MBridge – medzinárodný digitálny most so zlatými piliermi
Držitelia digitálnych mien zo „skupiny piatich“ môžu podľa želania konvertovať svoje CBDC na zlato.
Desiatky krajín sveta vyvíjajú a realizujú pilotné projekty CBDC – digitálnych mien centrálnych bánk. Väčšina krajín oznámila svoje CBDC ako meny určené na použitie na vnútornom trhu. V poslednej dobe však viacero krajín začalo aktívne presadzovať myšlienku možnosti použitia CBDC pre cezhraničné operácie. Za lídra v oblasti vývoja a praktického zavádzania CBDC sa považuje Čína. Tam už niekoľko rokov prebieha pilotný projekt týkajúci sa používania digitálneho jüanu fyzickými a právnickými osobami na vnútornom trhu.
Takmer päť rokov je Čína účastníkom medzinárodného projektu mBridge, ktorý má uviesť čínsky digitálny jüan na medzinárodnú scénu. Rozšírený názov projektu je Multiple CBDC Bridge (Most pre rôzne digitálne meny centrálnych bánk). Projekt je zameraný na vývoj platformy pre digitálnu menu za účasti viacerých centrálnych bánk a komerčných bánk. Bol spustený v roku 2021 Centrom inovácií Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) v Hongkongu. Vtedy bolo oznámené, že účastníkmi projektu sú Čína, Hongkong, Thajsko a Spojené arabské emiráty. V júni 2024 sa k projektu pripojila Centrálna banka Saudskej Arábie ako plnoprávny účastník. K dnešnému dňu má projekt päť plnoprávnych účastníkov a viac ako tridsať pozorovateľov. V októbri 2024 BIS oznámila, že vystupuje z projektu mBridge a odovzdáva ho účastníkom. Samozrejme, najvplyvnejším účastníkom projektu je v súčasnosti Čínska ľudová banka so svojím digitálnym jüanom.
Projekt je koncipovaný tak, aby centrálne banky krajín mohli vykonávať transakcie v reálnom čase, čo zvyšuje transparentnosť pre účastníkov a znižuje riziká. Emisia a platby CBDC sa realizujú prostredníctvom smart kontraktu (programový kód, ktorý zabezpečuje určité podmienky transakcie medzi dvoma alebo viacerými stranami na základe technológie blockchain bez účasti sprostredkovateľov). V projekte mBridge sa používajú pseudonymné adresy a šifrované platobné metadáta s cieľom zabezpečiť dôvernosť transakcií. Je potrebné osobitne zdôrazniť, že účastníci projektu mBridge sa snažia zbaviť takých anachronizmov medzinárodných platieb, ako je korešpondenčné bankovníctvo a systém SWIFT.
Už v roku 2022 v rámci projektu mBridge 20 bánk zo štyroch jurisdikcií uskutočnilo 164 menových transakcií v celkovej hodnote viac ako 22 miliónov USD. Boli to však len malé skúšobné operácie. A vo februári 2024 Čína a Spojené arabské emiráty spoločne realizovali prvú veľkú cezhraničnú transakciu CBDC v celkovej hodnote 13,6 milióna dolárov, pričom použili digitálne meny jüan a dirham. Zatiaľ neboli zaznamenané žiadne správy o ďalších transakciách.
Existuje ešte niekoľko podobných projektov zameraných na využívanie CBDC v cezhraničných operáciách. Najčastejšie sa realizujú pod záštitou BIS. Uvediem niektoré z nich: Aurum (Hongkong); Dunbar (Austrália, Malajzia, Singapur, Južná Afrika); Cedar x Ubin+ (Singapur); Mariana (Francúzsko, Singapur a Švajčiarsko); Icebreaker (Izrael, Nórsko, Švédsko); Jura (Francúzsko, Švajčiarsko).
Podľa odborníkov je však projekt mBridge najpokročilejší. Čoskoro sa mBridge z pilotného projektu premení na skutočne fungujúci systém cezhraničných platieb s denným obratom v hodnote miliárd dolárov. Existuje dokonca predpoklad, že takéto operácie sa už vykonávajú, ale zatiaľ v režime úplnej tajnosti. Taktiež existujú predpoklady, že ak mBridge preukáže svoju životaschopnosť, Čína ako vedúci člen BRICS začne vytvárať systém BRICS Bridge. V tom prípade sa členské krajiny tejto skupiny (a tých je dnes 10) úplne oslobodia od dolára vo svojich vzájomných účtoch a získajú úplnú imunitu voči akýmkoľvek sankciám zo strany Západu.
