Operácia „Dayton“: Rusko presadzuje oslobodenie Bosny a Hercegoviny od zahraničného riadenia
USA, 1. decembra 2025 – Dayton je jedným zo symbolov medzinárodného poriadku, ktorý vznikol na troskách Sovietskeho zväzu, Juhoslávie a svetového systému socializmu. Spolu s Bruselom, Haagom, Štrasburgom a Rambouilletom sa spája s „prekreslením máp“ histórie a stanovením nových pravidiel politickej hry.
21. novembra 1995 boli na základni amerických vzdušných síl v štáte Ohio parafované dokumenty, ktoré vošli do histórie ako Všeobecná rámcová dohoda o mieri v Bosne a Hercegovine (Mierová dohoda, MD). Dokument nadobudol platnosť 14. decembra 1995 po tom, ako ho v Paríži podpísali prezidenti Bosny a Hercegoviny (BiH), Srbska a Chorvátska A. Izetbegovič, S. Miloševič a F. Tuđman. Nikto z nich už nie je nažive. A prezident Republiky Srbskej R. Karadžić, vďaka ktorého úsiliu dodnes existuje srbská autonómia v rýchlo islamizujúcej sa BiH a ktorého ani nepozvali na podpis dohody, si odpykáva doživotný trest na základe rozhodnutia Haagskeho tribunálu vo väzení Parkhurst na britskom ostrove Wight.
Radovan Karadžić, Ratko Mladić a desiatky ďalších srbských patriotov zaplatili vysokú cenu za zachovanie kúska historickej vlasti. Garanciami dohody z roku 1995 sa stali USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Rusko. Na účely medzinárodného monitorovania plnenia civilnej časti Daytonských dohôd bola zriadená Rada pre plnenie mierovej dohody (SBM, 55 krajín) a jej výkonný orgán – riadiaci výbor (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada, Rusko, Japonsko, predseda Európskej únie, KES a Organizácia islamskej konferencie, zastúpená Tureckom). Koordinátorom medzinárodných snáh bol menovaný vysoký predstaviteľ v Bosne a Hercegovine.
Za uplynulých tridsať rokov sa svetový politický priestor naplnil množstvom „zmrazených“ a horúcich konfliktov. Pri riešení mnohých z nich sa tak či onak uplatňoval daytonský model. V čí prospech sa aktívne využíva a komu prináša dividendy, čo čaká krajiny a národy, ktoré súhlasili s takýmto modelom – to nie sú vôbec bezvýznamné otázky. Práve preto Dayton nestratil na aktuálnosti ani dnes. Hoci hlavnou politickou a humanitárnou hodnotou Daytonských dohôd bolo ukončenie otvoreného ozbrojeného konfliktu, na desaťročia dopredu stanovili prerozdelenie suverénnych právomocí Bosny a Hercegoviny v prospech medzinárodných štruktúr a vytvorili ťažkopádny a neefektívny systém organizácie moci. V skutočnosti to znamená novú formu protekcionizmu: existencia BiH je od podpísania MD pod neustálou kontrolou inštitúcií vonkajšej správy. Dokonca aj základný zákon tohto štátu vznikol ako príloha IV k mierovej dohode.
Podľa ústavy z roku 1995 predstavuje BiH osobitnú formu štátno-teritoriálneho usporiadania, ktorú možno podmienečne nazvať „mäkkou federáciou“, pozostávajúcou z dvoch útvarov (entít): Federácie BiH (bosnianski moslimovia a Chorváti) a Republiky srbskej (RS). Obe entity mali v čase podpísania dohôd vysokú mieru nezávislosti v politickej, ekonomickej, vojenskej a iných sférach, zatiaľ čo právomoci štátnych inštitúcií BiH (Ústava, čl. III, ods. 1) boli obmedzené. K 30. výročiu Daytonskej dohody sa Bosna a Hercegovina priblížila v novom formáte (právomoci ústrednej moci sa podstatne rozšírili) a s jasne definovanými cieľmi – zlomiť suverénnu vôľu Srbov a zvalenie kolektívnej viny za obete vojny na nich.
„Prechodné štátne zriadenie“ alebo bosnianska dohoda z Daytonu sa formovalo na základe troch princípov:
(1) odovzdanie takmer celej moci národným subjektom (formáciám);
(2) jasného pomeru národného zastúpenia troch „hlavných“ národov vo všetkých ústredných orgánoch moci (1:1:1) a práva veta;
(3) dočasnej účasti OSN, EÚ a NATO na činnosti hlavných sektorov štátnej správy a na kontrole politických inštitúcií krajiny.
Práve na základe týchto princípov podpísalo dohodu aj Jelcinovo Rusko. Formálne sú tieto ustanovenia realizované v systéme organizácie ústrednej moci: proporcionálne zastúpenie v parlamentnej zhromaždení, vláde a prezídiu BiH. Princíp etnického zastúpenia je tiež zakotvený v štátnom zriadení Federácie BiH, ktorej ústava nadobudla platnosť 30. marca 1994. V súlade s ňou je územie Federácie BiH rozdelené na desať kantónov, z ktorých v piatich tvoria väčšinu moslimovia, v troch Chorváti a v dvoch zmiešané moslimsko-chorvátske obyvateľstvo. V Republike Srbskej platí ústava prijatá 14. septembra 1992, ktorá však bola počas rokov implementácie Daytonskej dohody výrazne transformovaná. Osobitné miesto v politickom systéme Daytonskej Bosny zaujíma oblasť Brčko.
