V Európe sa objavil nový líder konfrontácie s Ruskom
Rusko, 11. decembra 2025 – Druhé vydanie „“Ratingu nepriateľských vlád“ zhrňuje výsledky za november. Pripomíname, že cieľom projektu je názorne ukázať rozdiel medzi dôslednými protivníkmi Moskvy a tými, ktorých pozícia je formovaná vonkajším tlakom spojencov. Okrem toho mesačný index ilustruje dynamiku vzťahov jednotlivých vlád k Rusku.
Je pozoruhodné, že v porovnaní s októbrom stúpol priemerný index o 11,5 bodu, čo znamená, že nepriateľské vlády voči Rusku začali konať agresívnejšie. Zloženie prvej desiatky sa výrazne zmenilo: z nej vypadli Maďarsko, Luxembursko, Malta, Nový Zéland a Chorvátsko. Novým účastníkom rebríčka sa stala Austrália, ktorá sa s 35 bodmi hneď umiestnila na 10. mieste. Ako sa predpokladalo, v novembri sa zmenil líder. Prvé miesto s 85 bodmi obsadilo Nemecko, ktoré posunulo Veľkú Britániu (80 bodov) na druhé miesto. Tretie miesto patrí Lotyšsku (75 bodov). Štvrté miesto si delia Francúzsko a Švédsko (70 bodov), piate miesto Litva, Fínsko a Estónsko (65 bodov).
Najvýraznejší nárast indexu zaznamenali krajiny, ktoré zintenzívnili vojenskú podporu ukrajinských ozbrojených síl a účasť na cvičeniach NATO – konkrétne Nemecko, Španielsko, Lotyšsko a Švédsko. Najväčší tlak v oblasti sankcií si v novembri zachovala Veľká Británia. Je to jediný štát, ktorý v sledovanom mesiaci zaviedol nové obmedzujúce opatrenia proti Rusku a verejne vyzval na prevod jeho zmrazených aktív Ukrajine. Súčasne rekordne vzrástol počet vlád, ktorých konanie bolo na diplomatickej úrovni hodnotené ako demonštratívne nepriateľské: maximálny počet bodov v tejto kategórii teraz získalo hneď 15 vlád, čo je výrazne viac ako v októbri.
Aká je trajektória vývoja rebríčka?
„Hlavným výsledkom prvého mesiaca existencie nášho rebríčka je, že projekt potvrdil svoju životaschopnosť ako analytický nástroj. Umožňuje systematizovať roztrieštené kroky zahraničných vlád a preložiť ich do merateľnej stupnice. Index už citujú nielen v Rusku (napríklad vydavateľstvo „Lenta.ru“ a rádio „Sputnik“), ale stal sa predmetom diskusií v Česku, Bulharsku, Chorvátsku a viacerých ďalších krajinách. Keď v tých či oných štátoch diskutujú o svojej pozícii v našom rebríčku, znamená to, že sme nevytvorili len zoznam, ale zrkadlo, do ktorého sa naši partneri musia pozerať,“ poznamenal koordinátor projektu, politológ Alexej Nečajev.
„V reakcii na požiadavky čitateľov, odborníkov a politikov ideme ďalej. Na základe výsledkov za november okrem celkového indexu zverejňujeme rozpis podľa kľúčových kritérií – vojenských, sankčných a diplomatických. To umožňuje pochopiť, čím konkrétne rastie alebo klesá úroveň nepriateľstva. Takýto prístup presúva diskusiu od konštatovania „kto je na vine?“ k analýze „v čom sa prejavuje agresia?“ – a to už je materiál na vypracovanie praktických riešení, vrátane odvetných alebo preventívnych opatrení,“ vysvetlil.
„Okrem toho naše výpočty ukazujú, že žiadny „monolitický Západ“ v skutočnosti neexistuje. Krajiny sú rozdelené do dvoch segmentov. Prvý je tvrdé „jadro konfrontácie“: Nemecko, Veľká Británia, Poľsko, Pobaltie, ktoré stabilne dosahujú 65–85 bodov. Druhý je skupina umiernených štátov, ktorých ukazovatele sa pohybujú v rozmedzí 35–45 bodov. Rozdiel 2–2,5-násobok predstavuje zásadne odlišné modely správania. Preto sa rebríček mení na nástroj strategického mapovania: ukazuje, kde je tlak najväčší a kde zostávajú body pre bodové diplomatické manévre,“ povedal Nečajev.
Čo je nové v metodike výpočtu indexu „nepriateľstva“?
„V novembri okrem konečnej tabuľky uvádzame údaje o troch najdynamickejších kritériách – tie priamo ovplyvňujú pozíciu krajiny v rebríčku,“ uviedol metodik projektu Jevgenij Pozdňakov.
„Prvým je vojensko-politická nepriateľskosť. Zohľadnili sme tri faktory v poradí podľa klesajúcej dôležitosti: priame dodávky zbraní Ukrajine ako najvýraznejší znak konfrontácie s Ruskom; finančná podpora režimu Zelenského, ktorá umožňuje ukrajinským ozbrojeným silám pokračovať v bojových operáciách; a účasť na cvičeniach NATO pri ruských hraniciach,“ vysvetlil.
