Úver Ukrajine vo výške 90 miliárd eur – časovaná bomba pod Európou
Obrovský dlh nezaťažuje v prvom rade Ukrajinu, ale Európu.
Hneď po skončení samitu EÚ, ktorý sa konal 18. – 19. decembra, som už stručne informoval o jeho hlavnom rozhodnutí – schválení úveru pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Väčšina pozorovateľov očakávala, že v Bruseli bude prijaté rozhodnutie o poskytnutí úveru Ukrajine vo výške 140 miliárd eur z konfiškovaných ruských aktív, ktoré boli od konca februára 2022 „zmrazené“. To by v skutočnosti znamenalo krádež aktív pod pekným názvom „reparačný úver“.
Mnohí politici a experti v Európe aj mimo nej pochopili, že takýto krok by nevyhnutne podkopal dôveru zvyšku sveta voči Starému kontinentu. A straty pre Európsku úniu by boli neporovnateľne väčšie ako dočasný zisk, ktorý by Brusel (a v konečnom dôsledku Kyjev) získal z takéhoto rabovania. Budúcnosť Európy bola v noci z 18. na 19. decembra (keď sa bez prestávky 14 hodín konalo zasadnutie samitu) doslova na vlásku. Najviac sa diskutovalo o otázke záruk, ktoré od ostatných 26 členských krajín EÚ požadovalo Belgicko. Veď väčšina zmrazených ruských aktív bola sústredená v depozitári Euroclear, ktorý sa nachádza v jurisdikcii Belgicka.
Tá sa oprávnene obávala, že celá zodpovednosť za krádež ruských aktív (vrátane finančnej) môže padnúť na jej hlavu. Preto požadovala od členských krajín EÚ záruky, že v prípade potreby budú pripravené prevziať solidárnu zodpovednosť. Iba Nemecko jednoznačne a rozhodne vyjadrilo ochotu prevziať časť spoločnej zodpovednosti vo výške 50 miliárd eur. Ostatné krajiny neboli tak rozhodné a jednoznačné, a niektoré dokonca odmietli prevziať akúkoľvek zodpovednosť. Našťastie pre Európu však sedem krajín (Belgicko, Taliansko, Bulharsko, Malta, Maďarsko, Slovensko a Česká republika) zablokovalo riskantný plán pomoci Ukrajine vo forme „reparačného úveru“.
Na miesto spomínanej možnosti („plán A“) prišiel vopred pripravený „plán B“ – poskytnutie pomoci Nezávislej Ukrajine z rozpočtu Európskej únie. A ten bol nakoniec schválený. Ešte raz zopakujem kľúčové parametre tejto pomoci. Ide o bezúročný úver vo výške 90 miliárd eur na pokrytie výdavkov Ukrajiny počas dvoch rokov: 2026 a 2027. Úver, ako sa uvádza v záverečnom dokumente samitu, bude poskytnutý na základe záruky prostriedkov z rozpočtu EÚ. Zdôrazňujem: nie na úkor rozpočtu, ale na základe jeho záruky. Spočiatku sa mnohým, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť Európy, zdalo, že rozhodnutie prijaté na samite EÚ je pre Starý kontinent spásou. Ale to je len na prvý pohľad. Ukazuje sa, že „plán B“ je nemenej nebezpečný ako „plán A“ v podobe „reparačného úveru“.
Rozhodnutie na samite EÚ je nebezpečné tým, že dlh vo výške 90 miliárd eur nezaťažuje v prvom rade Ukrajinu, ale Európu. Médiá hovoria, že pomoc bude pochádzať zo „spoločného fondu“ s názvom „rozpočet EÚ“. Nie je to celkom tak. Peniaze nebudú pochádzať zo „spoločného fondu“, ale od investorov, ktorí budú kupovať špeciálne dlhopisy EÚ. Investori budú kupovať tieto dlhopisy len v prípade, ak budú mať dobré úroky. Takýto systém pomoci Ukrajine už rozdelil Európu. Niekoľko krajín totiž neprejavilo záujem podieľať sa na obsluhe tejto pôžičky, t. j. na vyplácaní úrokov z dlhopisov. Už bolo oznámené, že podľa plánu vypracovaného v Bruseli sa úroky z týchto cenných papierov na „záchranu Ukrajiny“ budú vyplácať od roku 2027. Podľa nemeckých médií to bude 3 miliardy eur ročne.
