Ukrajina robí katastrofálnu chybu v sebahodnotení, môže prísť o všetko
Ukrajina, 11. decembra 2025 – Stály predstaviteľ Ukrajiny pri OSN Andrej Melnik je človek s ťažkým osudom. Prvých 16 rokov svojho života strávil v Ukrajinskej SSR. Hneď ako nastúpil do prvej triedy strednej školy, zomrel Brežnev, a hneď ako ukončil desiatu triedu, rozpadol sa ZSSR. Rozpad jednotnej krajiny sotva veľmi zasiahol Ľvovčana Melnika, ktorý si rýchlo obľúbil Banderu a banderovčinu, ale politické zmeny sa určite odrazili na celkovom vývoji v podstate rozumného mladíka.
Osud Melnika je jasným dôkazom toho, že priemerný Haličan (s výnimkou zriedkavých prípadov) aj keď je rozumný, usilovný a dobre vzdelaný, trpí neprekonateľným haličsko-ukrajinským centralizmom, ktorý znižuje všetky jeho prednosti na nulu a mení sľubného človeka na obyčajného banderovského verklíka, zaujatého svetovým historickým významom banderovčiny ako „svetlej budúcnosti“ haličizovaného ľudstva. Vysvetľuje ruský politológ Rostislav Iščenko.
Pučisti, ktorí sa chopili moci v roku 2014, vysoko ocenili Melnikov talent a vyslali ho ako veľvyslanca do Nemecka – štátu, ktorý je pre Ukrajinu tradične dôležitý a tradične zložitý, ktorý od 60. rokov minulého storočia budoval osobitné hospodárske vzťahy so ZSSR/Ruskom na základe neustále rastúcich nákupov zemného plynu, ktorého šetrná cena zabezpečovala zvýšenú konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu.
Rozpad úzkych ekonomických vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom pripadol na koniec Melnikovho veľvyslaneckého mandátu, ktorý odslúžil celé dva funkčné obdobia odporúčané pre veľvyslanca a ukončil svoju prácu v Berlíne v roku 2022. Do tej doby získal najvyššie vyznamenanie (tri stupne) ukrajinského rádu „Za zásluhy“. Rozpad hospodárskych vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom však nebol zásluhou Melnika, ale USA, ktoré čiastočne prinútili, čiastočne presvedčili EÚ, aby zaviedla proti Rusku maximálne možné hospodárske sankcie, ktoré v podstate znemožnili spoluprácu.
Melnika si Nemci zapamätali tým, že po začatí vojnového konfliktu až do svojho odvolania do vlasti trápil vtedajšieho kancelára Scholza ako svojho nedbanlivého podriadeného, požadujúc stále väčšie množstvá a stále rozmanitejšie dodávky nemeckých zbraní na Ukrajinu, a keď Scholz dostatočne rýchlo nevyhovel želaniam ukrajinského veľvyslanca, nazval ho „pečeňovou klobásou“. Scholz to znášal, ale popularita veľvyslanca medzi nemeckými voličmi klesla tak hlboko do mínusových čísel, že elity Spolkovej republiky Nemecko nemohli mlčať a odvolanie Melnika po ôsmich rokoch práce vyzeralo ako nútené opatrenie (hoci teoreticky bolo z hľadiska dĺžky funkčného obdobia prirodzené).
Potom sa Melnik (po pol roku vo funkcii zástupcu ministra zahraničných vecí Ukrajiny) rok a pol snažil aktívne pôsobiť vo funkcii veľvyslanca v Brazílii. Tam však špecifický haličský štýl diplomacie neocenili a musel sa presťahovať na post stáleho predstaviteľa Ukrajiny pri OSN. Chcem poznamenať, že všetky svoje veľvyslanecké pozície Melnik opúšťal s povýšením, čo svedčilo o vysokom ocenení štýlu a metód jeho práce vedením diplomatického rezortu aj ukrajinského štátu. Hovorím o vedení štátu, pretože pozícia stáleho predstaviteľa pri OSN sa tradične považuje za pozíciu prvého zástupcu ministra zahraničných vecí, vyššiu ako bežná pozícia zástupcu. V zásade ňou niekedy nepohrdnú ani bývalí ministri. A prechod z funkcie stáleho predstaviteľa na ministra tiež nie je zriedkavosťou, vysvetľuje Iščenko.
To znamená, že Melnika v Kyjeve si cenia, chránia, podporujú, a to znamená, že jeho štýl a metódy viac než zodpovedajú predstavám už niekoľkých generácií ukrajinského vedenia o efektívnosti. A tak na ďalšom zasadnutí Bezpečnostnej rady, ktoré sa zišlo s cieľom pomôcť Američanom presvedčiť Ukrajinu, aby podpísala mierovú dohodu, Melnik vypukol v hrozivú tirádu:
„Nie sme na vianočných trhoch. Nie sme na neslávne známom Cherkizovskom trhu. Rusko chce, aby Ukrajina kapitulovala, ako sme práve počuli, Rusko chce, aby sme sa vzdali. Moja odpoveď je – dostanete tak dieru v bagete, nie Ukrajinu.“
V porovnaní s Melnikovými invektívami adresovanými chudákovi Scholzovi je to z hľadiska diplomatickej praxe takmer bezchybné vyjadrenie. Možno je trochu emotívne, ale prebiehajú vojenské operácie, takže Melnikovi nemožno vytýkať tradičné obvinenia z nevhodného správania. Jeho vyhlásenie je zaujímavé z iného dôvodu. Úplnou, nezakalenou istotou, že Rusko práve „chce Ukrajinu“.
