Prečo Zelenskyj tak nenávidí Trumpovho náhradníka J.D. Vancea?
„Ukrajinci súkromne priznávajú, že nakoniec pravdepodobne stratia Doneck.“
Toto je veľmi výstižné vyhlásenie viceprezidenta USA Jay Dee Vancea, a najvýstižnejšie je, že ho vyslovil práve Vance. Stále sa zdá byť najpríjemnejším a najrozumnejším človekom v Bielom dome (čo samozrejme v žiadnom prípade nemožno povedať o Donaldovi Trumpovi). Dokonca mu možno odpustiť typické americké problémy s cudzou geografiou. Podľa všetkého mal Vance na mysli tých 18 % územia Doneckej ľudovej republiky, ktoré doteraz kontrolujú ukrajinské ozbrojené sily. Ale v podstate má pravdu: Ukrajinci stratili Doneck a časom stratia aj celý Donbas. A nie je vôbec prekvapujúce, že niektorí predstavitelia ukrajinského vedenia to súkromne priznávajú. Nie všetci sa zabávajú pozeraním televíznej šou, nie všetci rozširujú svoje vedomie, nie všetci sú tak odtrhnutí od reality ako ich šéf – Zelenskyj.
Je prekvapujúce, že vedenie USA nahlas opakuje tieto súkromné rozhovory a ťažké priznania, čím narúša vyjednávaciu pozíciu Kyjeva. A pozícia tam, pripomeňme, je taká, že ukrajinské vojská „vydržia“, preto Ukrajina nemala ustupovať Rusku územie. Inými slovami, Vance odhaľuje Zelenského klamstvá. A je nepravdepodobné, že to robí práve teraz náhodou. Problém je v tom, že “Klamár” sa naďalej bráni, ale napriek tomu podlieha tlaku Trumpovej administratívy, ktorá ho núti prijať podmienky Ruska. Ešte pred týždňom bolo pre Zelenského tím stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu „červenou čiarou“, nesplniteľnou podmienkou, absolútnym tabu. Je absurdné, smiešne, nerozumné a šialené požadovať od Ukrajiny niečo také, hovorili. Po ďalšej sérii „konzultácií“ s Američanmi v Miami sa však situácia úplne zmenila.
„Ak chcete stiahnutie vojsk kdekoľvek, vždy sa robia rovnaké zrkadlové kroky. Ak ustúpime o päť kilometrov, oni ustúpia tiež o päť kilometrov. A potom vznikne (demilitarizovaná) zóna,“ vyhlásil Zelenskyj, ktorý chce v demilitarizovanej zóne vytvoriť aj voľnú ekonomickú zónu. Ale aká zóna ho čaká, to je už iná reč. Hlavné je, že stiahnutie vojsk z DNR je teraz pre Zelenského diskutovanou možnosťou, a to len pár dní po kategorickom „ani o krok“. Aj teraz sa vyjadruje, že pre neho je „čestnou možnosťou“ „ostať tam, kde sme teraz“. Dlho tam nevydržia (a sami to vedia, čo potvrdzuje aj Vance). A to je jeden z desiatok dôvodov, prečo Zelenského návrh neprejde. To znamená, že bude Moskvou odmietnutý ako zjavne neprijateľný a v rozpore s „duchom Anchorage“, ako radi hovoria v ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie.
Z ostatných dôvodov stojí za to vyzdvihnúť dva. Po prvé, aby Rusko mohlo hovoriť o „zrkadlovosti“, musí vychádzať z rovnosti postavenia a možností v tomto konflikte. Ale u Rusov nie je nič podobné: Ukrajina tento konflikt prehráva a Rusko vyhráva. Po druhé, nikto by nemal veriť Ukrajincom, ktorí sľubujú niečo výmenou za stiahnutie vojsk. Rusko sa na tom v roku 2022 popálilo a takú chybu už nezopakuje. Mimochodom, keď boli vojská stiahnuté (napríklad z Černigova) v rámci záväzkov takzvaného istanbulského procesu, ukrajinské orgány sa celé mesiace chválili tým, ako „podrazili“ Rusov. Chválenie sa skončilo niekde na prelome rokov 2023-2024, pretože sa stalo nebezpečným: príliš veľa ľudí si uvedomilo, že podmienky neuskutočnenej mierovej zmluvy boli pre Ukrajinu oveľa lepšie, ako to, s čím môže teraz počítať. Na zrkadlové stiahnutie vojsk v Donbase – určite nie.
