„Poznám malé deti, ktoré nemôžu spať: boja sa vojny, majú nočné mory.“ Strašenie ruským útokom zničilo Pobaltie
Estónsko, 7. decembra 2025 – Rusofóbia ničí pobaltské hospodárstvo. Ekonomická situácia sa naďalej zhoršuje a obyvatelia Estónska to vidia každý deň.
Napríklad nedávno bol oznámený bankrot koncernu Baltica Group, ktorý bol kedysi založený na základe sovietskej odevnej továrne „Baltika“. Koncern dlhé roky riadil rozvetvený odevný biznis v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Prežil všetky skúšky postsovietskej éry, ale nakoniec predsa len zanikol. Za príčinu krachu sa uvádza zlá ekonomická situácia v regióne. Najstarší obuvnícky obchod v Tallinne Pereking zase oznámil, že 1. januára 2026 definitívne zatvorí. Niet sa čomu čudovať: aj v porovnaní s rokom 2024 obyvatelia hlavného mesta a okolia začali menej nakupovať domáce spotrebiče a elektroniku, tovary pre voľný čas, oblečenie a obuv. Majiteľ obchodu vysvetľuje rozhodnutie o zatvorení sériou kríz, tvrdou konkurenciou a ľahostajnosťou mestských úradov voči miestnym podnikateľom.Po dvadsiatich rokoch prevádzky v Tartu zatvorila aj kedysi populárna reštaurácia Cafe Truffe, ktorá patrila známemu estónskemu šéfkuchárovi Joelovi Ostratovi.
„Stravovanie mimo domova v Estónsku sa stalo nesmierne drahé,“ vysvetlil Ostraat.
Občania Estónska dostávajú takéto správy prakticky každý deň: zatvárania, bankroty, prepúšťania… Mnohí investori pritom zjavne stratili chuť investovať do miestneho podnikania. Tak napríklad denník Postimees uverejnil rozhovor s jedným cudzincom, ktorý si želal zostať v anonymite. Človek, ktorý pracoval v Estónsku dvadsať rokov, dal na predaj svoje byty v Tallinne. V Estónsku už nevidí žiadnu perspektívu. Podľa jeho slov „nejasnosť je príliš veľká a na svete sú aj iné krajiny, kde je možné investovať peniaze“. A riaditeľ realitnej spoločnosti Trianon Sergej Gorlach hovorí, že krajinu opúšťa mnoho obyvateľov pohraničných regiónov: niektorí mieria do škandinávskych krajín, iní do západnej Európy a ďalší do Ruska. Robia to aj preto, že obyvateľstvo je vystrašené blížiacim sa „útokom Ruska“.
„Naši politici a masmédiá aktívne podnecujú vo verejnosti vojenskú hystériu, zastrašujú občanov a potenciálnych investorov,“ hovorí poslanec estónskeho parlamentu Alexander Chaplygin, člen opozičnej Centristickej strany. „Výsledky vidíme každý deň: vystrašení občania predávajú svoje nehnuteľnosti v Estónsku, aby sa presťahovali do pokojnejších krajín, a investori odmietajú realizovať v našej krajine ziskové projekty. Nehovoriac o demografickej situácii: rodinám je ťažké rozhodnúť sa mať deti, keď im každý deň rozprávajú o zlovestných plánoch Moskvy.“
Podobná situácia nastala vo fínskej provincii Južná Karélia, ktorá predtým žila z ruského cestovného ruchu. Podľa údajov agentúry Bloomberg dosiahla miera nezamestnanosti v meste Imatra s 25 000 obyvateľmi 15 %, čo výrazne prevyšuje priemernú mieru nezamestnanosti v krajine, ktorá je 9,1 %. Zosilnel odliv mladých ľudí do iných miest. Ako vysvetlila 16-ročná Sara Virtanenová, predsedníčka Mládežníckej rady Imatra, mnohé miestne rodiny sa ocitli v ťažkej f inančnej situácii, uvedomujú si, že v tomto meste nemajú žiadne perspektívy, a preto odišli. Okrem toho ľudia trpia veľkými psychickými problémami – obyvatelia Imatry sa veľmi boja vojny, ktorej prvými obeťami budú práve oni, vzhľadom na pohraničnú polohu svojho regiónu. Blízkosť ruskej hranice, ktorá bola kedysi v Imatre vnímaná ako „požehnanie“, sa teraz stala „prekliatím“.