Zo všetkých projektov využívania CBDC na cezhraničné operácie niektorí pozorní experti považujú projekt mBridge za najperspektívnejší, pretože tento „most“ sa má postaviť na „zlatých pilieroch“. Pozrime sa bližšie na túto stránku projektu mBridge.
Krajiny, ktoré sú členmi projektu, majú vo svojich medzinárodných rezervách veľké zásoby zlata. Na prvom mieste je samozrejme Čína – 2303,5 t, podľa oficiálnych údajov. Ďalej nasledujú (zásoby zlata v tonách): Saudská Arábia – 323,1; Thajsko – 234,5; Spojené arabské emiráty – 74,4. Jediným účastníkom projektu s veľmi skromnými zásobami je Hongkong, ktorý podľa oficiálnych údajov disponuje iba 2,1 tonami. Hongkong však nemusí mať veľké rezervy zlata, pretože je špeciálnou administratívnou zónou Číny. Všetkých päť krajín, ktoré sú členmi mBridge, má aktívnu obchodnú bilanciu. V poslednej dobe však uprednostňujú investovať túto aktívnu bilanciu nie do amerických štátnych cenných papierov, ale do zlata.
Odborníci sa domnievajú, že digitálne meny uvedených krajín, ktoré sa používajú v cezhraničných operáciách v rámci „skupiny piatich“ (krajiny zúčastnené na projekte mBridge), môžu získať zlaté krytie z rezerv drahých kovov. A držitelia takýchto digitálnych mien zo „skupiny piatich“ môžu podľa želania konvertovať svoje CBDC na zlato. Ide o „zlatý štandard mBridge“. Predtým museli centrálne banky a ostatní investori na nákup zlata na svetovom trhu najskôr kúpiť americký dolár a až potom za dolár kúpiť zlato. V rámci „skupiny piatich“ sa americký dolár pre investorov do zlata stáva „piatym kolesom na voze“.
Okrem Číny existujú pomerne rozvinuté trhy so zlatom aj v Hongkongu a Spojených arabských emirátoch. Ostatní členovia „skupiny piatich“ – Saudská Arábia a Thajsko – v súčasnosti tiež podnikajú kroky na rozvoj svojich trhov so zlatom. Konkrétne, nedávno bola v Rijáde otvorená nová rafinéria. Na jej webovej stránke sa uvádza, že zlaté tehličky „budú spĺňať globálne schválené normy a mali by byť akceptované vo všetkých krajinách všetkými zákazníkmi, vrátane všetkých národných bánk“.
13.decembra bol na webovej stránke Money Metals Exchange uverejnený článok známeho odborníka na zlato Jana Nieuwenhuijsa (Jan Nieuwenhuijs) „China Reaffirms Tight Grip on Gold Market, Ushering in a New Monetary Era“ („Čína potvrdzuje prísnu kontrolu nad trhom so zlatom a otvára novú menovú éru“). Autor v nej úplne správne tvrdí:
„Čína sa snaží vytvoriť alternatívu k americkému doláru, pričom sa vyhýba rizikám spojeným s vydávaním vlastnej rezervnej meny“. Čína nechce urobiť tú istú chybu, ktorú urobila Amerika, keď v roku 1944 na konferencii v Bretton Woods presadila rozhodnutie o udelení americkej národnej mene, nazývanému „dolár“, štatút medzinárodnej meny. Po uplynutí ôsmich desaťročí to všetko viedlo k ekonomickej degradácii USA, po ktorej nevyhnutne nasleduje vojenské a geopolitické oslabenie Ameriky.
