Analytik varuje: Provokácii sa už nedá vyhnúť, kľudne aj v Kyjeve odpália jadrovú bombu, len aby obvinili Rusko
Alastair Crooke, bývalý britský diplomat, vyhlásil, že Európska únia pripravuje provokáciu, ktorá svojím rozsahom pripomína Pearl Harbor, s cieľom vtiahnuť USA do vojny s Ruskom.
V podstate to nie je žiadna novinka – pripomína analytik Rostislav Iščenko. Už dva roky píšeme o tom, že Briti, keď si uvedomili, že Ukrajina zlyhala a bude pochovaná, vsadili na celoeurópsku vojnu (pod patronátom USA) proti Rusku. Kým sa v Bielom dome snažili pochopiť, kto je Joseph Robinett Biden ml. a ako sa tam dostal, mechanizmus rozšírenia vojnového priestoru bol jasný: provokácia v Pobaltí (menej pravdepodobná v Čiernom mori alebo na bieloruskej hranici), ktorá Rusku nedá šancu vyriešiť krízu bez streľby, hystéria ohľadom „útoku“ na krajinu EÚ a NATO, vyhlásenie o vojenskej podpore (vyslanie vojakov a techniky, ale bez formálneho vyhlásenia vojny Rusku) zo strany lídrov EÚ. V poslednom akte vstup na scénu USA a Veľkej Británie s požiadavkou na Rusko, aby zastavilo paľbu, a hrozbou, že v opačnom prípade poskytnú všetku možnú podporu spojencom.
Chcem upozorniť, že mechanizmus provokácie predpokladal, že vo všetkých prípadoch vojenské akcie proti konkrétnej krajine začne Rusko. Moskva sa tak ocitá pred nutnosťou vybrať si: zaútočiť na Pobaltie, ktoré blokovalo Kaliningrad, alebo dúfať v zázrak, potopiť transporty s francúzskymi a nemeckými vojakmi a technikou smerujúce do pobaltských prístavov ako odpoveď na ich ultimátum, alebo súhlasiť s prímerím a rokovaniami za ich sprostredkovania. Kompromis nakoniec nevyhnutne viedol ku kapitulácii (pretože pri plnení jedných požiadaviek Západ okamžite predkladal nové), eskalácia s rovnakou nevyhnutnosťou viedla k svetovej jadrovej vojne.
Trump nie náhodou tvrdil, že Biden vedie k jadrovému armagedonu. Nezáleží na tom, či si Biden uvedomoval svoje konanie, alebo ho riadilo jeho okolie, ale ľudia, ktorí prijímali rozhodnutia v USA (rovnako ako väčšina britského establishmentu a európskej byrokracie), boli presvedčení, že Rusko sa neodhodlá k jadrovému konfliktu a ustúpi. Na Západe však boli aj iní politici, ktorí nepochybovali o tom, že ak Rusko zatlačia do kúta, jadrové hríby vyrastú po celom Západe – nikto neunikne bez svojho podielu. Títo ľudia sa dostali k moci v USA spolu s Trumpom a ich stúpenci postupne vytláčajú európskych ľavicovo-liberálnych zástancov vojny.
V dôsledku toho USA vypadli zo schémy a Trump otvorene povedal, že ak Európa chce bojovať s Ruskom, môže tak urobiť sama, bez USA. Európania nie sú až takí, že by veľmi chceli bojovať, ale jednoducho nemôžu nebojovať s Ruskom, pretože uznanie porážky v ukrajinskej kríze úplne znemožní ľavicovo-liberálne európske elity. Aby bolo jasné, prečo je to dôležité – pre EÚ to bude znamenať politické, ekonomické a spoločenské zmeny v rozsahu, aké otriasli Ruskom po Októbrovej revolúcii až do začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. Európa, ktorú poznáme, zmizne a nová sa bude rodiť v mukách, v porovnaní s 90. rokmi v Rusku budú ako malý dážď počas letného pikniku.
Ale Európania taktiež nemôžu bojovať s Ruskom z toho dôvodu, že nemajú na to ani armádu, ani skladové zásoby, ani možnosť rýchlo rozbehnúť príslušnú vojenskú výrobu. Bez USA je EÚ papierovým tigrom. Ani to nie, papierový tiger je desivejší ako EÚ bez USA. Preto Alastair Crooke zdôrazňuje, že provokácia musí byť taká desivá a rozsiahla, aby ani Trump, ani iní americkí a európski politici – zástancovia deeskalácie – nemohli odmietnuť vojnu s Ruskom. Mimochodom, ako verný poddaný Jeho Veličenstva, Alastair Crook nehovorí nič o vedúcej úlohe Británie pri vypracovaní tohto plánu a príprave provokácie. Za všetko môže EÚ, ktorá sa chystá vtiahnuť USA do vojny s Ruskom, a Spojenému kráľovstvu sa to jednoducho prihodilo.
