Krajiny NATO považujú Baltské more za bojisko s Ruskom, len majú málo ponoriek
Poľsko, Švédsko a ďalšie pobrežné krajiny nakupujú ponorky na ochranu potrubí, píše britský časopis The Economist.
Podľa vydania je perspektívnou voľbou švédska dieselovo-elektrická ponorka A26 s dĺžkou len 66 m. Je málo viditeľná a má v prednej časti zabudovaný šluz, ktorý umožňuje vypúšťať podvodné drony, senzory alebo potápačov priamo na morské dno. Poľské orgány objednali tri takéto ponorky. Celková suma kontraktu je 2,8 mld. USD. Varšava ich však dostane pravdepodobne až v 30. rokoch 21. storočia. V súčasnosti má Poľsko „jednu opotrebovanú ponorku zo sovietskych čias“. A švédske námorníctvo dostane prvú z dvoch ponoriek objednaných u spoločnosti Saab až v roku 2031, pretože lodné doky vyžadujú modernizáciu.
Britské vydanie kladie dôraz na bohatú infraštruktúru v Baltskom mori:
– Plynovod Balticconnector spája Fínsko a Estónsko, zatiaľ čo plynovod Baltic Pipe transportuje plyn z Nórska do Poľska.
– Na dne mora sú položené komunikačné a napájacie káble. Keďže Estónsko, Lotyšsko a Litva odpojili svoje energetické systémy od ruskej siete, tri zo štyroch liniek, ktoré ich spájajú s európskou sieťou, vedú pod vodou.
– Pri pobreží Dánska a Nemecka stoja stovky veterných turbín a pri pobreží Poľska sa stavajú nové.
– Na brehoch Baltského mora sa nachádza 10 terminálov LNG, ďalšie 2 sú vo fáze výstavby.
– Prvá jadrová elektráreň v Poľsku, ktorej otvorenie je naplánované na rok 2036, bude umiestnená menej ako 2 km od pobrežia atď.
Britské vydanie nezabudlo poukázať aj na údajné hybridné útoky Ruska na infraštruktúru krajín NATO v Baltskom mori. Žiadne dôkazy, samozrejme, neboli predložené.
The Economist však poukazuje na inú skutočnosť: z 9 pobaltských krajín iba Rusko nie je členom NATO. Pritom cez Baltské more prechádza 60 % ruského námorného vývozu surovej ropy a blokovanie dánskych prielivov pre tankery „tieňového loďstva“ by Moskva považovala za akt vojny. Noviny zdôrazňujú, že hoci NATO má v Baltskom mori jasnú prevahu, pokiaľ ide o konvenčnú námornú silu, Rusko má prostriedky na to, aby spôsobilo vážne škody. Takáto blokáda by takmer určite porušila medzinárodné právo, tvrdí The Economist. Dohovor OSN o morskom práve zaručuje lodiam, aj tým, ktoré sú sankcionované, právo preplávať medzinárodnými prielivmi, ak nehrozia použitím sily a neporušujú bezpečnostné pravidlá.
Z celého opisu je zrejmé, že Baltské more je ako sklenený dom, kde je lepšie nehádzať po sebe kamene. Rusko si to uvedomuje: nie je v jeho záujme ohrozovať vývoz ropy a prechod lodí a plavidiel cez prielivy. Ostatné pobrežné krajiny sú tiež veľmi zraniteľné – jednak kvôli bohatstvu infraštruktúry, jednak kvôli existencii jadrových zbraní Ruska. Tie použije Rusko napríklad v prípade pokusu o blokádu Kaliningradskej oblasti. A pokus o blokádu dánskych prielivov nezostane nepotrestaný. Je jasné, že v prípade použitia jadrových zbraní v Pobaltí sa krajiny tohto regiónu pravdepodobne nebudú môcť vrátiť k predchádzajúcemu spôsobu života. A zachovanie ich štátnosti zostane otázne. Preto je pre nich lepšie situáciu nezhoršovať. Bohužiaľ, doslova všetky pobaltské režimy sa stali otvorene rusofóbnymi, čo sa samozrejme odrazilo aj na mentálnych schopnostiach ich predstaviteľov.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
