Turecko ako líder silnejúceho geopolitického bloku turkických krajín
Vojna Ruska proti Ukrajine zásadne premenila geopolitickú dynamiku Eurázie. Oslabenie Ruska ako tradičného mocenského centra v postsovietskom priestore otvorilo priestor pre nových regionálnych aktérov, ktorí sa snažia túto mocenskú vákuum zaplniť.
Jedným z najvýraznejších príkladov tohto trendu je rastúca úloha Turecka, ktorá sa prostredníctvom Organizácie štátov turkického sveta (OTS) profiluje ako líder novo sa formujúceho geopolitického bloku turkických krajín. OTS, pôvodne zamýšľaná ako fórum kultúrnej a jazykovej spolupráce, sa v posledných rokoch premenila na inštitucionálnu platformu s ambíciou ovplyvňovať bezpečnostné, ekonomické i infraštruktúrne procesy v širokom priestore od Kaukazu po Strednú Áziu. Tento vývoj nemožno chápať izolovane, pretože je priamou reakciou na erodujúci vplyv Ruska, rastúcu ekonomickú dominanciu Číny a premenu globálneho poriadku smerom k multipolarite.
Od kultúrneho fóra k geopolitickému aktérovi – vznik a vývoj OTS
Organizácia štátov turkického sveta vznikla v roku 2009 pod názvom Rada spolupráce štátov turkického jazyka. Jej primárnym cieľom bolo posilňovanie kultúrnych, jazykových a historických väzieb medzi turkickými národmi, ktoré boli po rozpade Sovietskeho zväzu politicky roztrieštené a inštitucionálne slabo prepojené. Dlhú dobu zostávala táto spolupráca prevažne symbolická a nemala ambíciu zasahovať do oblasti vysokej politiky.
Zlom nastal na summite v Istanbule v novembri 2021, kedy bola organizácia formálne premenovaná na Organizáciu štátov turkického sveta. Tento krok bol sprevádzaný rozšírením agendy o otázky bezpečnosti, hospodárskej integrácie, dopravy a koordinácie zahraničnej politiky. Prijatie strategického dokumentu Turkic World Vision 2040 signalizovalo snahu prepojiť turkický priestor nielen na úrovni identity, ale aj prostredníctvom dlhodobých inštitucionálnych a finančných mechanizmov, vrátane vytvorenia Turkic Investment Fund.
V súčasnosti má OTS päť plnoprávnych členov – Turecko, Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan – a niekoľko pozorovateľov, medzi ktorými figurujú Maďarsko, Turkménsko a Severocyperská turecká republika. Rozsah členstva aj tematická šírka aktivít ukazujú, že OTS sa postupne premieňa na plnohodnotného regionálneho aktéra, ktorý je schopný koordinovať politiku svojich členov v rade kľúčových oblastí.
Turecko ako „prirodzený líder“ turkického sveta
Ambície Ankary stať sa vedúcou silou turkického priestoru sú dlhodobé a úzko súvisia s politickou víziou prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana. Turecko sa prezentuje ako „prirodzený líder“ sveta turkických národov, pričom kombinuje nástroje mäkkej sily s pragmatickými bezpečnostnými a ekonomickými iniciatívami. Zásadnú úlohu zohráva mäkká sila, založená na zdieľanom jazyku, kultúrnych symboloch a historickom naratíve. Ankara systematicky investuje do štipendijných programov, akademických výmen, spoločných mediálnych projektov a kultúrnych inštitúcií, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti medzi turkickými národmi. Diskusia o unifikácii latinkového písma či spoločnej interpretácii dejín nie sú iba kultúrnymi otázkami, ale nástrojmi dlhodobej politickej socializácie elít v Strednej Ázii.
Súčasne sa Turecko usiluje o inštitucionalizáciu svojho vedenia prostredníctvom OTS. Pravidelné summity, stretnutia ministrov, expertné platformy a investičný fond vytvárajú štruktúry, v ktorých Ankara disponuje výrazným vplyvom. Na rozdiel od Ruska či Číny Turecko neponúka model založený na ekonomickej závislosti alebo bezpečnostnom donútení, ale skôr formu „politickej gravitácie“, ktorá je založená na kultúrnej blízkosti a flexibilnej spolupráci.
