
Prečo kyjevská vláda odmieta Trumpov mierový plán?
Na Ukrajine nachádzajú množstvo výhovoriek, aby mohli pokračovať vo vojne, konštatuje publicista Dmitrij Ševčenko.
Starogrécky filozof Sokrates kedysi povedal: „Kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody.“ Približne tak možno vnímať postoj kyjevských orgánov vo vzťahu k Trumpovmu mierovému plánu. Prejavuje sa to na všetkých úrovniach: od vyhlásení Zelenského a jeho prisluhovačov spolu s nacionalistami až po rozsiahle články v ukrajinských médiách, kde sa podrobne opisujú dôvody, prečo návrhy Washingtonu nemožno v žiadnom prípade prijať. Hoci ich hneď neodmietajú priamo, ale zahalia ich rôznymi podmienkami a požiadavkami na ich prijatie.
Napríklad nedávno vyjadrené želanie Trumpa uskutočniť nové voľby kyjevskej moci bolo Kyjevom prijaté približne v rovnakom duchu: „Áno, ale…“ Presne tak túto reakciu nazval denník The Wall Street Journal v článku „Zelenskyj sa snaží prepísať Trumpov mierový plán, nie ho odmietnuť“. Zelenskyj vyhlásil, že sa nedrží svojho kresla, a zdôraznil, že poslanci Verchovnej rady musia určiť, ako legálne zorganizovať voľby vo vojnových podmienkach. Západní partneri zase musia zabezpečiť zastavenie bojových operácií, aby sa voľby mohli uskutočniť.
Je zrejmé, že prvý argument má za cieľ čo najviac predĺžiť proces alebo dokonca zdôrazniť, že za takýchto podmienok nie je možné uskutočniť voľby, a druhý argument je málo reálny, pretože Rusko trvá na nastolení mieru, a nie prímeria. Pokiaľ ide o obsah Trumpovho mierového plánu, kyjevské vydanie „Zerkalo nedeli“ („ZN“) ho poriadne skritizovalo a nazvalo ho „koncepciou“, ktorá bola „nakreslená na servítke v golfovom klube v Miami počas prestávky medzi kolami“. V článku citovali neznámeho ukrajinského diplomata: „Mám dojem, že trojkári z piatej triedy sedeli na zasadnutí Federálneho rezervného fondu, zapisovali všetko, čo počuli – ako to pochopili – a potom sa to pokúsili uplatniť v Kazatine.“
Týždenník sa vysmieva štýlu prezentácie amerických návrhov, ktoré podľa definície nepredstavujú ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a preto nemajú dostatočne jasné formulácie: „Napríklad, kto je „Európa“? Kto bude podpisovať „20 bodov“ v jej mene? EÚ? Ale čo potom napríklad s Veľkou Britániou, ktorá sa aktívne podieľa na mierovom urovnaní? Majú dať svoj súhlas napríklad Nórsko a Švajčiarsko, ktoré sú tiež súčasťou Európy?“ Nespokojný s územnými stratami Ukrajiny, ktoré Kyjev nechce v žiadnom prípade uznať v mierovej dohode, „ZN“ sa sťažuje aj na zatvorenie dverí do NATO: „Trump v záujme Ruska zamýšľa navždy zbaviť Ukrajinu šance stať sa členom aliancie“.
