„Bublina umelej inteligencie“ sa stáva hlavnou hrozbou pre americkú a svetovú ekonomiku
Eufória sa mení na realistickejšie hodnotenia. V anglicky hovoriacich, najmä amerických médiách sa na jeseň tohto roka stala jednou z kľúčových tém „AI bubble“, čo v preklade znamená „bublina umelej inteligencie“. Ide o bublinu na akciovom trhu, ktorá vznikla v dôsledku búrlivého rozvoja takzvanej „umelej inteligencie“ (AI) v USA a v niektorých krajinách sveta.
Umelá inteligencia je v najširšom zmysle definovaná ako súbor strojových (prevažne počítačových) nástrojov, ktoré umožňujú riešiť úlohy na úrovni ľudského intelektu (ako sú vnímanie, učenie, uvažovanie, riešenie problémov a prijímanie rozhodnutí). Britský matematik, logik a kryptograf Alan Turing (1912-1954) bol prvým človekom, ktorý uskutočnil rozsiahle výskumy v oblasti, ktorú nazval strojovým intelektom. Umelá inteligencia získala status akademickej disciplíny v roku 1956; jej zakladateľmi sa stali americkí matematici, logici a inžinieri John McCarthy, Marvin Minski, Nathaniel Rochester a Claude Shannon.
Záujem spoločnosti o tému umelej inteligencie prudko vzrástol na prelome minulého a súčasného desaťročia. Keď spoločnosti, univerzity a laboratóriá, z ktorých prevažná väčšina sídli v Spojených štátoch, sa stali priekopníkmi významných úspechov v oblasti umelej inteligencie. Medzi najznámejšie oblasti využitia umelej inteligencie patria pokrokové vyhľadávače (napr. Google Search, Bing, Yandex); odporúčacie systémy (používané na YouTube, Amazon a Netflix); interakcia prostredníctvom ľudskej reči (napr. Google Assistant, Siri, Alexa, Alice); autonómne dopravné prostriedky (napr. Waymo); generatívne a kreatívne nástroje (napr. ChatGPT, Apple Intelligence), analýza v strategických hrách (napr. šach a go).
Časopis Forbes na základe výsledkov za rok 2024 určil 50 najlepších svetových spoločností špecializujúcich sa na otázky umelej inteligencie. Rebríček bol zostavený na základe ukazovateľa, akým je výška investícií do vývoja umelej inteligencie. V tomto zozname bolo len 11 neamerických spoločností (dve britské, dve francúzske, dve kanadské, dve holandské; po jednej spoločnosti z Austrálie, Nemecka a Švédska). Ostatné spoločnosti (celkovo 41) boli zo Spojených štátov.
Užšia špecializácia spoločností z oblasti umelej inteligencie zo zoznamu Forbes zahŕňala tieto oblasti: vývoj modelov umelej inteligencie; vývoj neurónových sietí; softvér pre aplikácie umelej inteligencie; ukladanie údajov a analytika; vyhľadávače pre podniky; služba generovania obrázkov; objavovanie a vývoj liekov; služba generovania videí; generátor avatarov a videí; servis priemyselných strojov atď.
V médiách až donedávna panovala určitá eufória ohľadom AI. Predstavitelia biznisu (najmä súvisiaceho s AI a IT), mnohí politici, novinári hovorili, že AI znamená skutočnú revolúciu vo všetkých sférach spoločenského života. AI umožní predĺžiť život človeka a urobiť ho dokonalejším, zvýšiť produktivitu ekonomiky, zabezpečiť bezpečnosť štátu a jednotlivca atď. Jedným slovom, AI sa začala prezentovať ako brána do svetlej budúcnosti.
Samozrejme, bolo (a stále je) mnoho oponentov takéhoto neutíchajúceho optimizmu. Každý nový smer vedy a techniky vytvára nielen možnosti riešenia tých či oných sociálno-ekonomických problémov, ale skrýva aj nové vážne hrozby. Približne tak, ako to bolo v prípade jadrovej energie. Jej prvé praktické využitie viedlo k smrti stoviek tisíc ľudí (atómové bomby zhodené Američanmi na Hirošimu a Nagasaki). Na internete možno nájsť aj špeciálnu stránku, na ktorej sa vedie register rizík umelej inteligencie „AI Risk Repository“. V tomto registri je v súčasnosti zaznamenaných 777 rizík.
Teraz však nejde o priame riziká samotnej umelej inteligencie, ale o riziká „bubliny“, ktorú spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou vytvorili na akciovom trhu. Po pomerne dlhom období eufórie vyvolanej umelou inteligenciou sa na začiatku jesene tohto roku začalo hovoriť o príznakoch akciovej „bubliny“. V médiách sa objavuje čoraz viac čísel, ktoré svedčia o tom, že investície a očakávania v súvislosti s umelou inteligenciou rastú rýchlejšie ako reálne možnosti tejto technológie. Investície IT spoločností do umelej inteligencie rastú. Trhová kapitalizácia spoločností rastie ešte rýchlejšie. V súlade s tým rastie prílev kapitálu investorov do IT spoločností. Zisky IT spoločností však buď vôbec nie sú, alebo sú zanedbateľné.