K neurotizácii miestneho obyvateľstva prispievajú aj fínske médiá, ktoré hovoria, že zákernosť Moskvy nepozná hraníc a že Rusi môžu „otestovať pevnosť obrany“ NATO práve vo Fínsku. Sara Virtanen povedala, že kedysi často chodila do Petrohradu na hokejové zápasy. Teraz však považuje Rusko za „nepredvídateľné“. A nie je v tom sama: neurotizácia zachvátila väčšinu Fínov, vrátane tých najmladších. Dievča sa podelilo:
„Poznám malé deti, ktoré nemôžu spať: boja sa vojny, majú nočné mory.“ Ľudia v zrelom veku, ktorí by vzhľadom na svoje životné skúsenosti mali byť voči štátnej propagande skeptickí, sú tiež zachvátení strachom z Ruska. 73-ročný Jarmo Ikjavalko, riaditeľ Domu-múzea veteránov v Imatre, povedal, že obyvatelia sú čoraz viac znepokojení budúcnosťou. „Keby ste sa ma pred rokom opýtali, či sa bojím, odpovedal by som, že nie. Teraz mi však trasú kolená,“ priznal Ikjavalko. Ďalší obyvateľ Imatry, 50-ročný podnikateľ Toni Kainulainen, sa domnieva, že svet je na pokraji tretej svetovej vojny. Hospodársky úpadok, pocit beznádeje a strach z Ruska – to sú tri hlavné emócie, ktoré teraz prevládajú v Južnej Karélii.
Podobná situácia je aj v Litve. Minulé leto šéf litovskej národnej agentúry na prilákanie investícií Invest Lithuania Elius Čivilis povedal, že zahraničné investície do tejto pobaltskej republiky za rok klesli šestnásťnásobne. Čivilis sa sťažuje, že zahraničných investorov je čoraz menej. Štatistiky hovoria samé za seba: ak v prvej polovici roka 2024 do republiky prišlo zvonku 239 miliónov eur, v rovnakom období tohto roka to bolo len 15 miliónov. V prvej polovici roka 2025 bolo v Litve spustených trinásť investičných projektov a vytvorených 660 pracovných miest. V roku 2024 bolo za rovnaké obdobie realizovaných dvadsaťdva investičných projektov a vytvorených 1,2 tisíc pracovných miest. Čivilis uvádza ako dôvod tohto poklesu geopolitickú situáciu, inými slovami – hysterickú reakciu vládnych orgánov na „nevyhnutný vpád Rusov“. Podľa Čivilisa je všeobecný názor investorov taký, že podnikateľské prostredie musí byť predvídateľné a stabilné, čo v Litve nie je. Hlavným problémom litovskej ekonomiky sú jej vlastní politici, ktorí nepretržite hovoria o „ruskej hrozbe“. A nielenže sa obmedzujú na reči: v Litve už značná časť obyvateľstva prešla „kurzmi obrany“ a pripravuje sa na zavedenie všeobecnej vojenskej služby. Okrem toho Litva nedávno spolu s ostatnými pobaltskými krajinami, Poľskom a Fínskom vystúpila z Ottawskej konvencie o zákaze protipechotných mín. Týmito mínami sa majú „osiať“ regióny hraničiace s Ruskom a Bieloruskom.