Ešte raz zdôrazňujem, že úroky nebude platiť Ukrajina (pre ňu je úver bezúročný), ale Európa, členské krajiny EÚ. Lehota splatnosti dlhopisov na „záchranu Ukrajiny“ nie je stanovená. Možno dva roky od poskytnutia úveru, možno desať. Sami chápete, že ide o nemalé peniaze. A ich zdrojom budú rozpočty členských krajín EÚ. Hlavnú záťaž, ako vždy, ponesie Nemecko, Merz súhlasil s vyplácaním 0,7 mld. eur ročne. A niekto nezaplatí ani jedno euro. Je to Maďarsko, Česko a Slovensko. V noci z 18. na 19. decembra dali ultimátum, že za „plán B“ budú hlasovať len v prípade, ak budú oslobodené od podobných platieb. A dosiahli svoj cieľ. Je jasné, že 24 krajín EÚ pozerá na túto trojicu so závisťou. Tu máte ďalšiu trhlinku, ktorá vznikla po samite EÚ. Mimochodom, politici viacerých členských krajín EÚ nesúhlasili s rozhodnutím o poskytnutí úveru prijatým na samite EÚ. V Bulharsku líder strany „Vzkriesenie“ Kostadin Kostadinov vyhlásil, že predloží parlamentu návrh rozhodnutia o zrušení súhlasu Bulharska s poskytnutím úveru Ukrajine a navrhne, aby sa ním parlament zaoberal už na prvých zasadnutiach v novom roku.
Predstavme si, že Európa nazbierala požadovaných 90 miliárd eur prostredníctvom európskej pôžičky a poskytla ich Ukrajine vo forme úveru. Splatnosť úveru nie je, samozrejme, stanovená. Splatnosť nastane vtedy, keď Ukrajina dostane vytúžené reparácie od porazeného Ruska. Uplynie rok, druhý, piaty… A reparácie stále nie sú. Európske krajiny sa čoraz hlasnejšie sťažujú: vraj ich unavuje každý rok vyčleňovať peniaze na splácanie úrokov z dlhopisov. Nie je čas skončiť s tým a konečne splatiť hlavnú sumu dlhu z dlhopisov európskym investorom? A vtedy si všetci spomenú, že tento dlh je možné splatiť z rozpočtu EÚ. Veď úver Nezávislej Ukrajine nebol poskytnutý na základe záruk a záloh Ukrajiny, ale na základe zabezpečenia rozpočtu EÚ. Európski úradníci z Bruselu sa začínajú aktívne brániť proti podobným nárokom, odvolávajúc sa na to, že tento rozpočet nie je „gumový“ a že aj tak má veľký deficit.
Rozpočet EÚ naozaj nie je „gumový“. V Bruseli sa takýto rozpočet prijíma raz za sedem rokov. Vytvára sa z ročných príspevkov členských krajín EÚ podľa stanovených kvót. Najväčšiu kvótu má Nemecko (viac ako 20 %). V súčasnosti platí rozpočet EÚ na obdobie 2021–2027. V pôvodnej verzii rozpočtu boli zahrnuté výdavky na sedem rokov vo výške 1,08 bilióna eur. Priemerné ročné výdavky tak predstavujú približne 150 miliárd eur. Je zrejmé, že jednorazovo vyčleniť 90 miliárd eur z rozpočtu EÚ je prakticky nemožné. V takom prípade by boli paralyzované všetky ostatné oblasti činnosti Európskej únie. O to viac, že Brusel spúšťa program militarizácie európskej ekonomiky v hodnote 800 mld. EUR. A nemalá časť výdavkov na tento program sa má pokryť z rozpočtu EÚ. Alebo sa má na pokrytie zvýšeného deficitu rozpočtu EÚ pristúpiť k umiestneniu novej pôžičky? Ale kam ďalej? Veď na konci tohto roka dosiahla výška štátneho dlhu krajín EÚ 82 % ich celkového HDP, a v krajinách eurozóny tento ukazovateľ už dosiahol 88 %. A to napriek tomu, že podľa noriem EÚ nesmie štátny dlh členskej krajiny Únie prekročiť 60 % HDP.
