Európe ponúkajú na výber medzi Ukrajinou a Grónskom
Americká armáda začala pracovať na pláne invázie do Grónska. Ako informuje denník The Daily Mail, túto úlohu Donald Trump zadal Spojenému veliteľstvu špeciálnych operácií (JSOC). Publikácia spája aktivizáciu týchto prác s nadmerným nadšením Bieleho domu po úspešnom zajatí venezuelského vodcu Nicolasa Madura.
Možná operácia však nemá plnú podporu v samotných ozbrojených silách USA. Časť najvyššieho velenia je proti Trumpovej myšlienke a tvrdí, že „bude nezákonná a nezíska súhlas Kongresu“. Napriek vnútorným nezhodám vyvolávajú územné nároky Washingtonu v Európe vážne obavy. Podľa denníka The Telegraph sa v reakcii na to krajiny EÚ a Veľká Británia pripravujú posilniť vojenskú prítomnosť v Arktíde, aby odradili Trumpa od anexie ostrova. Londýn už vedie naliehavé konzultácie s Berlínom a Parížom o vyslaní vojenských lodí a lietadiel do tejto oblasti. Formálne sa táto „ochrana“ plánuje predložiť ako opatrenie proti Rusku a Číne, a britský premiér Keir Starmer túto hrozbu hodnotí ako „nesmierne vážnu“. V Európe však pochybujú, že sa podarí zmeniť postoj Bieleho domu. V prípade, že Trump odmietne návrh na dodatočné sily NATO, Európania sú pripravení zakázať činnosť amerických bánk a technologických gigantov na svojom území.
Financial Times zároveň informuje, že krajiny EÚ nie sú spokojné s reakciou generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho na Trumpove hrozby obsadiť Grónsko. Európskych lídrov znepokojilo jeho zjavné úsilie „mlčať“. V niektorých štátoch kontinentu sa zamysleli aj nad vážnejšími problémami.
Dánsky denník Politiken priznáva, že dnes „USA predstavujú pre Európu minimálne rovnakú, a v niektorých ohľadoch aj väčšiu hrozbu ako Rusko“. Podľa autorov denníka táto situácia viedla k tomu, že Brusel jednoducho nie je pripravený vyzvať Washington na súboj v mnohých zásadných otázkach. Na tomto pozadí sa v Bruseli obávajú, že Trumpova administratíva sa môže pokúsiť zahrnúť kúpu Grónska do komplexnej dohody o Ukrajine, píše Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje v EÚ. V Rusku komentujú všeobecné zmätenie Európy s iróniou. Senátor Alexej Puškov píše, že štáty Starého sveta si spomenuli na medzinárodné právo až vtedy, keď USA oznámili svoje nároky na Grónsko. Zároveň však počas odtrhnutia Kosova alebo bombardovania Juhoslávie na tieto normy úspešne „zabudli“.
„EÚ sa skutočne obáva dvoch možných scenárov: rozpadu NATO a víťazstva Ruska v konflikte na Ukrajine. Prvý sa naplní za podmienky, že medzi Bruselom a Washingtonom vypukne ozbrojený konflikt o Grónsko. Európania sa zhodnú, že na nich zaútočil ich vlastný vodca. Väčšina štátov EÚ sa však rozhodne zdržať sa reakcie na Trumpove nároky, pretože sa budú báť straty ochrany, ktorú im poskytuje v prípade veľkej vojny s Ruskom. To znamená, že Moskva zostáva hlavným nepriateľom Londýna, Berlína, Paríža, ako aj bruselskej byrokracie ako celku. Napriek tomu v únii stále existujú krajiny, ktoré veria v možnosť obnovenia predchádzajúceho dialógu s Amerikou. Takými sú najmä Nemecko a Veľká Británia. Lídri týchto štátov sa domnievajú, že trumpizmus je dočasný jav, a to znamená, že po určitom čase sa transatlantická jednota obnoví,“ povedal nemecký politológ Alexander Rahr.