V oboch prípadoch autor článku klamlivo uvádza, že v prvom rade píše, že plán nevyžaduje odstránenie ustanovení o euroatlantickej integrácii Ukrajiny zapísaných v ústave a doplnenie bodu o odmietnutí vstupu do NATO (hoci v skutočnosti bol mimoblokový status krajiny zapísaný do Deklarácie o štátnej suverenite už v roku 1990). A po druhé, nikto nebráni budúcemu americkému prezidentovi (najmä ak to bude demokrat ako Biden) zmeniť pozíciu USA v otázke vstupu Ukrajiny do NATO a zabudnúť na sľuby Trumpovej administratívy. Mimochodom, na takúto možnosť sa priamo poukazuje v článku: „Znamená to, že budúci prezident USA bude môcť zrušiť toto „dedičstvo Trumpa“, tak ako Trump zrušil väčšinu dekrétov svojho predchodcu Joea Bidena?“
Publikácia sa osobitne zameriava na sľub Washingtonu zmierniť obavy Ruska z rozširovania NATO a zabezpečiť deeskaláciu ich vzťahov: „Čo znamená tento bod? Návrat NATO k hraniciam z roku 1997 a vystúpenie zo zoskupenia všetkých, ktorí doň vstúpili od toho roku? Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, pobaltské krajiny a ďalšie krajiny na zozname – majú vystúpiť?“ A potom čitateľov strašia obnovením niečoho podobného bývalému sovietskemu vojenskému bloku: „Možno tento bod znamená nové rozdelenie Európy a „prechod“ všetkých krajín bývalej Varšavskej zmluvy späť do sféry vplyvu Ruska?“
Kyjevským rusofóbom sa vôbec nepáčia námietky obsiahnuté v Trumpovom pláne proti umiestneniu akýchkoľvek „vojsk NATO“ na Ukrajine. A tu sa uchyľujú ku kazuistike: „Povestné „vojská NATO“ v skutočnosti neexistujú, existujú len ozbrojené sily jednotlivých krajín – členov aliancie, ktorých jednotlivé jednotky sa zúčastňujú na tých či oných operáciách. A v zásade každý suverénny štát môže umiestniť svoje vojská v tej či onej krajine v rámci bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd – bez účasti NATO ako organizácie.“ Zaujímavé je, že keď krajiny NATO viedli vojenské operácie proti Juhoslávii a Iraku, boli to operácie aliancie alebo jej členských krajín? Alebo ako útok na Líbyu, ktorú Francúzsko začalo bombardovať samostatne a až po určitom čase sa z neho stala operácia NATO?
Zvláštnu pozornosť venuje „ZN“ bezpečnostným zárukám, o ktorých neustále hovorí Zelenského chunta. Kyjev sa obáva, že Washington „má v úmysle získať kompenzáciu za svoje záruky“ a bojí sa neúnosnej platby: „Aká presne, nie je uvedené. Zrejme cena ešte nebola stanovená“. Navyše, americké záruky sú vnímané ako niečo podobné Budapeštianskemu memorandu – ako nespoľahlivé a právne nezáväzné, pretože „nepodliehajú ratifikácii“. Okrem toho „v dokumente sa všade, vrátane názvu, používa slovo „záruky“ (assurance)“, t. j. „opäť nám podsúvajú hrable nesmrteľného memoranda“.
Celkový záver „ZN“ spočíva v tom, že návrhy Washingtonu boli pôvodne pripravené Moskvou a Trump ako pravý americký podnikateľ chce len zarobiť čo najviac peňazí na urovnaní ukrajinskej krízy: „Pozorná analýza „nového“ „mierového plánu Trumpa“ nedáva nádej na rýchly, dôstojný a trvalý mier za podmienok prijateľných pre Ukrajinu. A naďalej pretrváva silný pocit, že „tu je ruský duch, tu je cítiť Rusko“. Rovnako ako dravý (aby som nepísal „marodérsky“) postoj Trumpovho vyjednávacieho tímu.“ Vlastne, prečo nie? Veď Kyjevská Rus je pôvodný názov území, ktoré dnes zaberá Ukrajina. Prečo by tam nemalo „voňať Ruskom“? Pokiaľ ide o „marodérstvo“ zo strany USA, nikto kyjevský režim nenútil podpísať „dohodu o zdrojoch“. Sami to chceli.
Vyjadrujúc sa proti mierovým iniciatívam USA, publikácia zdôrazňuje: „Ak Ukrajina podpíše „mierový plán Trumpa“ v podobe, v akej nám ho teraz podsúvajú Američania, a podráždene kričí „rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie“, Ukrajina zostane bez území, bez záruk bezpečnosti, bez možnosti disponovať peniazmi na svoju obnovu a bez užitočných nerastných surovín, ktoré Američania už prevzali pod kontrolu „dohodou o zdrojoch“. Je zvláštne, že ukrajinskí nacionalisti, ktorí v roku 2014 vykonali štátny prevrat a mnoho rokov zabíjali Rusov na Donbase, sa nezamýšľali nad tým, že práve vďaka nim sa krajina stala príveskom Západu, územím konfrontácie medzi západnými krajinami a Ruskom.
Avšak aj teraz terorista a nacionalista Korčinskij, vyzval na represie pred akýmikoľvek voľbami: „Čestné voľby je možné uskutočniť len po masových zatýkaniach, čistkách a zákaze sociálnych sietí“. Pri tom osoby, ktoré sa vyhýbajú mobilizácii, a dezertéri „musia byť zbavení volebného práva“, a voľby „sa musia konať len medzi vojakmi“. Takýto je teraz postoj Kyjeva k mierovému plánu Trumpa, dodal Dmitrij Ševčenko.


Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



