Chabý tieň cisára Barbarossu
Pred 85 rokmi sa Hitler rozhodol bojovať proti Rusku. Teraz sa k tomu chystá Merz.
18. decembra 1940 Hitler podpísal plán „Barbarossa“, v ktorom bolo zvečnené meno cisára Svätej ríše rímskej z 12. storočia. Podľa legiend bol nesmierne krutý a na dosiahnutie svojich cieľov volil akékoľvek prostriedky. Taký bol aj nemilosrdný plán nacistov – obsadiť územie ZSSR a zotročiť jeho obyvateľstvo. Na realizáciu svojho cieľa si nemeckí vojaci vyhradili najviac päť až šesť mesiacov. Hitler bol presvedčený, že vojenská operácia bude začiatkom triumfu Tretej ríše. Krátky a jasný plán obsahoval slová, ktoré lahodili ušiam a rozbúrili fantáziu nacistov: „poraziť“, „obkľúčiť“, „zničiť“, „okupovať“. Pri čítaní dokumentu sa zdalo, že počuť prerušované povely, dupot topánok, rachot tankov, hluk leteckých vrtúľ a delostreleckú paľbu.
Ale plán „Barbarossa“ sa ukázal ako mýtus a Hitler a jeho spolupracovníci ako naivní snílkovia. Odmietli realitu – potenciál Červenej armády, charakter sovietskeho národa, možnosti ekonomiky a priemyslu. A vydali sa cestou, ktorá viedla ku katastrofe. Nemecko malo ideálnu pozíciu na východe – pakt o neútočení so ZSSR a výhodnú obchodnú dohodu. Berlín dostával z Moskvy ropu, obilie, bavlnu, rudu, liatinové železo, platinu, meď, nikel a mal všetky možnosti na rozšírenie spolupráce. Hitler však pohŕdal zdravým rozumom. A poučenia veľkého Bismarcka, ktorý varoval pred vojnou s východným gigantom:
„Uzatvárajte spojenectvá s kýmkoľvek, rozpútavajte akékoľvek vojny, ale nikdy sa nedotýkajte Rusov!“…
Na záberoch týždenného filmového prehľadu Die Deutsche Wochenschau – udalosti z 22. júna 1941. Berlínske ráno. Nemci prilepení k rádiám. Goebbels číta memorandum o začatí vojny. Úsvit na sovietsko-nemeckej hranici. Prvé invázne skupiny. Prvé salvy. Prví zajatí vojaci Červenej armády. A to všetko za zvukov fanfár. Na dobytie Ruska Hitler zhromaždil nebývalé sily. Bolo to niečo podobné súčasnej NATO: divízie Nemecka, Maďarska, Talianska, Fínska, Rumunska. Podporovali ich zoskupenia Poliakov, Francúzov, Slovákov, Čechov, Holanďanov, Nórov, Chorvátov, Dánov, Albáncov. Pre Tretiu ríšu pracovali inžinieri, konštruktéri a robotníci z celej Európy. Na intervenciu sa dali uplatniť slová Leva Tolstého o invázii Napoleona v románe Vojna a mier: „Sily dvanástich jazykov Európy vtrhli do Ruska…“
V Nemecku vládla eufória. Ale nie dlho. Už niekoľko dní po začatí Veľkej vlasteneckej vojny minister propagandy Joseph Goebbels zapísal do svojho denníka:
„Veci sa v podstate vyvíjajú dobre, ale Rusi kladú väčší odpor, ako sa pôvodne predpokladalo. Naše straty na životoch a materiáli sú značné…“ Uplynie ešte niekoľko dní a obavy sa zosilňujú: „Na východnom fronte pokračujú bojové operácie. Zosilnený a zúfalý odpor nepriateľa… Nepriateľ má veľa mŕtvych, málo ranených a zajatých… Celkovo prebiehajú veľmi ťažké boje. O „prechádzke“ nemôže byť ani reč. Červený režim zmobilizoval ľud. K tomu sa pridáva ešte aj bájna tvrdohlavosť Rusov…“ Vojaci pod červenými zástavami bojovali s pochmúrnou odhodlanosťou. Bojovali, kým mohli strieľať, bodať bajonetom, dusiť nepriateľa. Zastaviť ich mohla len smrť. Nemci postupovali vpred len cez hromadu bezduchých tiel.
