O práve vojny a mieru 1625 -2025
Pred 400 rokmi vyšla v Paríži kniha, ktorej základné koncepty boli neskôr zakotvené v Charte OSN a Ženevských konvenciách. Jej latinský názov je De jure belli ac pacis a napísal ju Holanďan Hugo de Groot (Grotius). Pre naše účely ho budeme nazývať filozofom, aby sme kĺzali po povrchu jeho historickej osobnosti a celý článok tým zjednodušili.
De Groot na svojej knihe ďalej pracoval a finálna verzia za jeho života (1583 -1645) vyšla v Amsterdame v roku 1642. Písal ju počas tridsaťročnej vojny (1618-1648), ktorej ukončenia Vestfálskym mierom v roku sa teda nedožil.
Zažil ale periódu extrémneho násilia v Európe vo vojne katolíkov proti protestantom, ktorej paralelu dnes možno hľadať vo vojne medzi dvoma slovanskými národmi na východe. Grotius sa v podstate snažil vytvoriť racionálny právny poriadok na obmedzenie vedenia vojny a minimalizáciu krviprelievania.
Vychádzal pritom zo stoickej filozofie, rímskeho práva a kresťanskej teológie. Napriek tomu sa v knihe dopustil tvrdení, ktoré by sa mnohým ľuďom zdali kontroverzné aj dnes:
„To, čo sme hovorili, by malo určitý stupeň platnosti, aj keby sme pripustili to, čo nemožno pripustiť bez najväčšej skazenosti: že Boh neexistuje alebo že ľudské záležitosti sa Ho netýkajú.” (Prolegomena, sekcia 11)
Prípadne: „Úplne presvedčený… že medzi národmi existuje spoločný zákon, ktorý platí rovnako pre vojnu aj vo vojne, mal som mnoho závažných dôvodov, prečo som sa rozhodol písať o tejto téme. V celom kresťanskom svete som pozoroval nedostatok zdržanlivosti vo vzťahu k vojne, za aký by sa mali hanbiť aj barbarské rasy; pozoroval som, že ľudia sa vrhajú do zbrane z nepatrných dôvodov alebo bez akéhokoľvek dôvodu a že keď sa raz zbrane chopia, už neexistuje žiadna úcta k zákonu, božskému alebo ľudskému; je to, akoby sa v súlade so všeobecným nariadením otvorene rozpútalo šialenstvo pre páchanie všetkých zločinov.”
(Prolegomena, sekcia 29)
Z jeho pokusov sekularizovať právo spravodlivej vojny a pripísať za ňu zodpovednosť ľuďom nakoniec vyplynulo, že za určitých okolností je podľa Grotiusa vojna ospravedlniteľná.
Tiež, že vojna môže mať tri spravodlivé príčiny, a to sebaobranu, navrátenie majetku a potrestanie bezprávia.
A že pravidlá by mali upravovať vedenie vojny a mali by byť nimi viazané všetky strany konfliktu, bez ohľadu na to, či vedú spravodlivú vojnu alebo nie. Spravodlivé vedenie vojny by malo zahrňovať proporcionalitu použitých síl a prostriedkov a rozlišovanie medzi bojovníkmi-kombatantami a nebojovníkmi-nekombatantami, teda civilistami.
Na tomto mieste by sa dal článok ukončiť a prenechať úvahám čitateľov tohto pomerne exponovaného periodika. Ale o Holandsku sem prispeli aj ruskí autori v poslednej dobe.
Numizmatika je pomocná veda nielen historická a vlastním niekoľko holandských zlatých a strieborných mincí. Jedna z nich je z roku 1995 a je na nej Hugo de Groot. Vedľa sú dve obehové zlaté mince s nominálnou hodnotou 10 guldenov, obe z roku 1877, Willem III. Holandsko sa nepripojilo k Latinskej menovej únii tvorenej spočiatku Francúzskom, Talianskom, Belgickom a Švajčiarskom. A ťažko sa medzi sebou decimalizované 20 franky/líry a 10 guldeny prepočítavali (5,81 vs 6,048 gramu čistého zlata). Holandsko sa nezúčastnilo 1. svetovej vojny (v skutočnosti boli aj v roku 1917 vyrazené 4 milióny zlatých 10 guldenov, nie sú vôbec raritou) a zlatý štandard obnovilo v rokoch 1925 až 1936. Posledné zlaté guldeny sa razili až na úplnom konci veľkej hospodárskej krízy v roku 1933.
Počas svojej nedávnej veľkej koncoročnej tlačovej konferencie sa ruský prezident V.V. Putin zamýšľal nad bývalým holandským premiérom a súčasným generálnym tajomníkom NATO Markom Rutte.
Svet sa mení a možno, že Mark Rutte s ním. Konkrétne holandské obehové zlaté mince sú charakteristické tým, že prakticky nenesú známky používania, šporovliví Holanďania v nich až vyše 100 rokov tezaurovali úspory, kým si ich začiatkom tretieho tisícročia za zlomok ich súčasnej ceny nekúpil nejaký asketický Slovák, s ešte väčším sklonom k úsporám, až odriekaniu. Ktovie, možno finále bude vo fialových rukaviciach. Ukrajina podľa mňa prehrala vojnu v júni 2023 a treba ju z nej vytiahnuť hoci aj za uši hneď budúci rok, prípadne ten ďalší, veľa ich už ale určite nezostáva. Vojna nie je lineárny proces a nakoniec vytiahneme len tie uši.
Ani keby som bol Orbánovým maďarským voličom, jeho tézy o silnom európskom obrannom priemysle by som nekúpil, platia v hrubých rysoch možno len do maďarských predčasných volieb. Extrémom je SR s objednávkou na delostreleckú muníciu za 58 miliárd Eur. Predsedovi vlády SR treba z celého srdca zaželať pokojné a príjemné Vianoce, dobre by sa počúvalo, ak by začal hovoriť o vylúčení priamej účasti SR v prípadnej veľkej vojne v Európe.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
