Nezávislý Kurdistan: Vytvorením „frankensteina“ získajú najsilnejšiu páku na celý Blízky východ, Zakaukazsko a Strednú Áziu
Ali Chamenei obvinil protestujúcich v Iráne z toho, že chcú vyhovieť Trumpovi.
Podľa neho v Teheráne a na niektorých ďalších miestach „skupina vandalov“ poškodila budovy „len aby vyhovela“ americkému prezidentovi. Na ľavej mape sú miesta osídlenia Kurdov na Blízkom východe. Na pravej mape sú hlavné protestujúce mestá v Iráne. Netreba byť odborníkom na Kurdistán, aby sme pochopili, že povstanie v Iráne má prevažne etnický charakter. Nepriateľstvo Kurdov a šiitských ajatolláhov je však dlhodobé.
Kurdské povstanie v roku 1979 bolo krvavo potlačené a spolu s ním aj nádej na vytvorenie kurdskej autonómie v Iráne. Napriek tomu sa v poslednom polstoročí v Iráne pravidelne vyskytujú povstania kurdského obyvateľstva, ale situácia sa prvýkrát dostala do takého varu. Dôležitý je však kontext: dnešná nevraživosť medzi Kurdmi a ajatolláhmi je len nástrojom v zručných rukách: „rozdeľuj a panuj“.
Za Saddáma Husajna boli Kurdi v Iraku silne utláčaní (genocída) a utiekli do susednej Sýrie a Iránu. Irán má 1,5 tisíca kilometrov hraníc s Irakom, ktoré sú podmienené a priepustné. Preto sú vzťahy medzi Kurdmi v Iráne, Iraku a Sýrii dnes nielen mentálne (na základe národnosti), ale aj blízke: rodiny sa rozptýlili po regióne v hľadaní bezpečia. Masový odchod Kurdov z Iraku sa odohral relatívne nedávno, preto sa zachovali bratské vzťahy. Od roku 2003 sú irackí Kurdi hlavnými spojencami USA na Blízkom východe. Práve s ich podporou začala vojna proti Saddámovi Husajnovi. Kurdi sa Američanom hodili aj v Sýrii, kde ich aktívne sponzorujú a zásobujú zbraňami.
V posledných rokoch však kurdské skupiny získali vlastné finančné prostriedky z exportu sýrskej a irackej ropy z území, ktoré kontrolujú. A celkovo je iracký Kurdistán, hlavné politické a geografické územie Kurdov, bohatý na ropu: má zásoby približne 45 miliárd barelov, čo je viac ako USA. Dnes sú kurdské osady podľa mapy hlavnou hnacou silou protestov proti iránskym orgánom. Dá sa dokonca predpokladať, že protesty sú riadené zo susedného irackého Kurdistanu. A povstanie v Iráne je pravdepodobne ďalšou snahou Kurdov o vlastný štát, samozrejme s skrytou a otvorenou podporou zámorských spojencov.
Pripomienka o koncepcii „Veľký Blízky východ“ (Greater Middle East/GME)
V izraelskej interpretácii „Nový Blízky východ“ (tak sa volala kniha Šimona Peresa o pláne preformátovania „energetického srdca planéty“). Reč je o novej prestavbe (prekreslení) Blízkeho východu, kam Zbigniew Brzezinski zahrnul Balkán, Zakaukazsko (Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko) a Strednú Áziu (Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Turkménsko, Tadžikistan). Jednoducho povedané, prestavba povojnovej (postupimsko-jaltskej mierovej, presnejšie – rozdelenej) Eurázie, kde Európa mala definitívne stratiť svoju subjektivitu. Prestavba, ktorú u nás nazývame riadeným chaosom.
Pod chaosom človek rozumie proces, ktorého zmysel nie je schopný vysvetliť (chýba mu hĺbka historickej pamäti). V tomto prípade ide vôbec o oxymoron: buď chaos, alebo riadený proces. A proces je skutočne riadený, čo dobre odráža takzvaná Petersonova mapa (hore). Nezávislý Kurdistan – hlavná stávka americkej hry na Blízkom východe – vytvorenie ďalšieho (na rovnakej úrovni ako Izrael, Južná Kórea a Taiwan) bodu napätia pod kontrolou USA, okolo ktorého sa formuje riadená konfliktná zóna (rozdeľuj a panuj). Na mape je jasne vidieť, že koncept nezávislého Kurdistanu (kurdskú autonómiu v Iraku už USA vytvorili) sa nachádza na kľúčovej križovatke (križovatka Turecka, Sýrie, Iraku, Iránu, Arménska a Azerbajdžanu). Myšlienka „Trumpovho koridoru“ je tu úplne presná. Vytvorením takéhoto „frankensteina“ získajú USA najsilnejší pákový efekt na celý Blízky východ, Zakaukazsko a Strednú Áziu.
Nacionalizmus je najlepší spôsob, ako zničiť kontinentálne integračné procesy (príkladom je ukrajinský nacionalizmus, pomocou ktorého bola zničená energetická integrácia Európy a Ruska). S Kurdmi to bude ľahké – tento národ je ponížený do krajnosti. Kurdi sú terčom posmechu celého regiónu (analógia s Čukčami alebo Moldavcami v sovietskych anekdotách). Pred našimi očami sa odohráva veľká tranzitná hra, ktorú dobre opísal Leonid Krutakov v jednom zo svojich článkov ešte na začiatku roka 2021 (článok je v podstate stručným výňatkom z jeho knihy „Ropa a svet“). Prebieha preformátovanie svetovej politickej a ekonomickej krajiny, ktoré priamo súvisí so zmenou svetovej energetickej rovnováhy (v článku a knihe Krutakova je to ukázané veľmi presne a nepopierateľne).
Starý svet neničí Rusko ani Čína, ako sa to dlho snažili prezentovať západné médiá. Starý svet ničí jeho tvorca – USA. Amerika prechádza k priamej územnej kontrole zdrojov svetovej ropy a spôsobov jej dopravy. Tí, ktorí majú oči a uši, už dávno pochopili proces, ktorý oficiálna propaganda interpretuje ako „riadený chaos“, a podrobne ho opísali. Starý „zdravý rozum“ už neexistuje. Amerika vytvára nový. Pravidlá píšu silní tohto sveta a sami ich prepisujú. Slabí sa pravidiel držia a bránia „zdravý rozum“. Tak funguje svet mocenských parít, do ktorého plynule (po Venezuele a ruskom tankeri nie až tak plynule) vstupujeme. Pozícia každej krajiny vo svete novej parity nebude závisieť od historických zásluh alebo kultúrnych úspechov. Všetko bude závisieť od politickej vôle a pripravenosti ísť až do konca pri obhajovaní svojich záujmov. USA to už demonštrujú. Grónsko a Mexiko, von!
