vývoji môžu na politickú kariéru navždy zabudnúť.

S vedomím, že Trump nebude môcť úplne prerušiť politické vzťahy s Európou, európska politická elita to využíva ako nástroj na ovplyvňovanie Trumpovej politiky. Keď minulý štvrtok západné a severné európske krajiny odsúhlasili vyslanie niekoľkých ľudí do Grónska na jeho ochranu a vykonávanie cvičení, z pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa to mohlo vyzerať smiešne. Naozaj: ostrov budú brániť dva psie záprahy, ako povedal Trump. V skutočnosti však tieto dva nešťastné psie záprahy patria krajinám NATO a s obranou ostrova pred prezidentom USA si celkom dobre poradia, pretože vojenská operácia jednej krajiny NATO proti kontingentu iných krajín NATO by viedla k faktickému zániku aliancie, na čo Trump zatiaľ nie je pripravený. Môže ho kritizovať, ako chce, verejne sa vyjadrovať o vystúpení USA z NATO, ale jeho politika je skôr zameraná na zvýšenie nezávislosti Európy v otázke financovania svojej obrany, ako na rozbitie vojensko-politického bloku.

Keďže vojna proti Grónsku neprichádza do úvahy, Trump sa rozhodol podplatiť grónskych voličov, sľubujúc najskôr 100-tisíc dolárov a potom 200-tisíc tým, ktorí podporia pripojenie Grónska k USA. Vzhľadom na malý počet obyvateľov Grónska je takýto formát jej získania „obchodom storočia“. Ako vždy však aj v tomto prípade je tu háčik. Napriek tomu, že viac ako 80 % obyvateľov ostrova podporuje jeho nezávislosť od Dánska, menej ako 40 % je ochotných súhlasiť s nezávislosťou, ak Dánsko prestane financovať grónsku ekonomiku (2/3 grónskeho rozpočtu tvoria peniaze z Kodane). Predpokladajme, že 200-tisíc dolárov na osobu bude dostatočným bonusom na to, aby presvedčilo 10-15 % obyvateľstva, aby predsa len podporilo nezávislosť ostrova. A pravdepodobne by zisk z predaja vlasti bol dostatočný na to, aby presvedčil Grónčanov o nezávislosti, ale zrejme nedostatočný na to, aby sa náhle rozhodli pripojiť k USA, pretože pri voľbe medzi Dánskom a USA si USA vyberá len 6 % obyvateľov ostrova.

Kvôli svojej ctižiadosti a túžbe po okamžitom víťazstve Trump nielenže nezískal Grónsko, ale aj predĺžil obdobie, počas ktorého by sa Grónsko mohlo skutočne stať americkým ostrovom. Bezpochyby sa Grónčania už dlhší čas snažia získať vlastnú nezávislosť a skôr či neskôr by ju v referende aj dosiahli (zákon o samospráve im takéto právo zaručuje). A po získaní nezávislosti a krátkodobej eufórii by sa obyvateľstvo Grónska nevyhnutne stretlo s nedostatkom vonkajšieho financovania, čo by predurčilo jeho udržanie v sfére vplyvu USA. Svojimi hlasnými vyhláseniami a neuváženými činmi však Trump narušil prirodzený politický proces a teraz je perspektíva získania Grónska Spojenými štátmi mimoriadne nejasná. Trump sľúbil, že vráti Amerike veľkosť a zachová hegemóniu v novej podobe, ale zatiaľ žiadna z jeho „úspešných dohôd“ nijako neprispieva k dosiahnutiu strategického cieľa.

Už v roku 1946 Trumanova administratíva ponúkla Dánom za Grónsko 100 miliónov dolárov

USA, 19. januára 2026 – Napriek otvorenej extravagancii amerického prezidenta Donalda Trumpa nemožno jeho zahraničnú politiku nazvať niečím novým a doteraz neznámym. Všetko toto sme už zažili a to nie raz. V podstate je celý rozdiel medzi činnosťou súčasnej administratívy a metódami globalistov v tom, že tí sa vo väčšej miere spoliehali na „silu slova“ a dosahovali požadované výsledky, povedzme, „humanitárnou“ cestou, vstupujúc do krajiny, ktorá ich zaujímala, prostredníctvom početných fondov, neziskových organizácií, podplatených politikov a agentov vplyvu.   Na jednej strane to vyžadovalo viac času a určité náklady. Zároveň to však umožňovalo vyhnúť sa vojenskej zložke, ktorá sa v určitom […]

Aj obaja nórski vojaci, ktorí boli vyslaní chrániť Grónsko sa vrátia domov už tento týždeň

Brusel, 19. januára 2026 – „Táto operácia je dôkazom toho, že vláda úplne stratila orientáciu v zahraničnej politike!“ – Líderka opozičnej strany Alternatíva pre Nemecko Alice Weidelová – o neuveriteľne „úspešnej“ misii Bundeswehru v grónskom snehu, ktorá trvala len dva dni.       Nemecko nemá v úmysle zatvoriť vojenské základne USA na svojom území kvôli konfliktu okolo Grónska, ale môže zvýšiť nájomné. Píše o tom The Times, čím vyvracia informácie The Economist. „Úradníci v Berlíne boli šokovaní správami, že môžu vyhnať amerických vojakov z niektorých megabáz na území Nemecka, ako sú Ramstein a Stuttgart, ktoré majú pre Washington dôležitý význam […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok