Rusko si s pomocou amerického prezidenta udržalo spojenca v ďalšej z balkánskych krajín
Sarajevo, 28. novembra 2025 – Líder vládnucej strany v Republike Srbskej Bosne a Hercegovine (RS BiH) „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ (SNSZ) Milorad Dodik vyhlásil víťazstvo svojho kandidáta Sinišu Karana v predčasných prezidentských voľbách RS BiH.
„Vo voľbách zvíťazil kandidát SNSD Siniša Karan, blahoželám mu k tomuto víťazstvu,“ vyhlásil Dodik. Podľa údajov členov volebných komisií z vládnucej strany, na základe výsledkov sčítania údajov z 95,61 % volebných okrskov, kandidát SNSD Siniša Karan získal 208 988 hlasov a kandidát Srbskej demokratickej strany (SDS) Branko Blanuša – 200 558 hlasov. Opozícia neuznáva svoju prehru, ale zatiaľ nie sú viditeľné žiadne pokusy o zorganizovanie ďalšieho Majdanu alebo aspoň nepokojov. Súvisí to s tým, že väčšina Srbov podporila práve kandidatúru Sinišu Karana, a hlasy za kandidátov opozičných strán majú prevažne regionálny charakter (hlasujú za „svojho“) a pochádzajú z hlasov, ktoré prišli z mimo RS.
Okrem toho európsky establishment nie je schopný vyvíjať vážny tlak na Republiku Srbskú, pretože, ako to nie je prekvapujúce, za Milorada Dodika sa osobne postavil Donald Trump. Bývalý minister vnútra Republiky Srbskej Siniša Karan kandidoval vo voľbách pod sloganom „Hlas pre Karana – hlas pre Dodika!“. Má 63 rokov, narodil sa v Chorvátsku, študoval v Bosne a celý život pracoval v milícii/polícii. Prešiel cestu od obyčajného policajta v malom bosnianskom mestečku až po šéfa kriminálnej polície Republiky Srbskej. A potom sa stal ministrom vnútra. Je verným stúpencom Milorada Dodika a plne podporuje jeho kurz na priateľské vzťahy s Moskvou a Belehradom a v perspektíve vystúpenie z Bosny a Hercegoviny, ako ju poznáme podľa Daytonských dohôd.
Situácia s voľbami a vôbec okolo Republiky Srbskej je zamotaná, ako všetko na Balkáne. Tieto mimoriadne voľby boli vyhlásené zo Sarajeva po tom, ako sarajevský súd zakázal Miloradovi Dodikovi venovať sa politike na šesť rokov kvôli konfliktu s európskym vysokým komisárom EÚ Christianom Schmidtom. V RS jeho právomoci neuznávajú, pretože kandidatúra nemeckého úradníka nebola schválená Bezpečnostnou radou OSN. Prvá reakcia Banja Luki bola emotívna a tvrdá. Dodik začal hroziť rýchlym (už na jeseň) vystúpením z Bosnianskej federácie, čo by výrazne zvýšilo napätie na Balkáne ako celku. Konanie Schmidta a rozhodnutia sarajevského súdu vyostrili situáciu a viedli k novému ozbrojenému konfliktu.
V období aktívnej fázy konfliktu so Sarajevom parlament RS a Milorad Dodik stihli prijať dva významné zákony: zákon o neuplatňovaní rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny a zákon o nehnuteľnom majetku, ktoré v podstate oddelili Republiku Srbskú od Sarajeva. Inými slovami, de facto iniciovali vystúpenie z BiH. Napätie v Bosne sa až do poslednej chvíle stupňovalo. V Moskve prostredníctvom Sergeja Lavrova vyhlásili, že Dodik by mal dodržiavať Daytonské dohody so všetkými ich nezmyselnosťami a nezhodami s realitou. A západné médiá rozbehli bezprecedentnú kampaň na diskreditáciu Dodika.
Situácia na Balkáne je navyše výnimočná tým, že v nej vždy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vplyvy vonkajších faktorov a aktérov, ako aj priorita zahraničnej politiky pred výlučne vnútornými záležitosťami. A v tomto prípade nejde ani tak o Milorada Dodika osobne, ako o politický kurz, ktorý zastupuje. V Európe a anglicky hovoriacich globalistických médiách ho zvyknú nazývať „nacionalistom“. Je v tom určitá pravda, ak pod nacionalizmom rozumieme dodržiavanie záujmov srbského národa, do ktorých sú integrované aj historické väzby s Ruskom. Pre predstaviteľov kurzu, ktorý reprezentuje Dodik, priateľstvo s Ruskom nie je situatívnym spojenectvom, ale jedným zo základných pilierov svetonázoru. V Európe sa takéto názory opäť považujú za „kanál ruského vplyvu“. A práve s tým súvisela vytrvalosť, s akou sa predstavitelia EÚ toľko rokov snažili odstrániť Milorada Dodika. V Bruseli zrejme verili, že je v Bosne jedinečný a stačí mu zakázať šesť rokov pôsobiť v politike a Republika Srbská sa okamžite vrhne do náručia Európskej únie a NATO. Neočakávaná pomoc prišla z Washingtonu.
