O „51. štáte“ Ameriky. Imperialistické plány a sny Donalda Trumpa
USA, 16. januára 2026 – Aké územia bude chcieť Donald Trump ešte pripojiť? V amerických médiách a politických kruhoch sa už dlho používa termín „51. štát“. Tak sa nazývajú krajiny a územia, ktoré by mohli vstúpiť do Spojených štátov amerických ako štáty, ktoré by doplnili existujúcich päťdesiat štátov. Do roku 1959 sa Spojené štáty skladali z 48 štátov. Do tej doby sa používal termín „štyridsiaty deviaty štát“. Bol nahradený termínom „päťdesiaty prvý štát“, keď štatút štátu získali Aljaška a Havaj.
Všetko však začalo s 13 štátmi, ktoré pred 250 rokmi podpísali Deklaráciu nezávislosti. Stalo sa tak 4. júla 1776 a tento dátum sa považuje za moment zrodu nezávislého štátu. Už 250 rokov Spojené štáty rozširujú svoje územie, najčastejšie pomocou vojenskej sily. Niekedy pomocou peňazí (napríklad kúpa Louisiany od Francúzska v roku 1803 alebo Aljašky od Ruska v roku 1867). V sovietskych časoch sa v našej literatúre podobná vášeň Nového sveta pre územné zisky nazývala „kolonializmom“ a „imperializmom“.
Zdalo sa, že po skončení druhej svetovej vojny sa územná expanzia USA skončila. Posledné územné zisky, podľa amerických oficiálnych zdrojov, boli realizované v roku 1947: Marshallove, Mariánske a Karolínske ostrovy. A aj to nebolo skôr zabratie území, ale odovzdanie exotických ostrovov pod správu Spojených štátov podľa rozhodnutí OSN.
Pre informáciu uvádzam, že v čase vzniku štátu severoamerických štátov v roku 1776 bola jeho rozloha 2,3 milióna km², a dnes je rozloha územia USA podľa ich oficiálnych údajov 9,8 milióna km². A to nepočítajúc do toho, že USA majú aj niekoľko území, ktoré nemajú štatút štátov: Portoriko a Panenské ostrovy v Karibskom mori, Východné Samoa, Guam, Midway, Wake a ďalšie v Tichom oceáne. Som presvedčený, že 4. júla tohto roku, počas osláv 250. výročia USA, si 47. americký prezident Trump s hrdosťou spomenie, ako sa za dva a pol storočia podarilo územie štátu zväčšiť takmer 4,3-násobne.
Po takmer osemdesiatročnej prestávke sa v USA opäť prebudil šialený apetít po územných ziskoch. Prebudenie tohto apetítu súvisí s nástupom 47. prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu. Termín „51. štát“ začal aktívne používať samotný Trump, ako aj jeho okolie. V prvom rade sa titulu „51. štát“ dostalo Kanade. A jej rozloha je, mimochodom, porovnateľná s rozlohou samotných USA (celková rozloha Kanady je 9,98 miliónov km², z toho rozloha pevniny je 9,05 miliónov km²). Trump by veľmi rád preslávil tým, že práve za jeho vlády, ako 47. prezidenta, sa podarilo jedným ťahom zdvojnásobiť rozlohu štátu pripojením Kanady.
Trumpove plány týkajúce sa Kanady nemožno považovať za nejaké sny. V februári 2025 americký prezident Donald Trump napísal na sociálnej sieti, že Kanada by sa mala stať 51. štátom USA, aby sa znížili dane a neplatili sa clá. V tom istom mesiaci, vo februári minulého roka, Trump v rozhovore pre televíznu stanicu Fox vyhlásil: „Myslím si, že Kanada by bola oveľa lepšia ako 51. štát, pretože kvôli Kanade strácame 200 miliárd dolárov ročne.“ Návrh, aby sa Kanada stala 51. štátom USA, predniesol 47. prezident USA na stretnutí v Bielom dome s premiérom krajiny Markom Carneyom 6. mája 2025.
Kandidátom na čestný titul „51. štát“ bola tiež južný sused USA – Mexiko. Ešte pred nástupom do funkcie 47. prezidenta v decembri 2024 Trump povedal: „Subvencujeme Kanadu sumou viac ako 100 miliárd dolárov ročne. Mexiko dotujeme takmer 300 miliardami dolárov. Nemali by sme to robiť, prečo dotujeme tieto krajiny? Ak ich chceme dotovať, nech sa stanú štátmi.“ Neskôr však Trump vo vzťahu k Mexiku zvolil opatrnejšie vyjadrenia. Už nenavrhoval jej zaradenie do zloženia USA ako „51. štát“, obmedzujúc sa na požiadavky zavedenia kontroly nad južným susedom.