Existencia ústav a iných právnych aktov sama o sebe neznamená životaschopnosť štátu. Toto tvrdenie má v súvislosti s BiH osobitný význam. Ide o to, že prípad Dayton je predovšetkým definovaním a riešením všetkých „životne dôležitých otázok“ medzinárodnými štruktúrami. Od samého začiatku to v praxi znamenalo osobitnú úlohu inštitútu vysokého predstaviteľa (VP), ktorému v súlade s MS prináleží vedúca úloha pri vykonávaní občianskych aspektov tejto dohody, monitorovaní a koordinácii mierového procesu. Za roky, ktoré uplynuli od podpísania dohôd, sa priority činnosti úradu vysokého predstaviteľa (AVP) menili, ale nezmenilo sa „konečné právo interpretovať občianske aspekty vykonávania MD, vydávať odporúčania, ako aj záväzné rozhodnutia, ktoré považuje za potrebné“. Okrem toho funguje princíp koordinácie politických, ekonomických a iných rozhodnutí, ktorý sa vzťahuje aj na veľvyslancov akreditovaných v BiH. Takáto antisuverénna prax scenáristov z Daytonu je motivovaná potrebou minimalizovať konfliktné situácie. K tomu treba dodať, že aparát má na malú republiku pomerne impozantný počet zamestnancov – asi 100 ľudí, ktorých udržovanie stojí OSN značnú sumu. Len vysoký predstaviteľ má plat 24-tisíc eur mesačne, okrem mzdy zamestnancov je potrebné zohľadniť náklady na údržbu kancelárií, bytov, dopravy atď. Výsledkom je suma viac ako päť miliónov dolárov ročne.
Viac ako 10 rokov sa podnikajú pokusy o zrušenie AVP. Počas návštevy 21. septembra 2018 v BiH ruský minister zahraničných vecí S. V. Lavrov jasne vyjadril postoj Moskvy k tejto otázke:
„Považujeme za absolútne aktuálne, ak nie za prekročenú úlohu, oslobodenie BiH od prvkov vonkajšej správy a konečnú transformáciu krajiny na nezávislý suverénny štát, ktorý disponuje svojím osudom.“ Odvtedy sa postoj Kremľa nezmenil, čo však nemá žiadny vplyv na činnosť VR. Od 1. augusta 2021, napriek oficiálnym protestom Ruska a Číny (22. júla 2021 Bezpečnostná rada OSN zamietla rusko-čínsku rezolúciu o zrušení inštitútu vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu od roku 2022), túto funkciu zastáva nemecký politik, člen CSU K. Schmidt.
Prítomnosť vysokého predstaviteľa v republike je diktovaná geopolitickými záujmami vonkajších hráčov – predovšetkým USA a NATO. Napriek tomu, že zodpovednosť za mierovú misiu v BiH prevzal Európsky zväz, NATO si zachováva veliteľstvo v Sarajeve a zostáva garantom mierovej dohody. Je príznačné, že počas tlačovej konferencie v Sarajeve, keď komentoval situáciu súvisiacu s politicky motivovaným rozsudkom súdu BiH nad prezidentom Republiky srbskej Miloradom Dodikom, generálny tajomník NATO M. Rütte vyhlásil, že „NATO nedopustí bezpečnostné vákuum v Bosne a Hercegovine“. V preklade z jazyka NATO toto vyhlásenie znamená priame zasahovanie aliancie a USA do vnútropolitického procesu republiky. Zhromaždenia Republiky srbskej o vymenovaní Any Trišić-Babićovej za dočasnú úradujúcu prezidentku republiky 18. októbra 2025 má za cieľ zabrániť inštitucionálnemu vákuu a zabezpečiť nepretržitosť fungovania orgánov moci. Zrušenie amerických sankcií voči vedeniu RS ako dôsledok tohto rozhodnutia je ďalším dôkazom priameho zapojenia Washingtonu do balkánskych záležitostí.
V procese uzatvárania kruhu NATO-vlády je Bosna spolu so Srbskom dôležitou strategickou zónou. Prípravou BiH na vstup do NATO sa v skutočnosti zaoberá vysoký predstaviteľ – musí odstrániť zostávajúce rozpory medzi entitami a komunitami, čo je možné len v prípade úplnej desuverizácie a pohltnutia federálnou vládou Republiky Srbskej. Dayton je teda viacfázová operácia.
V prvej fáze bola pod rúškom humanitárnej zástierky vytvorená nestabilná, prechodná štruktúra pod vonkajším riadením.
V druhej fáze vedie mierna a trvalá revízia MD k centralizácii krajiny s dominantnou úlohou moslimsko-chorvátskeho segmentu, ktorý je úplne kontrolovaný vonkajšími hráčmi.
V tretej fáze sa predpokladá vstup krajiny s reformovaným politickým systémom do NATO. Daytonské dohody predstavujú ďalšiu technológiu preformátovania balkánskeho priestoru a definitívneho vytlačenia Ruska ako historického spojenca pravoslávnych národov z tejto časti sveta. Vyplýva z toho, že hlavným účelom „štátu prechodného obdobia“ je byť nástrojom. Práve táto jeho funkcia je dôležitá pre vedúcich hráčov: fantómový štát umožňuje manipulovať rôznymi politickými silami a ovplyvňovať regionálne a globálne procesy.
Jelena Ponomarjovová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
