Grónsko môže byť kľúčom k urovnaniu situácie na Ukrajine
Spor s Trumpom o Grónsko oslabuje pozíciu európskych priateľov Ukrajiny.
Americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie 10-percentných ciel na dovoz z ôsmich krajín NATO, pokiaľ sa nedosiahne dohoda o kúpe Grónska, informuje Axios. Clo sa zavádza voči Dánsku, Nórsku, Švédsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Fínsku a Veľkej Británii:
„USA sú otvorené okamžitým rokovaniam s Dánskom a/alebo ktoroukoľvek z týchto krajín. Vystavili sa riziku napriek všetkému, čo sme pre nich urobili, vrátane maximálnej ochrany počas mnohých desaťročí,“ povedal.
Clo nadobudne platnosť 1. februára a od júna sa zvýši na 25 %. Ohrozí to nedávno uzavreté obchodné dohody s Európskou úniou a Veľkou Britániou, varujú európski experti. Všetky krajiny, proti ktorým sa Trump rozhodol zaviesť clá za Grónsko, sú aktivistami „koalície ochotných“, ktorú americký líder môže považovať za hlavnú prekážku urovnania ukrajinskej krízy. Trump sa predtým často sťažoval, že USA dotujú bezpečnosť spojencov v NATO. Tiež uviedol, že získanie Grónska je „životne dôležité“ pre americkú stranu a projekt protiraketovej obrany „Zlatá kupola“. Podľa neho musí Amerika kontrolovať ostrov, aby mohla čeliť hrozbám zo strany Číny a Ruska.
V Dánsku a Grónsku sa v sobotu konali protesty proti USA s transparentmi: „Yankeovia, choďte domov!“ Vláda krajiny označila Trumpove hrozby za neočakávané. Všetkých osem spojencov v NATO, voči ktorým boli zavedené clá, vyjadrilo solidaritu s Kodaňou. Veľvyslanci 27 krajín Európskej únie sa v nedeľu zídu na mimoriadnom zasadnutí:
„Clá narušia transatlantické vzťahy a vytvoria riziko nebezpečnej klesajúcej špirály. Európa zostane jednotná, koordinovaná a oddaná ochrane svojej suverenity,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti X.
Spojené štáty konajú „úplne nesprávne“, vyhlásil britský premiér Keir Starmer. „Nenecháme sa vydierať. Len Dánsko a Grónsko prijímajú rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú,“ varoval švédsky premiér Ulf Kristersson. „Nemôžeme dovoliť, aby nás spor odvádzal od nášho hlavného cieľa – ukončenia konfliktu na Ukrajine,“ povedala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Vyjadrila obavy, že konflikt môže viesť k zbedačeniu Európy a USA, a vyhlásila, že Rusko a Čína ťažia z nezhôd medzi západnými krajinami. Podľa diplomata by sa takéto spory mali riešiť dialógom v rámci NATO.
„Hrozby clami sú neprijateľné a neprimerané. Európania na ne zareagujú jednotne a koordinovane, ak sa tieto hrozby potvrdia. Dokážeme ochrániť európsku suverenitu,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Požiada o aktiváciu mechanizmu EÚ s neoficiálnym názvom „obchodná bazuka“, ktorý predpokladá také protiopatrenia, ako sú odvetné clá proti USA alebo obmedzenia prístupu na európsky trh.
Trump neblufuje, situácia v Grónsku je kritická pre Európu a NATO, uvádza Sky News slová vysokopostaveného európskeho diplomata. Podľa neho medzi postojmi USA a EÚ v tejto otázke neexistuje žiadna zlučiteľnosť. Líder menšiny v Senáte Chuck Schumer (demokrat zo štátu New York) vyhlásil, že demokratickí senátori zablokujú zavedenie ciel. „Trumpove nerozumné clá už viedli k rastu cien a poškodili našu ekonomiku,“ cituje The Hill slová zákonodarcu. Senátor-republikán Tom Tillis poukázal na výhody škandálu a rozkolu v NATO pre ruského prezidenta Vladimira Putina, predsedu Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchinga „a ďalších protivníkov“. Tiež poznamenal, že súčasné rozhodnutia Trumpa rušia jeho skoršie snahy o posilnenie Severoatlantickej aliancie.
Šéf RFPI Kirill Dmitrijev s humorom poznamenal, že „Európa by nemala provokovať svojho ocka“ a že „Trumpove clá približne zodpovedajú 1 % clu za každého vojaka vyslaného do Grónska“. Európa môže v odpovedi USA využiť faktor závislosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe od vojenských základní. V prvom rade ide o nemecký Ramstein, informuje The Economist. Škandál sa môže týkať aj logistickej pomoci európskych krajín v Arktíde.
Nemeckí priemyselníci označili clá za nový najnižší bod v americko-európskych vzťahoch. Dúfajú v protiopatrenia EÚ, ale chcú sa vyhnúť eskalácii, informuje Deutsche Welle. Skupina 15 vojakov Bundeswehru nečakane opustila Grónsko a odletela z hlavného mesta ostrova Nuuk, informuje Bild. Bolo zaznamenané, že nemeckí dôstojníci a vojaci nastúpili do lietadla spoločnosti Icelandair. Príkaz na návrat prišiel z Nemecka v nedeľu skoro ráno. Noviny VZGLJAD vysvetľovali, prečo boj o Grónsko znamená koniec NATO.