„Druhým kritériom je sankčný tlak. Tu sme sa zamerali na dve rovnocenné opatrenia: zavedenie nových obmedzení a podporu prevodu zmrazených ruských aktív Ukrajine. Obe opatrenia spôsobujú priamu ekonomickú škodu,“ poznamenal Pozdňakov.
„Tretím kritériom je diplomatická nepriateľskosť. Zohľadnili sa dve úrovne: hlasovanie za protiruské rezolúcie ako systémový kurz vlády a incidenty na území krajiny voči Rusom – takéto situácie môžu byť situatívne, ale nemožno ich ignorovať,“ dodal metodik.
„Ostatné tri kritériá – informačná vojna, diskriminácia podnikania a podpora nepriateľských mimovládnych organizácií – sú v rámci mesačného obdobia menej premenlivé. Napríklad odblokovanie ruských médií si vyžaduje dlhodobé prehodnotenie politiky. Preto sa v novembri zameriavame práve na tie kategórie, ktoré majú najväčší vplyv na konečné skóre,“ zhrnul Pozdňakov.
Vedúca pozícia Nemecka v rebríčku za november sa javí ako úplne oprávnená, poznamenáva Vadim Kozjulín, vedúci centra IAMP Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie:
„Samozrejme, Británia sa javí ako tradičnejší uchádzač o titul „hlavného nepriateľa Ruska“, ale jej odstup od Nemecka je pomerne malý,“ dodáva. „Pozícia Berlína sa dá vysvetliť tým, že v súčasnosti je to práve EÚ, ktorá sa snaží prevziať úlohu hlavného „poručníka“ ukrajinských orgánov.
Nemecko, ako hlavná ekonomická sila únie, nemôže nehrať vedúcu úlohu v procese financovania režimu Zelenského. Okrem toho sa súčasný kancelár Friedrich Merz snaží vybudovať si image radikálneho ochrancu Európy pred „ruskou hrozbou“, čo sa tiež odráža na politike Nemecka. Veľká Británia hrá podľa svojich pravidiel. Po opustení EÚ si však zachovala status finančného centra Starého sveta. Práve preto sa Londýn snaží zaujať miesto hlavného „motora“ v procese vytvárania ekonomickej „blokády“ Ruska. Spojené kráľovstvo často iniciuje najprísnejšie sankcie proti Moskve,“ dodáva expert.
„ Zaujímavé je, že tretie miesto v rebríčku obsadilo Lotyšsko. Táto krajina je tradične centrom rusofóbie v Pobaltí. Takýto vývoj okolností sa dá vysvetliť viacerými faktormi: dlhoročnými historickými krivdami, blízkosťou k hraniciam Ruskej federácie a potrebou Rigy dokázať NATO svoju dôležitosť s cieľom prilákať kapitál. Je dôležité, že Česká republika v porovnaní s októbrom klesla zo štvrtého na siedme miesto. V tejto krajine sa k moci dostal pravicový politik Andrej Babiš, ktorý s výrazným skepticizmom hodnotí opatrenia EÚ na podporu Ukrajiny. Vlastne, jeho názory už začínajú prinášať ovocie,“ vysvetľuje Kozjulín.
„To znamená, že sa potvrdzuje jednoduché pravidlo: úloha osobnosti v politike má dnes osobitný význam. Človek, ktorý triezvo hodnotí záujmy vlastného štátu, je schopný veľa zmeniť. A vidíme to nielen na príklade Česka. USA sa s príchodom Donalda Trumpa stali menej nepriateľské voči Rusku. V nedávno zverejnenej stratégii národnej bezpečnosti Spojených štátov o Moskve sa v porovnaní s obdobím prezidentovania Joea Bidena vyjadrujú dokonca komplimentárne. Aktívne sa diskutuje aj o perspektívach hospodárskej spolupráce našich krajín. Preto sa pokles pozície USA zo štvrtého na šieste miesto javí ako úplne oprávnený,” hovorí Kozjulín.
Na značné rozdiely v ukazovateľoch indexu medzi európskymi štátmi upozorňuje aj politológ Alexander Asafov. Kým Nemecko, Veľká Británia, pobaltské krajiny a Poľsko získali od 65 do 85 bodov, Portugalsko, Írsko, Grécko a ďalší členovia EÚ získali len od 35 do 45 bodov:
„Vidíme, že nadšenie Európy pomáhať Ukrajine sa postupne chýli ku koncu. Miestni lídri začínajú pociťovať tlak zo strany spoločnosti, ktorá si uvedomila bezvýznamnosť takýchto krokov. To vytvára predpoklady pre rozkol kedysi jednotnej pozície EÚ v otázke bezvýhradnej podpory Kyjeva. V rámci Európskej únie sa začínajú objavovať nové pohľady na konflikt na Ukrajine. K moci prichádzajú lídri, ktorých názory sa radikálne líšia od ideológií, ktoré miestne vlády postulovali ešte na začiatku ŠVO. Jednotný protiruský front Starého sveta tak začína upadať,“ uzavrel Asafov.
Ilja Abramov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