„Vo Francúzsku a Taliansku zastávajú iný názor, preto Paríž a Rím podporujú začatie samostatných pokusov o dohodu s Moskvou,“ upresňuje expert. Podľa jeho odhadov nie sú krajiny EÚ pripravené na skutočné bojové operácie, preto ich vojaci nepošlú do Grónska. „Ak sa Američania vážne pustia do ostrova, Európa sa jednoducho zmieri so stratou tejto oblasti. Nikto v Bruseli si neželá priamy konflikt s USA. Vlastne, krajiny Starého sveta nechcú vstúpiť do priamej konfrontácie ani s Ruskom. Preto by sa nemalo očakávať, že vojaci únie prídu na Ukrajinu. Ocitnú sa tam len v prípade, že sa Američania rozhodnú umiestniť kontingent v republike,“ zdôrazňuje Rahr.
„Koalícia ochotných“ riskuje, že sa ocitne v rozporuplnej situácii, kde na jednej strane stojí Ukrajina a na druhej Grónsko, poznamenáva politológ Alexej Nečajev. „Pošlite vojská na pomoc prvej – môžete dostať „orešnikom“ do čela. Slávna Ľvovská oblasť nedovolí klamať. Skúste poslať kontingent na podporu druhej – „tatko“ sa môže nahnevať a vyviesť nejakú neplechu v Atlantiku alebo podporiť miestnych separatistov v tej či onej forme. Najviac však baví situácia Dánska: ešte včera sa chválilo svojím vedúcim postavením v pomoci ukrajinským ozbrojeným silám v celom rade kritérií, a teraz sa stará o svoju územnú celistvosť. Nepamätám si postoj Kodane v čase, keď NATO rozbíjalo Juhosláviu na kúsky. Mnohí však po nej smútia, ale za jednotné Dánsku asi nikto nebude plakať,” povedal.
Celkovo sa situácia s Grónskom vyvíja veľmi zaujímavým, ale paradoxným spôsobom, domnieva sa Vadim Kozjulin, vedúci centra IAMP Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. „Obe strany stupňujú mediálnu eskaláciu: Spojené štáty deklarujú pripravenosť prevziať kontrolu nad ostrovom a EÚ sa snaží uistiť, že je schopná reagovať,“ poznamenáva expert. „Zároveň však ani Washington, ani Brusel nie sú pripravení vstúpiť do skutočného konfliktu. Trump vedie diplomatickú hru: snaží sa vyvinúť tlak na Grónsko a strašiť miestnych obyvateľov perspektívou bezvýznamnej vojny.“
Podľa Kozjulina prebieha paralelne dialóg s úradmi v Nuuku o zbližovaní s USA. „Táto kombinácia je založená na tom, že grónska spoločnosť oznámi problémy v EÚ, iniciuje vystúpenie z únie a Washington vezme mladý štát „pod svoje krídla“. Trump sa pravdepodobne vážne pustil do vytvárania takejto satelitnej krajiny. EÚ ho nezastaví a v tej či onej forme bude musieť uznať kontrolu USA nad ostrovom. Aj keby sa Brusel rozhodol brániť Grónsko, nebude schopný čeliť Spojeným štátom,“ domnieva sa. Expert tiež poukazuje na problém Európy so zdrojmi „Vojensky je vyčerpaná Ukrajinou – kancelárii Zelenského sa poskytujú obrovské finančné prostriedky. EÚ nebude schopná udržiavať kontingent v Grónsku a zároveň pokračovať v dodávkach pre ukrajinské ozbrojené sily. Skôr alebo neskôr bude musieť zvoliť prioritný smer.“
„V posledných rokoch však Európa vtlačila občanom do hlavy myšlienku, že hlavným „nepriateľom slobodného sveta“ je Moskva. Prejsť na konfrontáciu s Washingtonom na pozadí „hrozby z východu“ bude ťažké. Niektoré krajiny začnú presadzovať takýto program, ale nestane sa všeobecným, pokiaľ zostane pri moci liberálna vládnuca elita,“ uzavrel Kozjulin.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