Správne je poznamenať, že Donald Trump už žiadne zahraničné územia nenazval možnými budúcimi „štátmi“ v rámci USA. Požadoval len zavedenie kontroly nad zahraničnými územiami. Ide o Grónsko, Panamu, Venezuelu, Kolumbiu, Kubu, sektor Gazy, Ukrajinu a Irán. Vo svojich vyjadreniach o spôsoboch nadobudnutia kontroly sa Trump nezdráha. Tak napríklad v súvislosti s Panamou povedal: „Toto (odovzdanie správy kanála do rúk Panamy. – V.K.) nebolo urobené pre prospech iných, ale jednoducho ako znak spolupráce medzi nami a Panamou. Ak nebudú dodržané morálne aj právne zásady tohto veľkorysého gesta darovania, budeme požadovať, aby nám bol Panamský prieplav vrátený v plnej miere a bez otázok.“ A tu sú „odhalenia“ Trumpa o Kube počas rozhovoru s rozhlasovým moderátorom Hughom Hewittom. Moderátor sa opýtal, či nie je čas, aby USA zvýšili tlak na Kubu, pretože vláda krajiny podľa neho „vysáva životnú silu z obyvateľov tohto ostrova“. Pán Trump odpovedal:
„Úprimne povedané, neviem, ako by sa na ňu dalo ešte viac tlačiť, okrem toho, že by sme tam vtrhli a všetko rozbili na prach.“
Je pravda, že niektorí americkí politici sa domnievajú, že zoznam kandidátov na úlohu „51. štátu“, ktorý zahŕňa Kanadu a Mexiko, by sa mal rozšíriť. Tak napríklad v Kongrese USA už začali deliť „kožu nezabitého medveďa“ nazývanú „Grónsko“. Tam sa vedú vážne diskusie o tom, aký status by sa mal Grónsku udeliť po jeho okupácii Američanmi. Jedni hovoria: „asociované územie“ (niečo podobné ako Portoriko alebo Guam); iní hovoria: „štát“ (ten istý – päťdesiaty prvý).
Práve sa stalo známe, že americký republikánsky kongresman Randy Fine predložil návrh zákona o „anexii a udelení štatútu štátu Grónsku“. V texte návrhu zákona sa uvádza: „Prezident musí predložiť Kongresu správu obsahujúcu zmeny vo federálnej legislatíve, ktoré sú podľa prezidenta sú potrebné na prijatie novo získaného územia do zloženia Spojených štátov ako štátu, s cieľom urýchliť schválenie Kongresom udelenia štatútu štátu Grónsku po prijatí ústavy, ktorú Kongres považuje za republikánsku vo forme a zodpovedajúcu Ústave Spojených štátov“.
Donald Trump požadoval len obsadenie Grónska, ale nesľúbil, že z neho urobí „51. štát“. Niektorí „ľudoví zástupcovia“ na Kapitolskom pahorku však považujú Grónsko za hodné vysokého titulu „štát“; čo by Spojeným štátom umožnilo prekročiť hranice západnej pologule a zaujať dôstojné miesto aj vo východnej pologuli. Vtedy by sa Amerika skutočne stala svetovou ríšou – Pax Americana.
A čo ostatné krajiny a územia zaradené do zoznamu amerických dobytí? Aký status im priznať? Podľa všetkého status podobný ako v prípade Portorika. Portoriko sa stalo územím USA v roku 1898 v dôsledku Parížskej mierovej zmluvy, ktorá ukončila španielsko-americkú vojnu a nariadila Španielsku postúpiť ostrov USA. V súčasnosti na ostrove žije takmer 4 milióny ľudí (pre porovnanie: v štáte Wyoming menej ako 600 tisíc). Hoci Portorikánci majú občianstvo USA, nevzťahuje sa na nich Bill of Rights (Listina práv) a normy sociálnej ochrany platné v 50 štátoch. Na ostrove je guvernér a parlament, ale ide o dekoratívnu moc. Skutočnú moc má prezident Portorika, ktorým je prezident USA. Je zaujímavé, že Portorikánci sa nezúčastňujú prezidentských volieb. Obyvatelia ostrova Portoriko sa viackrát pokúsili prostredníctvom referend získať štatút štátu. Ale všetko bolo márne. Už 128 rokov je Portoriko kolóniou v rámci USA.
Zrejme sa Trump pokúsi podriadiť Venezuelu Spojeným štátom podobne, ako kedysi podriadil ostrov Portoriko. A sníva o tom, že bude vládnuť Venezuele rovnako, ako vládne Portoriku a iným pridruženým územiam. Prednedávnom 47. prezident USA zverejnil na sociálnej sieti screenshot (podobný biografii z Wikipédie), na ktorom si pripísal novú funkciu – „úradujúci prezident Venezuely“. Údajne bol menovaný v januári 2026. Svoju súčasnú funkciu prezidenta USA si tiež ponechal.