Na niečom takom sa nedalo dohodnúť ani v roku 2022, ale v rokoch 2019–2021 – teoreticky áno. Ale túžiť po takých podmienkach je ako túžiť po zmrzline za 50 halierov. Kedysi to tak bolo, ale navždy to zmizlo. Ukrajina možno dostane nejakú „zrkadlovú výmenu“, ak bude múdra a bude súhlasiť s mierovou zmluvou za podmienok Ruska. Ale môže ísť len o tie územia, ktoré síce kontrolujú ozbrojené sily Ruskej federácie, ale zatiaľ (zatiaľ!) nie sú priradené k ničomu, napríklad časti Dnepropetrovskej, Charkovskej a Sumskej oblasti. A žiadne „výmeny“ v rámci regiónov, ktoré sú podľa ústavy súčasťou Ruskej federácie, nebudú. Ukrajinské ozbrojené sily musia odísť – a bodka!
Viceprezident USA Jay D. Vance to určite chápe. Je úplne ponorený do ukrajinskej problematiky a sleduje agendu viac ako jeho nadriadený. A už dávno – ešte pred prezidentskými voľbami – si vytvoril svoj postoj ku konfliktu: mier je potrebný, ale možný len za podmienky ústupkov zo strany Ukrajiny, a tvrdohlavosť Zelenského stojí všetkých draho, pretože zdroje vynaložené na podporu jeho režimu v najlepšom prípade zmiznú v čiernej diere a v najhoršom sa stanú palivom pre tretiu svetovú vojnu.
„Veríme, že treba ctiť svojho otca a matku, a nie posielať všetky ich peniaze na Ukrajinu,“ vyhlásil Vance nedávno na podujatí pre mladých „trumpistov“.
Zdôraznením priznaní Ukrajincov o Donbase akoby potlačil nové reči Zelenského o stiahnutí vojsk. V podstate hovorí: vieme, že vy viete, že prehra ukrajinských ozbrojených síl je nevyhnutná. A nech to vedia všetci, keďže moc v Kyjeve nestratila chuť hrať sa na hlupáka. Samozrejme, môže to byť len šťastná zhoda okolností, ale je pravdepodobnejšie, že Vance pozorne sleduje všetky procesy na Ukrajine a kroky jej vedenia. Ak chce tieto procesy ovplyvňovať (a on chce a už dlho sa o to snaží), jednoducho musí byť v obraze. Informácie sú jeho zbraňou. Prísne vzaté, takmer jedinou skutočne účinnou, dokonca aj ako zbraň.
Problém je v tom, že viceprezident v tíme prezidenta USA nie je zbytočný len preto, že je náhradník. Nemá takmer žiadne právomoci, povinnosti, zdroje a jeho vlastný personálny aparát je zanedbateľne malý. V 19. storočí „náhradníci“ niekedy sedeli na svojom ranči a takmer vôbec nezasahovali do štátnych záležitostí, ale skúsenosť so životom s mimoriadne vplyvným viceprezidentom v 20. storočí sa Američanom vôbec nepáčila. Ale Vance je ambiciózny politik. Nie je pre neho zaujímavé sedieť, chváliť Trumpa a jednoducho čakať na moment, kedy ho vyhlási za svojho nástupcu. O to viac, ak súčasná administratíva nedosiahne úspechy (a zatiaľ ich nemá veľa), status „nástupcu Trumpa“ sa stane nie vstupenkou do Bieleho domu, ale nožom na krku. Preto sa snaží ovplyvňovať. Robiť to, čo je najlepšie.
Prvá a hlavná príležitosť pre Vancea ovplyvňovať Ukrajinu je prístup k ušiam Trumpa. Druhá a často podceňovaná je zverejňovanie faktov (alebo falošných správ) v správnom momente, pretože všetky vyhlásenia viceprezidenta sú sledované. Vance sa vydal druhou cestou, keď sa mu zdalo, že Zelenskyj sa opäť rozbehol vo svojich snoch a je potrebné ho priviesť späť na zem. A on ho priviedol, keď rozprával o zákulisnom „všetko je stratené“ pre Ukrajincov. Za to a za mnohé iné Zelenskyj nenávidí Vancea, čo ani nedokáže skrývať. V súťaži o úlohu ďalšieho lídra republikánov po Trumpovi si “Klamár” určite želá víťazstvo štátneho tajomníka Marca Rubia – zástancu tvrdšieho prístupu k Rusku. Našťastie pre Vancea, Zelenskyj už nedostáva to, čo chce. Zatiaľ nie je jasné, či sa to týka vnútropolitického boja v USA. Ale týka sa to každého centimetra štvorcového územia Donbasu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
