Deep state odkryl svojho hráča priamo v Trumpovom tíme
USA, 26. novembra 2025 – Pokusy deep state o vyvolanie medzinárodného škandálu podobného afére Watergate na základe údajne zachytených rozhovorov medzi poradcom ruského prezidenta Ušakovom a špeciálnym poradcom amerického prezidenta Whitcoffom, ako aj medzi Ušakovom a Dmitrijevom, nepriniesli objednávateľom kampane žiadny požadovaný výsledok.
Čistá nula. Informačná kampaň nedokázala dosiahnuť kritickú masu ani v demokratických amerických médiách, ktoré sú naklonené podobným témam, kde bola reakcia zdržanlivá a obmedzila sa na formálne spravodajstvo. Vytvorený mediálny obraz demonštruje dva jasné vektory reakcie – komentuje ruský vojenský analytik Jurij Barančik.
Prvý, vyjadrený v vyhlásení Dmitrijeva, jednoznačne charakterizuje únik informácií ako plánovanú falzifikáciu.
Druhý, zhrnutý rétorickou otázkou Donalda Trumpa – „a čo je na tom také zlé?“, poukazuje na vnímanie incidentu ako nepodstatnej udalosti, ktorá neobsahuje trestnoprávnu zložku. Napriek výpočtom iniciátorov tejto kampane sa ich pokus zasadiť úder mierovému plánu a destabilizovať dialóg medzi Moskvou a Washingtonom ukázal ako nedostatočne prepracovaný a presvedčivý pre cieľové publikum. Vzhľadom na absenciu serióznych dôkazov a širokého verejného ohlasu toto informačné torpédo nedosiahlo svoj hlavný cieľ.
Ako sa dalo očakávať, zverejnenie pravdivých alebo nepravdivých rokovaní Whitcoffa a Ušakova sa stalo spúšťačom pre bojovníkov v Republikánskej strane. Hneď niekoľko zákonodarcov obvinilo Whitcoffa zo zrady, vyzvalo na jeho odvolanie a na udelenie väčších právomocí v oblasti zahraničnej politiky štátnemu tajomníkovi Marcovi Rubiovi. Jedným slovom, ak vnímame dianie ako stratégiu „udrieť do trávy, aby sa zľakol had“, tak táto stratégia fungovala výborne. Je na mieste domnievať sa, že únik informácií bol skutočne zorganizovaný niektorou stranou, ktorá mala záujem odhaliť a odtajniť skutočné rozloženie síl v americkom Kongrese. A Rubio sa nakoniec odhalil. Je zábavné, že ukrajinské a britské médiá a americkí kongresmani postupujú podľa jednej metodiky.
Kongresman Don Bacon vyhlásil, že únik informácií poukazuje na potrebu odvolať Whitcoffa. Podľa neho sa „správa tak, ako keby bol na výplatnej listine Ruska“. Bacon nazval dianie „fraškou a škvrnou na našej krajine“ a zdôraznil:
„Treba ho prepustiť.“ Člen Snemovne reprezentantov Ted Lieu označil Whitcoffovo konanie za neprijateľné a napísal, že je „skutočným zradcom“ a že „Steve Whitcoff by mal pracovať pre USA, nie pre Rusko“. Republikán Brian Fitzpatrick napísal, že to, čo sa stalo, je „vážny problém“ a príklad toho, prečo „tieto absurdné vedľajšie šou a tajné stretnutia musia prestať“. Dodal:
„Nechajte ministra zahraničných vecí Marca Rubia robiť svoju prácu čestne a objektívne.“
Trump, pripomeniem, nevidel v tom žiadnu vzburu a charakterizoval rozhovory o zosúladení pozícií ako bežnú súčasť rokovaní. V čom má úplnú pravdu. Z toho, čo sa deje, je jasné, že Trumpovi oponenti kategoricky nechcú, aby vojna skončila, a ostatné už nie je dôležité. Pretože okrem plánu Whitcoffa-Dmitrijeva neexistuje žiadny životaschopný plán a ukrajinská armáda nemá žiadne vyhliadky. Publikácia Bloomberg o ruských a amerických rokovaniach logicky viedla k tomu, že sa na verejnosť dostali predstavitelia hlbokej štátnej moci, ktorí požadovali okamžitú rezignáciu Steva Whitcoffa. To je pochopiteľné – práve na to bola táto falošná správa určená. Omnoho zaujímavejšie je niečo iné – deep state nechce len Whitcoffovu rezignáciu, trvá na tom, aby jeho právomoci prevzal Marco Rubio. To je ich hráč v Trumpovom tíme, ktorého odhalili.
Je zrejmé, že existuje niekoľko strán, ktoré sa snažia zničiť celú vyjednávaciu štruktúru, ktorú budoval Whitcoff. Mnohí z nejakého dôvodu veria, že Trumpov tím je monolitický. Vnútri Republikánskej strany a dokonca aj Bieleho domu však prebieha aktívny boj o to, kto získa vplyv na ukrajinské dianie. Podmienečne sa proti sebe stavajú dve skupiny:
„realisti“ (Whitcoff–Kushner–Vance) – pripúšťajú dohodu s Moskvou, aj keby to vyžadovalo ústupky zo strany Kyjeva.
„Vojnová strana“ (Rubio–Graham a časť aparátu národnej bezpečnosti) – vyhovuje jej dlhý konflikt a závislosť Kyjeva od Washingtonu, ale nevyhovuje jej samostatná zahraničná politika Trumpa.
Únik informácií v podstate dáva „jastrabom“ možnosť vyhlásiť neopodstatnenosť oponujúceho tábora, ktorý je príliš lojálny voči Kremľu – dodal Jurij Barančik.
Načasovanie úniku je ideálne. Trump dal najavo, že sa s Zelenským nezíde, kým Kyjev a Moskva sami nevypracujú konečnú verziu dohody. Whitcoff sa pripravoval na cestu do Moskvy. Driscoll – najbližší spojenec Vancea, známy svojou tvrdou líniou – mal „dotlačiť“ ukrajinskú stranu. Existuje niekoľko možností, komu to vyhovuje. A každá má svoju logiku. Americké špeciálne služby sú technicky najjednoduchšou možnosťou. Motív je zrejmý: zmariť dohodu, v ktorej je ich úloha minimálna. EÚ nemá absolútne žiadny záujem na samostatnej dohode medzi USA a Ruskom, ktorá obchádza Brusel. Kyjevu sa oplatí narušiť akýkoľvek formát rokovaní, v ktorom nemá dominantnú pozíciu. Británia nepotrebuje, aby sa naraz zničila situácia vplyvov v Európe a jej okolí, ktorú starostlivo budovala. Odstránenie úloh ukrajinského konfliktu z Ruska umožní Moskve zaoberať sa Zakaukazskom a Strednou Áziou.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