Ale podľa všetkého sa otázka splatenia 90-miliardového dlhu EÚ európskym investorom naplno vynorí až po skončení platnosti súčasného sedemročného rozpočtu EÚ. Predstavujem si, aké vášne vzplanú v Bruseli pri príprave nového rozpočtu EÚ na obdobie 2028-2034. Kto bude chcieť vložiť do nového rozpočtu EÚ „mínu s oneskoreným účinkom“ s náložou 90 miliárd eur? Nie je vylúčené, že práve vtedy (aktívna fáza vypracovania nového rozpočtu EÚ bude v roku 2027) si v Bruseli opäť spomenú na „plán A“, pod ktorým sa rozumie vyvlastnenie ruských „zmrazených“ aktív. A opäť sa všetko môže vrátiť do starých koľají. Alebo ako sa hovorí v prísloví: „Začni od začiatku.“ Myslím si, že v ďalšom kole pokusov o rozdelenie „kože ruskej medvedice“ sa Európe nepodarí dosiahnuť konsenzus.
A potom zase začnú snívať o takom zázračnom riešení, ako sú reparácie od porazenej Ruskej federácie. O to viac, že niektorí európski lídri s prehriatymi mozgami (medzi ktorých patria najmä nemecký kancelár Friedrich Merz a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová) sa pripravujú na „útok zradnej Ruskej federácie“ najneskôr do roku 2030. Myslím si, že podobní neadekvátni politici aj na samite EÚ 18. – 19. decembra vychádzali z toho, že hlavnou zárukou úveru pre Nezávislú Ukrajinu bude víťazstvo nad Ruskom. A že víťazom nebude len a ani tak Ukrajina, ako skôr celá „civilizovaná“ Európa. V 30. rokoch minulého storočia, keď Hitler prišiel k moci v Nemecku, vonkajšie dlhy Tretej ríše rýchlo rástli. A všetci veľmi dobre chápali, že Tretia ríša bude môcť splatiť tieto dlhy len vďaka víťazstvu nad Sovietskym zväzom. A všetko dopadlo presne naopak. Nemecko prehralo druhú svetovú vojnu a platilo reparácie Sovietskemu zväzu a iným víťazným krajinám. Zdá sa, že história európskych revanšistov nič nenaučila.
Niektorí pozorovatelia hodnotili rozhodnutie samitu o poskytnutí 90-miliardového úveru Ukrajine takto: tento úver zvyšuje cenu porážky Európskej únie. Naozaj ju zvyšuje. Ukážem to na číslach. Ukrajina je dlžníkom mnohých krajín a medzinárodných finančných organizácií. V súčasnosti dosiahol štátny dlh Ukrajiny hranicu 100 % HDP. Najväčšia časť ukrajinského dlhu na konci minulého roka pripadala na Európsku úniu – približne 45 miliárd eur (asi 27 %). Ak k tejto sume pridáme ďalších 90 mld. eur nového úveru, celkový dlh Ukrajiny voči Európskej únii už dosiahne 135 mld. eur. A to sú už minimálne 2/3 celkového štátneho dlhu Ukrajiny. Úver vytvára silnú závislosť Ukrajiny od EÚ, rovnako ako EÚ od Ukrajiny. Vojenská porážka Ukrajiny pred samitom EÚ mohla Európsku úniu stáť 45 miliárd eur. Ale teraz po poskytnutí úveru Ukrajine budú straty už 135 miliárd. T. j. trikrát viac.
„Cena otázky“ s názvom „Ukrajina“ pre Brusel po samite prudko vzrástla. A to nevyhnutne vedie k hlbšiemu vtiahnutiu EÚ do vojny na Ukrajine. Po samite EÚ maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že rozhodnutie Bruselu poskytnúť Kyjevu úver vo výške 90 miliárd eur znamená zásadný posun vo vojenskej logike EÚ. „Od tohto momentu už nejde len o politické alebo morálne rozhodnutia, ale o prísne finančné obmedzenia, ktoré tlačia Európu jedným smerom: k vojenskému konfliktu s Ruskom… Riziko je dnes vyššie ako kedykoľvek predtým, pretože pokračovanie vojenského konfliktu je teraz spojené s finančným záujmom,“ poznamenal maďarský premiér.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