Hlavný príspevok k propagácii investícií do umelej inteligencie patrí len niekoľkým spoločnostiam. V roku 2023 analytik banky BofA Michael Hartnett dokonca dal spoločnostiam, ktoré sú lídrami v rozvoji umelej inteligencie, špeciálny názov Magnificent Seven – Mag7, čo v preklade znamená „skvelá sedmička“. Patria do nej nasledujúce americké IT spoločnosti: Apple, Amazon, Alphabet, Nvidia, Tesla, Meta a Microsoft. Uvedené spoločnosti sa zaoberajú výskumom a vývojom v oblasti umelej inteligencie a jej implementáciou, pričom Nvidia je lídrom vo výrobe čipov pre príslušné zariadenia. Na jar tohto roku dosiahla skupina Mag7 naozaj závratné úspechy v oblasti burzových kotácií.
V apríli tohto roku kapitalizácia spoločnosti Nvidia ako prvá zo svetových spoločností prekročila úroveň 5 biliónov dolárov; aj napriek poklesu v decembri na úroveň 4,4 bilióna dolárov zaujímala v rebríčku svetových spoločností prvé miesto a zostala najväčšou spoločnosťou na svete. Kapitalizácia ostatných spoločností „veľkej sedmičky“ (v biliónoch dolárov): Apple – 4,0; Alphabet Inc. – 3,6; Microsoft – 3,5; Amazon – 2,3; Meta – 1,5; Tesla – 1,3 bilióna. Za posledných päť rokov kapitalizácia spoločností zo skupiny Mag7 vzrástla 3-7-násobne. Index S&P 500 však vzrástol len o 44 %, pričom polovica tohto nárastu bola zabezpečená vďaka Mag7.
Trhová cena amerických technologických spoločností v treťom štvrťroku 2025 podľa odhadov odborníkov prekročila ich zisk 41-násobne. Ide o ukazovateľ P/E – cena/zisk; v učebniciach ekonómie sa zvyčajne uvádza, že hodnota P/E menšia ako jedna je znakom nepriaznivého stavu spoločnosti. Za prosperujúcu a stabilnú sa považuje spoločnosť s ukazovateľom od 1 do 2. Pri vyššej hodnote už môže existovať riziko vzniku „bubliny“. Presnejšie povedané, riziko prasknutia tejto „bubliny“. Približne niekedy v septembri v Amerike začala narastať obava z „bubliny“ spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a jej možného prasknutia.
Všetkým sa nechtiac vybavila spomienka na udalosti spred viac ako štvrťstoročia – krach dotcomov na americkej burze NASDAQ, kde sa obchoduje s cennými papiermi high-tech spoločností. Na konci 90. rokov 20. storočia bol na NASDAQ a iných akciových trhoch boom high-tech spoločností. Len vtedy to bol boom spôsobený očakávaniami od technológie, akou je internet. Rovnako ako v súčasnosti pozorujeme eufóriu a očakávania „svetlej budúcnosti“ od umelej inteligencie, tak aj vtedy bola eufória ohľadom internetu a nových komunikačných technológií (očakávania zvýšenia produktivity práce, vytvorenia nových trhov, rastu zamestnanosti atď.).
Od júna 1999 do marca 2000 (deväť mesiacov) index NASDAQ-100 vzrástol na 4800 bodov, čo predstavuje nárast o 130 %. Na začiatku roka 2000 sa pomer P/S (pomer trhovej kapitalizácie spoločnosti k jej tržbám) stovky popredných spoločností na trhu NASDAQ priblížil k hodnote 25. Táto situácia sa začala nazývať „dotcom bublinou” (dotcom – termín, ktorý sa začal používať v súvislosti so spoločnosťami, ktorých obchodný model je založený na práci v rámci internetu). Dotcom bublina prasknutá 10. marca 2000. Hovorí sa, že pred prasknutím bubliny pomer P/S u všetkých sto spoločností NASDAQ presiahol 33. A ukazovateľ P/E v tom čase dosiahol 43. Pripomínam, že na konci septembra tohto roku dosiahol ukazovateľ P/E hodnotu 41.
Po prasknutí bubliny index NASDAQ klesol takmer o 80 %, pričom sektor telekomunikácií (dotcomov) stratil takmer 90 %. Výsledkom bolo narušenie dôvery vo venture kapitálové investície. Stovky internetových spoločností skrachovali, boli likvidované alebo predané. Mnohé súvisiace odvetvia, napríklad reklama a logistika, obmedzili svoju činnosť kvôli poklesu dopytu po službách. To otriaslo celou ekonomikou USA – na konci prvého štvrťroka 2000 bola zaznamenaná recesia. Hoci na konci celého roka 2000 sa podarilo udržať dynamiku HDP krajiny v kladnej zóne.