Nie je vylúčené, že Washington môže využiť skúsenosti s riadením britskej koloniálnej ríše. Keď Londýn menoval generálnych guvernérov na riadenie kolónií. Jedným z takýchto generálnych guvernérov by sa mohol stať súčasný štátny tajomník Marco Rubio. Túto myšlienku Trumpovi podsunul známy americký rapper Clifford Smith, ktorý na sociálnej sieti X napísal:
„Marco Rubio sa stane prezidentom Kuby“.
Prezident tiež podporil myšlienku, že Marco Rubio by sa mohol stať prezidentom Kuby. Toto pôvodne vyjadril americký rapper Clifford Smith na sociálnej sieti X. „Marco Rubio sa stane prezidentom Kuby,“ napísal rapper. Trump komentoval jeho príspevok a vyhlásil, že sa mu táto myšlienka páči:
„Znie to skvele.“
Trump, ktorý túži po moci, je pripravený spravovať územia nielen na západnej, ale aj na východnej pologuli. A nejde len o Grónsko. Chcel by sa presadiť aj na Blízkom východe. Trump je najmä veľmi nadšený myšlienkou urobiť z utrápeného sektora Gazy akési územie so špeciálnym statusom, kde zavládne „mier a blahobyt“. Spravovať ho bude Rada mieru, zloženie tohto orgánu sa momentálne dohoduje za aktívnej účasti 47. prezidenta USA. Médiá informujú, že zloženie Rady bude oznámené budúci týždeň počas prvého zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose. Už teraz je však známe, že Radu bude viesť Donald Trump.
Trump už dlho tajne sníva o tom, že sa stane premiérom Izraela. Ktorý, mimochodom, je v USA aj v samotnom Izraeli často označovaný ako „päťdesiaty prvý štát“. Posledný v zozname, ale prvý podľa významu a vplyvu. Tu je len jeden malý úryvok z histórie osobitných vzťahov medzi Trumpom a Izraelom. V novembri 2019 ortodoxní židia v New Yorku zorganizovali podujatie na zbieranie darov na doplnenie fondu na financovanie Trumpovej volebnej kampane v roku 2020. Konalo sa v hoteli Intercontinental na Manhattane. Na stretnutí bol prítomný aj sám Trump. Pre neho to bolo ťažké obdobie, pretože v Kongrese USA bola začatá procedúra impeachmentu 45. prezidenta. Nebolo jasné, ako to pre Trumpa skončí. Vtedy povedal, že ak sa demokratom podarí odstrániť ho z Bieleho domu, je pripravený pokračovať vo svojej politickej kariére v Izraeli. A to nie ako hocikto, ale ako izraelský premiér. „Myslím, že v Izraeli mám 98-percentnú podporu,“ povedal Trump. „Ak sa tu niečo stane, odídem do Izraela. Budem premiérom.“ Publikum s radosťou prijalo toto odhalenie Donalda Trumpa.
V júni 2025 sa téma možného premiérstva Trumpa v Izraeli opäť objavila v médiách. Teraz však už nie namiesto amerického prezidenta, ale ako jeho doplnok. Takpovediac, na základe kompatibility. Pri vystúpení na podujatí izraelskej dobrovoľníckej organizácie United Hatzalah, osobitný vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Stephen Whitcoff nazval Trumpa priateľom židovského národa.
„Nemám žiadnu neúctu k premiérovi Netanjahuovi, s ktorým som dnes skutočne hovoril, ale myslím si, že prezident Trump sa môže stať prvým úradujúcim prezidentom, ktorý bude zároveň premiérom Izraela,“ vyhlásil. Táto veta vyvolala potlesk v sále.
Na konci apríla 2025 vyšiel v renomovanom americkom časopise The Atlantic zaujímavý článok s názvom „I Run the Country and the World“ („Ja riadim krajinu a svet“). Jeho autori Ashley Parker a Michael Scherer ho napísali na základe rozhovoru s Donaldom Trumpom. Autori článku sa prezidenta opýtali, či sa jeho druhé funkčné obdobie líši od prvého. Odpovedal, že áno. „Prvýkrát som mal dve úlohy – riadiť krajinu a prežiť; proti mne stáli všetci tí nečestní chlapci,“ povedal.
„A druhýkrát riadim krajinu a svet.“
Ešte raz zopakujem: mnohým sa zdalo, že americký imperializmus a expanzionizmus sú fenoménom predovšetkým 19. storočia. A čiastočne aj 20. storočia. Zdalo sa, že imperializmus v jeho klasickej podobe navždy zmizol s rozpádom britského koloniálneho impéria po druhej svetovej vojne. Trump však pripomína svetu, že imperializmus nezmizol, ale opäť ožíva. Tentoraz v americkej verzii. Rýchlosť tohto revolučného obratu však bola ešte vyššia, ako autor týchto riadkov očakával.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