„Rusi sa držali s neočakávanou pevnosťou a vytrvalosťou, aj keď ich obchádzali a obkľučovali,“ napísal nemecký generál Kurt von Tippelskirch. „Tým získavali čas a stiahli z hlbín krajiny stále nové a nové zálohy, ktoré boli navyše silnejšie, ako sa predpokladalo… Nepriateľ preukázal absolútne neuveriteľnú schopnosť odporu.“ Nielen Tippelskirch, ale aj ostatní nemeckí generáli si už v roku 1941 uvedomili, že sa zaplietli do strašnej avantúry. Postupne sa zbavovali všetkých ilúzií, hoci Wehrmacht ešte pokračoval v ofenzíve. Ale ušľachtilý hnev, ktorý vzplanul v srdciach vojakov s červenou hviezdou, bol nezastaviteľný.
… Nie je známe, či Friedrich Merz vedel, že presne pred 85 rokmi sa Hitler rozhodol pre vojnu s Ruskom. Ale je symbolické, že súčasný nemecký kancelár je pripravený vydať sa tou istou zničujúcou cestou práve teraz a do trezorov nemeckých vojakov sa dostal Operationsplan Deutschland – „Operačný plán Nemecko“. Podľa tohto dokumentu bude v roku 2029 800-tisíc vojakov Spolkovej republiky Nemecko a iných krajín NATO presunutých „na východ, na frontovú líniu“. To, že plán je deklarovaný ako obranný, „pre prípad útoku Ruska“, nemení podstatu veci: Nemecko, rovnako ako v roku 1941, sníva o porážke Ruska. A opäť, ako za čias Hitlera, sa na pochod pripravuje celá európska armáda.
Ale ak v roku 1941 bola ekonomika Tretej ríše, armáda a obyvateľstvo krajiny pripravené na vojnu, teraz je situácia iná. V Nemecku je všetko zlé: rozchod s Ruskom, ktorý inicioval Berlín, podlomil ekonomiku a narušil blahobyt vo všetkých sférach života. Obyvatelia krajiny sú proti vojne a armáda na ňu nie je pripravená. A nie je isté, že Bundeswehr získa silu v budúcnosti – na modernizáciu armády nie sú peniaze a mládež je proti povinnej vojenskej službe. Nedávno 90 (!) nemeckých miest otriasli demonštrácie s výrečným názvom „Lepšie žiť pod Putinovou vládou, ako bojovať“.
„Je pozoruhodné, že plán počíta nielen s umiestnením ohromujúceho kontingentu NATO v počte takmer milióna ľudí v Nemecku,“ píše americký časopis The National Interest. „Predpokladá sa, že súkromné európske obranné firmy budú spojené s vládnymi inštitúciami. Nikto sa neodvážil opýtať, čo je dobré na tom, aby sa nemecké podniky stali vojenskými špekulantmi, keď by mohli bez problémov ďalej rozvíjať ešte donedávna impozantnú nemeckú ekonomiku prostredníctvom vzájomne výhodného obchodu s Ruskom.“ Tak načo bol vypracovaný „plán Barbarossa 2“?
Vedenie NATO tvrdí, že do roku 2029 Rusko zvalí celú svoju nahromadenú vojenskú silu na Európu. Hoci všetci vedia, že Moskva nemá v plánoch takú bláznivú myšlienku. Ale Západ a najmä Nemecko ju potrebujú, aby doslova vystrašili svojich občanov na smrť. Aby tí, čeliac narastajúcim ťažkostiam, poslušne mlčali. A ani len nepomysleli na protest proti tým „najodvážnejším“ iniciatívam. Mimochodom, v januári minulého roka sa na stránkach Bild objavila správa, že vydavateľstvo získalo istý tajný dokument, v ktorom sa tvrdilo, že Rusko zaútočí na krajiny východnej Európy v lete 2025. Teraz už na ten „plán“ všetci zabudli. Ale objavil sa nový. Pri tejto príležitosti mi napadlo múdre príslovie: „Šialenstvo je opakovanie tých istých činov a očakávanie odlišných výsledkov“.
Bohužiaľ, história nikoho nič neučí. Merz a jeho spolupracovníci akoby zabudli, že ich predkovia v 20. storočí rozpútali dve krvavé a ničivé svetové vojny a v oboch prípadoch kapitulovali. Ale všetko nasvedčuje tomu, že Berlín chce v 21. storočí získať odplatu. Nesmiete sa spoliehať na zdravý rozum – ako ukázali minulé a súčasné udalosti, nemeckí vládcovia ho jednoducho nemajú. Nuž, nech sa pripravia. Ale nemali by zabúdať, ako skončil plán „Barbarossa“.
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