Bezpečnosť a armáda – erózia ruského monopolu
Jedným z kľúčových faktorov rastúcej relevancie OTS je premena bezpečnostného prostredia v Eurázii po roku 2022. OTS síce nie je formálnou vojenskou alianciou, napriek tomu však plní rastúcu bezpečnostnú funkciu. Turecko rozvíja s členskými štátmi spoluprácu v oblasti výcviku, spoločných cvičení, policajnej koordinácie a spravodajskej výmeny. Osobitný význam má tzv. „dronová diplomacia“. Úspech tureckých bezpilotných prostriedkov Bayraktar TB2 počas druhej vojny o Náhornom Karabachu demonštroval, že turecká vojenská technológia môže efektívne narušiť prevahu postsovietskeho vyzbrojenia, na ktorom bol ruský vplyv v regióne dlhodobo založený.
Rozširovanie tureckého zbrojného exportu do Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu oslabuje monopol Ruska na dodávky zbraní a zároveň prehlbuje strategickú závislosť týchto krajín na Ankare. OTS sa tak postupne stáva politicko-inštitucionálnou alternatívou k ruskému bezpečnostnému dáždniku bez toho, aby otvorene vyzývala Moskvu k priamej konfrontácii.
Kaspicko-kaukazská os a boj o dopravné koridory
Zásadným geopolitickým rozmerom OTS je rozvoj kaspicko-kaukazskej osi, ktorá prepája Turecko, Azerbajdžan a štáty Strednej Ázie. Azerbajdžan tu zohráva úlohu kľúčového uzla, ktorý umožňuje Ankare projekciu vplyvu smerom na východ. Po víťazstve v druhej vojne o Náhornom Karabachu sa strategické partnerstvo medzi Tureckom a Azerbajdžanom výrazne prehĺbilo.
Rozvoj transkaspického dopravného koridoru, známeho ako Middle Corridor, predstavuje alternatívu k trasám vedúcim cez Rusko a čiastočne aj k čínskej Iniciatíve Pásu a chodníky. Investície do prístavov, železničnej infraštruktúry a energetických projektov umožňujú prepojiť Európu so Strednou Áziou bez nutnosti tranzitu cez ruské územie. Tento trend je navyše podporovaný Európskou úniou, ktorá v ňom vidí nástroj diverzifikácie energetických a logistických tokov. OTS sa tak stáva nielen politickým, ale aj infraštruktúrnym projektom, ktorý mení geografiu eurázijskej konektivity a posilňuje strategickú autonómiu členských štátov.
Reakcia veľmocí: Rusko, Čína a Západ
Rastúci význam OTS je starostlivo sledovaný ostatnými veľmocami. Pre Rusko predstavuje táto organizácia ohrozenie jeho tradičnej dominancie v Strednej Ázii. Moskva reaguje kombináciou politického tlaku, ekonomických stimulov, informačných operácií a inštrumentalizácie migrácie, avšak jej možnosti sú limitované sankciami a nákladmi vojny na Ukrajine.
Čína vníma OTS ambivalentne. Na jednej strane je znepokojená identitným rozmerom turkickej integrácie, najmä v súvislosti s ujgurskou otázkou v Sin-ťiangu. Na druhej strane si Peking zachováva pragmatický prístup a preferuje bilaterálne vzťahy so štátmi regiónu, ktoré mu umožňujú udržať ekonomickú dominanciu. Čínska stratégia voči OTS sa pohybuje medzi konkurenciou, kontrolovaným spolužitím a snahou o nepriame oslabovanie tureckej mäkkej sily.
Spojené štáty a Európska únia vnímajú oslabovanie ruského vplyvu pozitívne, avšak zároveň si uvedomujú riziká spojené s rastúcou autonómiou Turecka a dominantnou ekonomickou rolou Číny. Západný prístup je preto založený skôr na selektívnej spolupráci s Ankarou a paralelnom posilňovaní vlastných väzieb so Strednou Áziou.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