Vráťme sa do Ameriky roku 2025. Mnohých desí nielen prudký rast kapitalizácie „veľkej sedmičky“, ale aj to, že lídri v oblasti umelej inteligencie naozaj nešetria na obrovských investíciách do projektov umelej inteligencie. Investície smerujú do výstavby dátových centier, nákupu GPU (grafických procesorov), vytvárania rôznej infraštruktúry atď. Podľa údajov spoločnosti Gartner, Inc. boli celosvetové výdavky na umelú inteligenciu (AI) v roku 2022 na úrovni menej ako 70 miliárd dolárov; v roku 2025 sa odhadujú na takmer 1,5 bilióna dolárov. Na nasledujúci rok sa prognózuje hodnota 2 bilióny dolárov, čo je 32-krát viac ako v roku 2022. Hlavná časť týchto investícií pripadne na Mag7. Takéto obrovské investície sa skôr vkladali do jadrovej energetiky alebo do výskumu vesmíru. Nie je však isté, či obrovské fyzické aktíva v oblasti umelej inteligencie, ktoré sa v súčasnosti vytvárajú, niekedy prinesú výnosy porovnateľné s výnosmi z jadrových a vesmírnych projektov. V prípade kolapsu sa všetky tieto obrovské aktíva premenia na nepotrebný odpad.
O priblížení sa sektora umelej inteligencie k červenej línii hovoria nielen nezávislí experti, ale aj predstavitelia vládnych štruktúr USA a dokonca aj vedúci pracovníci spoločností, ktoré sa zaoberajú umelou inteligenciou. Ray Dalio, riaditeľ Bridgewater Associates, už na začiatku tohto roka poznamenal, že súčasná úroveň investícií do umelej inteligencie „veľmi pripomína“ dotcomovú bublinu.
Julian Garran, analytik výskumnej spoločnosti Macrostrategy Partnership, v októbri urobil ešte tvrdšie vyhlásenie. Povedal, že sektor umelej inteligencie sa stal najväčšou špekulatívnou bublinou v dejinách ľudstva, ktorá je 17-krát väčšia ako „dotcomová bublina“. „Dotcomová bublina“ neprekročila hranice americkej ekonomiky. Súčasná bublina umelej inteligencie však visí nad celou svetovou ekonomikou a môže vyvolať globálnu krízu.
Sam Altman, generálny riaditeľ známej americkej spoločnosti OpenAI zaoberajúcej sa umelou inteligenciou a tvorca ChatGPT (chatbot s generatívnou umelou inteligenciou), vyhlásil, že podľa jeho názoru sa už umelá inteligencia stáva bublinou.
Tému „bubliny umelej inteligencie“ nenechal bez povšimnutia ani Medzinárodný menový fond (MMF). Hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas vyjadril v mene fondu obavy, že „technologická bublina“, ktorá vznikla v dôsledku značných investícií do umelej inteligencie, môže prasknúť. V správe MMF uverejnenej v októbri sa uvádza: „Potenciálny krach umelej inteligencie môže svojou závažnosťou konkurovať krachu dotcomov v rokoch 2000–2001, najmä vzhľadom na dominanciu niekoľkých technologických spoločností v trhových indexoch a zapojenie menej regulovaných súkromných úverov, ktoré financujú väčšinu expanzie odvetvia.“
V novembri 2025 analytici Bank of America (BofA) uskutočnili prieskum medzi viac ako dvesto globálnymi správcami portfólií, ktorí spravujú portfóliá v hodnote 550 miliárd dolárov. Každý druhý respondent uviedol ako hlavnú hrozbu pre americkú a svetovú ekonomiku v najbližšom roku práve nafukujúcu sa bublinu umelej inteligencie na akciovom trhu. V predchádzajúcom prieskume, ktorý sa uskutočnil v auguste, boli za hlavné hrozby označené riziká veľkej obchodnej vojny (vyprovokovanej americkým prezidentom Donaldom Trumpom), rozmach inflácie a zvýšenie kľúčovej sadzby Federálnym rezervným systémom. Vtedy sa len 11 % respondentov obávalo nafukovania „AI bubliny“ na akciovom trhu. Obavy z „AI bubliny“ boli v zozname očakávaných hrozieb a rizík až na piatom mieste. Teraz sa však dostali na prvé miesto.
Medzi odborníkmi sú však aj optimisti, ktorí sa domnievajú, že v priebehu najbližšieho roka nedôjde k žiadnemu prasknutiu „AI bubliny“ na americkom akciovom trhu. Uvádzajú pritom rôzne dôvody. Jedna z nich je naozaj závažná. Jerome Powell, šéf Federálneho rezervného systému USA, vyhlásil, že od 1. decembra 2025 sa kvantitatívne sprísňovanie, ktoré realizovala americká centrálna banka, skončí. Naznačil, že v budúcom roku začne nová fáza „kvantitatívneho uvoľňovania“. To znamená, že pravdepodobne opäť spustia „tlačiarenský stroj“ FRS USA a kľúčová sadzba sa bude znižovať. Vďaka politike „kvantitatívneho uvoľňovania“ nemusí dôjsť k zrúteniu akciového trhu. Nie je to však odstránenie hrozby, ale len jej odloženie. Veľké množstvo nových lacných peňazí povedie k ďalšiemu nafúknutiu „AI bubliny“. A preto bude odložený kolaps ešte silnejší a ničivejší.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