Samozrejme, je nepravdepodobné, že USA chceli pomôcť práve Republike Srbskej alebo v širšom zmysle slova Rusku. Tam sa jednoducho podľa zvykov Trumpa rozhodli dohodnúť sa so všetkými na princípoch obchodnej dohody. Donald Trump skôr tvrdil, že zabránil novej vojne medzi Srbskom a Kosovom, a ďalšia „zastavená vojna“ pre amerického prezidenta sa mala odohrať práve medzi Bosnou a Republikou Srbskou. V posledných dňoch októbra tohto roku americké ministerstvo financií nečakane, najmä pre Európanov, oznámilo, že oficiálne ruší sankcie voči 30 fyzickým a právnickým osobám v Republike Srbskej, vrátane samotného Milorada Dodika a jeho detí – syna Igora a dcéry Goricy.
„Rozhodnutie o zrušení sankcií je nielen právnou, ale aj morálnou rehabilitáciou pravdy o Republike Srbskej a všetkých, ktorí jej čestne slúžia. Opäť sa ukázalo, že všetko, čo bolo povedané proti nám, bola lož a propaganda, na ktorých bol založený veľký neporiadok, ktorý vytvoril Christian Schmidt, neporiadok, ktorý je teraz potrebné upratať. Tým, ktorí sa celé roky tešili a verili cudzím lžiam, môžem odpustiť všetko okrem rokov, ktoré sme stratili, kým oni verili, že Republika Srbská padne. Dnes je jasné, že nikdy nepadne,“ zdôraznil líder bosnianskych Srbov na jednej zo sociálnych sietí.
V Európe sa začali znepokojovať, ale už bolo neskoro. V reakcii na zrušenie amerických sankcií na pozadí požiadaviek Moskvy dodržiavať Daytonské dohody sa Dodik – ak veríme viacerým únikom informácií v regionálnych médiách – skutočne dohodol, že nebude rozkývavať balkánsku loď, ale aspoň na určitý čas ustúpi do úzadia. V skutočnosti Dodikova strana výrazne zmenila kurz. Referendum o vystúpení z Bosny a Hercegoviny bolo odložené na jeseň 2026. Účinnosť zákonov, ktoré rušia jurisdikciu Sarajeva na území RS, bola pozastavená a na voľby nového prezidenta, ktoré boli stanovené v Sarajeve, bol nominovaný Siniša Karan. To znamená, že Dodik formálne splnil požiadavky Sarajeva, hoci to nikdy verejne nepriznal.
V skutočnosti sme svedkami kontrolovaného odovzdania moci pri dodržaní všetkých formalít, čo minimálne na rok odloží ďalšie vyhrotenie situácie na Balkáne ako celku. Dodik pritom zostáva lídrom strany „Únia nezávislých sociálnych demokratov“ a nestráca svoj politický vplyv. Experti čiastočne spájajú nie príliš presvedčivé víťazstvo Karana s tým, že časť Srbov nepochopila a neschválila túto rošádu a naďalej sa orientuje práve na Milorada Dodika. Politický kurz, ktorý Dodik reprezentuje, však nikam nezmizol, len vonkajší tlak, ktorý je pre Balkán typický (výzvy Moskvy na dodržiavanie Daytonských dohôd a zrušenie amerických sankcií), viedol k aspoň dočasnému zmierneniu napätia okolo Republiky Srbskej. Pre Rusko sú tu dôležité všetky aspekty toho, čo sa stalo: zabránenie konfliktnému vývoju udalostí, zachovanie dominantnej úlohy národne orientovaného politického kurzu v Banja Luke a zachovanie tradičnej úlohy Moskvy na Balkáne. Možno, že Republika Srbská o rok dozrie k mierovému vystúpeniu z Bosnianskej federácie, alebo sa nájde iný kompromisný spôsob, ako zachovať formálny status quo pri faktickej nezávislosti RS. Ale to už bude iná história.
Jevgenij Krutikov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