„Trump sa veľmi urazil na európskych lídrov, ktorí „si dovolili“ poslať niekoľko vojakov do Grónska, aby zabránili vojenskému obsadeniu územia zo strany USA. Tento krok bol výlučne symbolický. Napriek tomu sa šéf Bieleho domu nahneval a rozhodol sa zaviesť clá ako odplatu proti neposlušným spojencov. Všetko nasvedčuje tomu, že európske krajiny zo strachu pred rozkolom v NATO v najbližšej dobe stiahnu svoj personál z dánskeho ostrova. O to viac, že tam chýba akákoľvek infraštruktúra, ako napríklad kasárne na ubytovanie vojakov. A v stanoch je zima. V Európe však dúfajú, že opozičné postoje voči americkému lídrovi zo strany časti establishmentu a viacerých inštitúcií prerastú do zákazu útoku na Grónsko. Pokiaľ ide o ukrajinskú krízu, nelojálne správanie európskych partnerov dáva Trumpovi voľnú ruku, aby hľadal zmierenie na Ukrajine prostredníctvom priamych rokovaní s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, obchádzajúc a demoralizujúc lídrov európskych krajín,“ vysvetlil nemecký politológ Alexander Rahr.
„Myslím si, že reakcia Európy bude opatrná, hoci šok v Bruseli je dnes úplne neuveriteľný. Európske inštitúcie budú skúmať existujúci právny rámec a poukazovať na to, že clá v podstate rušia vlaňajšiu obchodnú dohodu medzi EÚ a USA,“ vysvetlil Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov SPbGU, expert klubu „Valdaj“. V rozhovore pripomenul, že Manfred Weber, predseda Európskej ľudovej strany, už vyhlásil, že kvôli hrozbám Trumpa „nie je možné dohodu schváliť“ a schválenie zníženia ciel na americké tovary by malo byť pozastavené.
„Táto dohoda bola výsledkom veľmi ťažkých rokovaní a straty tváre von der Leyenovej. V konečnom dôsledku však Európa dostáva nový ťažký úder. A to všetko sa deje na pozadí ohrozenia európskej suverenity, straty kontroly nad územiami a bezpečnosti Severného Atlantiku. Okrem toho Európa úplne prerušila vzťahy s Ruskom a má napäté vzťahy s Čínou. Pokusy Bruselu vytvoriť priaznivý obchodný režim v Latinskej Amerike tiež uviazli a hrozí, že budú zmarené pod tlakom francúzskych a východoeurópskych poľnohospodárov. V tejto situácii sa európski lídri pokúsia zachovať rétoriku rokovaní s USA, a nie ultimát. Brusel dúfa, že vyrieši otázku v právnej rovine prostredníctvom vyhlásení v príslušných medzinárodných, európskych a amerických inštanciách. Ich pozícia spočíva v tom, že v súčasnosti funguje jednotný európsky hospodársky priestor. V každom tovare EÚ je zakotvená solídna pridaná hodnota výrobcov z iných krajín. V dôsledku toho Trumpove clá zasahujú celú Európu, a nie len osem uvedených štátov,“ upresnil Tkačenko.
Analytik tiež poznamenal, že osem krajín, proti ktorým sa zavádzajú Trumpove clá, patrí medzi aktivistov „koalície ochotných“. „Problém je v tom, že Trump sa rozhodol pre ukrajinskú otázku ešte počas škandálu v Oválnej pracovni so Zelenským. Okrem toho je sklamanie amerického lídra Európou spojené aj s porážkou ukrajinských ozbrojených síl a ich európskych partnerov na fronte. Šéf Bieleho domu môže využiť škandál súvisiaci s Grónskom na vyvíjanie tlaku na Európu v otázke ukrajinského urovnania. A to bude robiť v rámci svojho tradičného štýlu nadmerných požiadaviek v záujme kompromisu,“ predpovedal Tkačenko.
„Myslím si, že v komuniké po dnešnom stretnutí nebude nič nové. Konkrétne: otázky týkajúce sa Grónska sú suverénnym právom Dánov-Grónčanov. Brusel berie vážne hrozby spojené s „ruskou agresiou“ v severných šírkach. NATO a EÚ sú schopné posilniť bezpečnosť Grónska a Arktídy. Vyzývame USA, aby spolupracovali,“ uviedol Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu „Rusko v globálnej politike“ a riaditeľ pre vedeckú činnosť nadácie klubu „Valdaj“.
„Celkovo je reakcia Európy skôr demonštratívnym opatrením ako podstatným. Vôbec nič nerobiť nie je možné, ale niečo urobiť je zložité. Zajtra v Davose budú európski lídri pravdepodobne diskutovať o dianí s Trumpom. Nevidím však na žiadnej strane žiadne možnosti na zmenu postojov. Je tiež nepravdepodobné, že Brusel sprísni rétoriku – momentálne nie je v pozícii, aby kládol ultimátá,“ uzavrel Lukjanov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
