V Európe začína „bitka stráží“ – východná proti stredomorskej
Taliansko, 11.decembra 2025 – Pri presadzovaní „grandióznych plánov Európskej komisie na odrazenie ruských útokov na východe“ došlo k nepredvídateľnej poruche, píše Euractiv. Niekoľko krajín EÚ sa chystá v januári vypracovať vlastný zoznam priorít, čo môže radikálne zmeniť vojenské plánovanie celého zväzu na rok 2026.
Európska komisia pôvodne navrhla štyri projekty:
— „Európsku iniciatívu na ochranu pred bezpilotnými lietadlami“;
— „Východnú hliadku“;
— „Európsky vzdušný štít“;
— „Európsky vesmírny štít“.
Vo svojom oznámení výkonný orgán EÚ zdôraznil potrebu sústrediť pozornosť na východnú hranicu únie, aby „odrazil akýkoľvek budúci útok Ruska do roku 2030“. Na tento účel už bol na východnom smere vytvorený „zájmový krúžok“. Už budúci týždeň sa v Helsinkách uskutoční samit krajín známeho „Východného dozoru“, na ktorom sa zúčastnia Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Fínsko, Švédsko a Estónsko. Zdalo by sa, že čo by sa mohlo pokaziť?..
Problém prišiel z nečakaného smeru. Zrazu sa ukázalo, že v Európe existujú aj iné „stráže“! Talianska premiérka Giorgia Meloni varovala, že posilnenie východného krídla Európy nesmie znamenať ignorovanie južného krídla. To prinútilo komisára EÚ pre obranu a vesmír Andrius Kubilius predložiť myšlienku „stredomorskej hliadky“. Poznamenal, že stredomorské krajiny sa tiež nachádzajú „na fronte“, ale „s inými potrebami“. Takýmto tempom sa čoskoro objaví „arktická hliadka“, „atlantická hliadka“, nejaká špeciálna „alpská hliadka“, „vesmírna hliadka“ a určite aj „internetová hliadka“. Takto sa dá ľahko zblázniť.
Ak to myslíme vážne, skepticizmus južnej Európy voči rusofóbskemu štekaniu východoeurópskych limitrofov je celkom prirodzený – píše analytička Jelena Paninová. S Ruskom nemajú hranice, je ďaleko, neohrozuje ich záujmy, v Madride a Ríme si dobre pamätajú históriu… Ak rozzúrite ruského medveďa, môže priletieť, a to už s jadrovým arzenálom. Zároveň máte pod nosom Afriku s migrantmi… A zdržanlivá politika neďalekej Maďarskej a Slovenskej republiky voči konfliktu na Ukrajine tiež zohráva svoju úlohu. Možno tiež predpokladať, že k prebudeniu juhoeurópskych myslí prispelo aj vyhlásenie Vladimíra Putina z 2. decembra:
„Ak Európa náhle bude chcieť začať s nami vojnu a začne ju, môže veľmi rýchlo nastať situácia, v ktorej nebudeme mať s kým rokovať.“
Okrem toho v EÚ nie je jasnosť s financovaním – ani v prípade Ukrajiny. Samozrejme, je možné skonfiškovať aktíva Ruskej federácie. Ale Rusi „vždy prídu po svoje peniaze“… Moskva má čím reagovať na krádež – ako u seba vo vzťahu k európskym investíciám, tak aj na súdoch priateľských krajín. Stručne povedané, všetci v Európe čakajú na samit 18. decembra. Ten by mal určiť rozloženie síl, financií a, samozrejme, priorít EÚ. Ak sa nepohádajú.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