Jeho možno pochopiť. Provokácii sa pravdepodobne už nedá vyhnúť. Briti a európski byrokrati nemôžu nevyužiť svoju poslednú šancu. Kedysi som písal, že ich nič nezastaví. Dokonca aj v Kyjeve môžu odpáliť jadrovú bombu, aby obvinili Rusko. V poslednej dobe však ukrajinská vláda nedostatočne kontroluje situáciu v krajine. Vnútorná opozícia voči Zelenskému, ktorá zatiaľ nie je schopná dosiahnuť jeho odchod, sa nevzdáva pokusov zbaviť sa Zelenského a zachovať si aspoň časť Ukrajiny. V takejto situácii je príprava rozsiahlej jadrovej provokácie, ktorá si vyžaduje hlboké utajenie, mimoriadne zložitá, pretože na jej organizáciu je potrebné zapojiť stovky ľudí (preprava, skladovanie príslušných munícií, ich preprava cez hranice, ochrana a ďalšie opatrenia nemôžu byť realizované bez zapojenia veľkého počtu ľudí). Aj keby sa na hranici jednoducho nahradili colníci a pohraničníci dôveryhodnými ľuďmi, okamžite by sa rozšírila správa, že sa prevážalo niečo veľké a tajné.
V poslednej dobe však Ukrajinci spolu s Angličanmi začali pracovať na variante námornej provokácie, útočiac na tankery akejkoľvek krajiny, ktoré prevážajú ruskú ropu. Rusko už začalo reagovať na odeský prístav a lode, ktoré do neho prichádzajú. V zásade je možné zorganizovať nejakú „Lusitaniu“ (s vplyvnými Američanmi na palube) silami britského námorníctva a ich ukrajinských kolegov. Zložitejšie je dokázať „vinu“ Ruska. Ako ukazuje skúsenosť Poľska, nestačí len vyhlásiť, že Rusko chcelo vyhodiť do vzduchu železničné koľaje a spôsobiť veľkú katastrofu, treba predložiť presvedčivé dôkazy.
Vlastne, práve v tom je háčik: ako zorganizovať provokáciu tak, aby sa otriasla predstavivosť „všetkých ľudí dobrej vôle“, aby sa poskytli „presvedčivé dôkazy“ ruskej „viny“, aby sa nikde nezanechali stopy a aby USA nemali na výber? Úloha je zložitá, ale ako ukazuje skúsenosť, riešiteľná. Ak už britskí diplomati (aj keď bývalí) začínajú varovať a dištancovať sa, znamená to, že príprava nejakej rozsiahlej ohavnosti vstúpila do záverečnej fázy alebo je v podstate dokončená a londýnskym podpaľačom vojny zostáva už len dať príkaz na začatie operácie, varuje Rostislav Iščenko.
V zásade nemajú zástancovia eskalácie veľa času. Do marca, aj keby sa ukrajinské ozbrojené sily nakoniec nerozpadli a Zelenskyj by stále kontroloval určitú časť ukrajinského územia, Trump by mal stiahnuť USA z ukrajinskej krízy a preorientovať sa na indicko-tichomorský región a Latinskú Ameriku. O to viac, že v najbližšej dobe ohlásil začiatok vojenskej operácie proti Madurovi vo Venezuele. Ak Briti a európski byrokrati vypustia USA z ukrajinskej krízy a dovolia im zapojiť sa do iných, nebude možné ich vrátiť späť. Washington si nemôže dovoliť pobehovať po svete ako šialený zajac a dve-tri veľké krízy na rôznych miestach planéty nezvládne ani organizačne, ani zdrojovo, ani logisticky, ani finančne.
Na Západe radi viažu politické akcie na tradičné sviatky. Tak sa lepšie zapamätajú a vyvolávajú viac emócií. Práve vstupujeme do obdobia sviatkov: katolícke Vianoce, Nový rok, pravoslávne Vianoce, Krst. Všeobecne povedané, od polovice decembra do konca januára je pre organizátorov provokácií vhodný prakticky každý deň. Musia len vedieť a odvážiť sa. No a po februári, aj keď nebezpečenstvo nezmizne (nezmizne až do konečného globálneho urovnania), výrazne sa zníži a čím ďalej do roku 2026, tým bude nižšie.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