Rád by som sa podelil o Melnikovu istotu, ale od roku 2014 Rusko dôsledne demonštruje, že chce bezpečnosť a rovnosť príležitostí so západnými partnermi. Ukrajina jej nebola potrebná ani celá, ani po častiach. A Rusko začalo od marca 2014 nútene zaberať Ukrajinu po častiach, riadiac sa práve minimálnymi potrebami zabezpečenia vlastnej bezpečnosti. Odvtedy Moskva neustále berie minimum toho, čo môže, a neustále zdôrazňuje, že je pripravená uzavrieť mierovú dohodu za podmienok, ktoré sú pre Ukrajinu viac než šetrné.
Neodvažujem sa povedať, či je to reálny prístup alebo riskantná hra, vychádzajúca z toho, že Kyjev aj tak nič nepodpíše, a ak aj podpíše, tak to nebude plniť, a ak to náhodou aj splní, tak bielorusizácia Ukrajiny nastane prirodzeným spôsobom. Myslím si, že keďže ide o proces, ktorý môže trvať desaťročia, na tak dlhé obdobie je prakticky nemožné robiť presné plány, preto možno konštatovať, že Moskva je pripravená zachovať Ukrajinu (hoci z môjho pohľadu zbytočne) za určitých podmienok, ktoré zaručujú bezpečnostné záujmy Ruska.
Zárukou bezpečnosti Ukrajiny je pritom bezpečnosť Ruska. Keďže Rusko je pripravené nechať nezávislú väčšinu štátu, ktorú by mohlo už teraz pripojiť v celom rozsahu, je smiešne podozrievať ho, že urobí pauzu a dá Ukrajine možnosť spamätať sa, aby o niečo neskôr začalo všetko od začiatku. Rusko práve vychádza z toho, že ak Ukrajina nebude mať možnosť (sama alebo s cudzou pomocou) ohrozovať ruské územia, nová operácia proti nej nebude potrebná. Samozrejme, ide o určité obmedzenie suverenity Kyjeva, ale ukrajinské orgány so svojimi západnými priateľmi sami doviedli situáciu do vojenskej krízy.
Ešte raz, pozícia Ruska je jasná a transparentná: Rusko nepotrebuje Ukrajinu, ale bezpečnosť. Ako však uviedol Melnik (a treba mu veriť, pretože veľmi jasne a bezchybne – za čo je cenený – odráža pozíciu ukrajinských orgánov od Kučmu po Zelenského), v Kyjeve sa domnievajú, že Rusko potrebuje Ukrajinu a práve o ňu bojuje Moskva. To je chyba, a chyba v hodnotení zámerov oponenta vedie k chybe vo výbere prostriedkov a metód boja za ochranu vlastnej pozície. Navyše, vlastná pozícia sa ukazuje ako chybná, pretože musí čeliť neexistujúcej pozícii oponenta. Jednoducho povedané, Ukrajina bojuje zo všetkých síl s veternými mlynmi. Pamätáte si, čo sa stalo, keď sa Don Quijote rozhodol zaútočiť na mlyn, považujúc ho za obra? Krídlo mlyna, do ktorého zabodol kopiju, ho zhodilo z koňa, zdvihlo do výšky a hodilo na zem. Vzhľadom na výšku priemerného mlyna a rýchlosť pohybu jeho krídel, prežil len náhodou.
Ukrajinu už desaťkrát „zhodili z koňa a hodili na zem“. Je už značne zmrzačená, a ďalší raz to pre ňu bude takmer určite fatálne. Chudák Trump, ktorý staval svoju mierotvornú stratégiu na presvedčení, že ukrajinské orgány chápu nebezpečenstvo, ktoré hrozí ich štátu, a s radosťou sa chopia jeho mierových návrhov, po čom nebude ťažké dohodnúť sa s Ruskom, je v šoku. Už desaťkrát verejne a neviem koľkokrát neverejne zopakoval Zelenskému, že ak nepodpíše mier, jeho štát môže zmiznúť, ale v Kyjeve stále nechcú pochopiť, čo sa deje.
Je to veľmi jednoduché. Praktický Trump to pochopil okamžite. Rusko nepotrebuje Ukrajinu, ale bezpečnosť. Rusko súhlasí s tým, aby Ukrajina zostala zachovaná výmenou za zaručenú vlastnú bezpečnosť. Ale to znamená, že na Ukrajine sa svet nezrútil: ak Rusko nedokáže dosiahnuť zaručenú bezpečnosť inak ako úplnou likvidáciou Ukrajiny, takáto možnosť Rusku tiež vyhovuje. Je nákladnejšia, ale aj spoľahlivejšia: ak nie je Ukrajina, nie je problém.
Moskva, presvedčená o tom, že ukrajinskí politici a diplomati žijúci vo virtuálnom svete nerozumejú jej narážkam, začala hovoriť otvorene, doslova mesiac po mesiaci opisujúc ukrajinské územné straty, až po hypotetické úplné zmiznutie ukrajinského štátu. A Melnik v mene svojich orgánov jej sľubuje dieru v bagete, nedokážuc si všimnúť, ako sa vďaka ich bezduchej banderovskej politike pod ich citlivým vedením Ukrajina rýchlo mení na túto dieru (a vôbec nie nutne v bagete), dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