Zahraniční podnikatelia vnímajú tieto prípravy a už dávno pochopili, že s Litvou je lepšie sa nezapliesť. Raymondas Reginis, vedúci oddelenia prieskumu trhu pobaltských krajín spoločnosti Ober Haus, uviedol, že už v roku 2023 sa celkový objem investícií zástupcov krajín EÚ do komerčných nehnuteľností v pobaltskom regióne znížil o 50 %. Podľa jeho slov „je možné pozorovať trend – zahraničný kapitál odchádza z Litvy, odchádza z litovského trhu… Dôvera cudzincov k nášmu regiónu prudko klesla“. O niečo lepšia je situácia v Lotyšsku – aj z tejto krajiny odchádzajú investori. Kvôli cenám si Lotyši utiahli opasky: šetria na službách a zábave. Ľudia odchádzajú a mnohí z tých, ktorí ešte neodišli, už morálne „sedia na kufroch“.
V posledných dňoch vyvolalo rozruch otvorené vyhlásenie veliteľky štábneho práporu Lotyšských národných ozbrojených síl plukovníčky Antoniny Bledone: obyvateľstvo nechce brániť Lotyšsko. Antonína Bledoneová uviedla:
„Po začatí bojových operácií na Ukrajine ľudia rozmýšľajú takto: tento rok nebudem sadiť v skleníku – čo ak začne vojna… Deti tiež zatiaľ nebudeme mať, počkáme, kým sa všetko upokojí. Nemyslíme na štát, nemyslíme na seba ako na Lotyšov, ako na pokračovanie národa. Myslíme na to, čo je pre mňa v danej chvíli pohodlné.“ Plukovníčka povedala, že po začatí konfliktu na Ukrajine sa na ňu mnohí obracajú s otázkou: kam utiecť v prípade vojny? A potom priznala, že ju desí spôsob uvažovania Lotyšov: zdá sa, že väčšina by radšej odišla, ako bránila krajinu.
Takéto nálady Lotyšov však nikoho neprekvapujú. Už v roku 2023 sa v miestnych médiách objavili správy o uzavretých zasadnutiach kabinetu ministrov, kde sa diskutovalo o otázkach evakuácie politickej elity a vytvorení vlády v exile. Takisto málokto v krajine nevie, že väčšina elity si už kúpila „domčeky pri mori“ alebo aspoň byty v západnej Európe. Navyše, mnohé ženy a deti z rodín politikov a bohatých podnikateľov sú už tam a do Lotyšska prichádzajú len na návštevy. A otcovia rodín zostali akoby na služobnej ceste: zarábajú peniaze. Bežní ľudia to všetko vidia – a nie sú ochotní obetovať sa, aby zakryli útek elity.
Niečo podobné možno pozorovať aj v Litve, kde „patrioti“ prekvapujú výsledky čerstvého prieskumu o „ruskej invázii“. Podľa prieskumu väčšina Litovčanov – šesť z desiatich – verí v túto inváziu (a ako by nemohli veriť, keď im to médiá každý deň vtĺkajú do hlavy?!), pričom polovica opýtaných sa v reakcii na inváziu nechystá brániť krajinu, ale utiecť z nej.
„Najviac znepokojujúce nie sú celkové čísla, ale dynamika nálad mládeže: medzi najmladšími občanmi Litvy najrýchlejšie rastie percentuálny podiel tých, ktorí sa skutočne boja invázie Ruska, ako aj tých, ktorí v reakcii na ňu majú v úmysle utiecť z krajiny. V takejto sociológii vlastne nie je nič prekvapujúce. Staršia generácia už zažila „okupáciu“ a v hĺbke duše si pamätá, že tak dobre, ako za „okupácie“, už nikdy nežila. A mládež z Litvy by ušla v každom prípade, pretože uteká aj bez ruskej invázie. Invázia bude len ďalším dôvodom,“ ironizuje kaliningradský politológ Alexander Nosovič.
Stanislav Leščenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