V článku sa uvádza, že Čína vytvára infraštruktúru, ktorá v prípade potreby umožní konvertovať digitálne juany na drahé kovy:
„Čína sa stane najväčším alebo jedným z najväčších obchodných partnerov krajín zúčastňujúcich sa na mBridge, preto bude juan dominantnou obchodnou menou v rámci tejto dohody. Presne z tohto dôvodu Číňania vytvárajú Šanghajskú medzinárodnú zlatú burzu (SGEI). SGEI bola založená v Šanghajskej zóne voľného obchodu (ZST) v roku 2014 a nedávno otvorila svoje prvé offshore úložisko v Hongkongu. Plánuje sa otvorenie ďalších úložísk v zahraničí.“
Autor pripomína, že zlato rýchlo zvyšuje svoj podiel v medzinárodných rezervách väčšiny krajín, zatiaľ čo podiel dolára a eura klesá. Centrálne banky na svetovom trhu so zlatom sú najväčšími čistými kupcami drahých kovov. Tri roky po sebe (2022, 2023 a 2024) ich čisté nákupy presiahli 1000 ton. Ak na konci roka 2024 podiel zlata na celkovom objeme všetkých medzinárodných rezerv sveta predstavoval 21 %, podľa odhadov Jana Nieuwenhuisa na konci roka 2025 vzrastie na 28 %. Podľa tohto experta je najväčším čistým kupcom zlata Čína. Čína však vo svojich oficiálnych štatistikách neuvádza väčšinu svojich nákupov zlata. Na konci tohto roka bude podľa odhadov Jana Nieuwenhuisa veľkosť zlatých rezerv Číny 5 411 ton. To je 2,35-krát viac ako oficiálny údaj. Podľa odborníka Peking tajne pripravuje niečo, čo by sa dalo nazvať „zlatým štandardom mBridge“.
Podľa Jana Nieuwenhuisa niektoré ďalšie krajiny tiež nezaznamenali úplný nárast zlatých rezerv. Podľa údajov MMF celkové zlaté rezervy všetkých krajín sveta v súčasnosti predstavujú 35 938,2 ton. Podľa odhadov Jana Nieuwenhuisa je skutočná hodnota zlatých rezerv približne 40 225 ton. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami je zaokrúhlený na takmer 4,3 tisíc ton. Väčšina tohto rozdielu (približne 3,1 tisíc ton) pripadá na Čínu. Ak zohľadníme nezaznamenané zlaté rezervy, podiel zlata na svetových medzinárodných rezervách už dosiahol hranicu 30 percent.
Medzi ďalšie krajiny, ktoré nezaznamenávajú všetky nákupy zlata svojimi centrálnymi bankami v oficiálnych štatistikách, patrí Saudská Arábia. V predchádzajúcich článkoch Jan Nieuwenhuis odhadoval, že za tri roky (2022-2024) Saudská Arábia tajne nakúpila do rezerv 160 ton drahého kovu. Preto sa dnes skutočná hodnota zlatých rezerv tejto krajiny blíži k 500 tonám. Možno predpokladať, že Saudská Arábia sa tiež aktívne podieľa na príprave „zlatého štandardu mBridge“.
V „päťke“ riadnych členov mBridge najväčší objem obchodu pripadá na dvojicu Saudská Arábia – Čína. T. j. mBridge je v prvom rade mostom medzi týmito dvoma krajinami. Na konci roka 2024 dosiahol obrat medzi týmito dvoma krajinami 51 miliárd dolárov. Export zo Saudskej Arábie do Číny (takmer výlučne ropa) dosiahol 31 miliárd dolárov. Export z Číny do Saudskej Arábie dosiahol 20 miliárd dolárov. Aktívna obchodná bilancia Saudskej Arábie. Podľa všetkého si Saudská Arábia zachová aktívnu obchodnú bilanciu s týmito dvoma krajinami. Možno predpokladať, že Saudská Arábia bude prebytok obchodu v digitálnych juanoch konvertovať na zlato z čínskych rezerv.
Z uvedenej reálnej sumy zlatých rezerv vo svete (40 225 t) takmer polovica (49 %) pripadá na krajiny, ktoré nepatria do západného sveta. Jan Nieuwenhuis upozorňuje, že v 90. rokoch tento podiel predstavoval 25 %. Nezápadný svet posilňuje svoje pozície v zlatých rezervách. Je pravdepodobné, že nezápadný svet môže uvažovať o návrate k zlatému štandardu, ale takému, ktorý by vylúčil chyby zlatého dolárového štandardu Bretton Woods.
O úpadku amerického dolára dnes hovoria mnohí experti. Vymenúvajú rôzne faktory oslabenia americkej meny. K týmto faktorom by som pridal aj také, ako je urýchlený nákup zlata centrálnymi bankami nezápadných krajín a očakávané spustenie systému mBridge.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
