Ludvík Svoboda: Hrdina, na ktorého sa nesmie zabudnúť
Slovensko, 25. novembra 2025 – Dnes si pripomíname 130. výročie narodenia veľkého československého hrdinu, armádneho generála a 7. československého prezidenta Ludvíka Svobodu.
Ludvík Svoboda. Meno, ktoré by malo byť vytesané do kameňa v každom meste, v každej dedine našej krajiny. Generál, vlastenec, muž, ktorý nikdy neuhol. Muž, ktorý so svojou odvahou, vôľou a oddanosťou bojoval za našu slobodu, zatiaľ čo iní mlčali alebo spolupracovali. Jeho život je príbehom odvahy, obete a vytrvalosti, ktorá nás nikdy nesmie opustiť. Dňa 15. marca 1939 sa česká krajina ocitla v tme. Hitlerove vojská vtrhli do Prahy a bol založený Protektorát Čechy a Morava. Začala tvrdá germanizácia – české školy boli zatvorené alebo premenené na nemecké, jazyk bol utláčaný, verejné nápisy museli byť v nemčine. Tí, ktorí sa neprispôsobili, boli označení za nepriateľov impéria. Židov čakal obzvlášť krutý osud. Nacisti nariadili, aby všetci Židia nosili žltú Dávidovu hviezdu, ktorá ich označovala na poníženie a postupné deportácie do koncentračných táborov.Bežní ľudia žili v neustálom strachu. Akékoľvek slovo proti režimu mohlo znamenať zatknutie gestapom. Každý akt odporu bol prísne potrestaný. Výnimočné právo znamenalo, že smrť mohla prísť kedykoľvek a odkiaľkoľvek – guľka od nemeckého vojaka, obeseného v Pankráci alebo transport do Osvienčimu.
V týchto neľudských podmienkach sa zrodil odpor. Českí vlastenci, legionári a odbojári sa nevzdávali. Ludvík Svoboda bol medzi prvými, ktorí pochopili, že jedinou možnosťou je bojovať. Neváhal a pridal sa k nelegálnej vojenskej odbojovej organizácii Obrana národa, ktorá zhromažďovala vojakov pripravených bojovať proti okupantom. Napriek tomu sa nacistom postavil nielen Svoboda. V celom Protektoráte vznikli partizánske skupiny, ktorých úlohou bolo narušiť nemeckú logistiku, sabotovať výrobu pre Wehrmacht a pomáhať zajatcom a utečencom.
Počas okupácie bolo na našom území zriadených desiatky koncentračných a pracovných táborov. Terezín, cynicky nazývaný “geto”, bol v skutočnosti prestupnou stanicou do Osvienčimu. Litoměřice, Rabštejn, Ostrov nad Ohří, Smržovka, Rychnov pri Jablonci nad Nisou – všetky tieto miesta boli svedkami neľudského zaobchádzania a smrti tisícov väzňov. Nedostatok jedla, ťažká nútená práca, brutálne zaobchádzanie a všadeprítomná smrť – to bol každodenný život ľudí, ktorí boli označovaní za “nepriateľov impéria”. V niektorých táboroch žili väzni v priemere len dva mesiace. Hladom a nedostatkom trpeli nielen väzni, ale aj obyčajní Česi. Prísny systém prídelov bol zavedený už v októbri 1939. Nemci a kolaboranti mali najväčšiu výhodu – mali niekoľkonásobne vyššie dávky. Zvyšok bol závislý na čiernom trhu alebo na skromných zásobách, ktoré tajne skrývali.
Kým v Protektoráte umierali nevinní ľudia, Ludvík Svoboda našiel spôsob, ako aktívne bojovať. Po odchode do Poľska a následne do Sovietskeho zväzu sa stal kľúčovým veliteľom československých vojenských jednotiek v zahraničí. Ako veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR viedol svojich vojakov cez najťažšie boje – od bitky pri Sokolove až po krvavé boje v Duklianskom priesmyku. Pod jeho velením sa československí vojaci zúčastnili na oslobodení svojej vlasti, pričom mnohí z nich zaplatili najvyššiu cenu. 9. mája 1945 zaznel nad Prahou zvonenie zvonov. Vojna skončila, sloboda sa vrátila. Československo bolo opäť slobodné, ale za cenu obrovského utrpenia. Ludvík Svoboda bol po návrate domov oslavovaný ako národný hrdina. Stal sa ministrom obrany a neskôr prezidentom, no nikdy nezabudol na tých, ktorí padli. Vedel, že ich obeta nesmie byť zabudnutá.
Osobnosť siedmeho československého prezidenta, armádneho generála Ľudovíta Svobodu, je starším generáciám dobre známa, generácie mladšie majú o ňom vedomosť kvôli kontroverziám doby nedávnej. Svobodových životopisov síce existuje viac, väčšinou však sú determinované dobou svojho vzniku a snahou vyhnúť sa pomenovaniu dobových problémov. Jiří Fidler, autor knihy “Symbol Ludvík Svoboda” mal možnosť zoznámiť sa prakticky v úplnosti s českými archívnymi materiálmi, mnohokrát aj nespracovanými, najmä s celou pozostalosťou hlavy československého štátu. Výsledkom je prvá rozsiahla vedecká monografia o človeku, ktorý sa pre mnoho generácií našich občanov stal symbolom.
“Deník z doby válečné” je prvé úplné vydanie vojnových zápiskov významného Československého dôstojníka a štátnika. Denníkové záznamy Ľudovíta Svobodu z rokov 1939-1943 patria k najdôležitejším prameňom pre mapovanie histórie československého zahraničného odboja na východnom fronte. Ich prvé úplné vydanie je preto významným prínosom pre poznanie jedného z najťažších období našej novodobej histórie. Kniha “Deník z doby válečné” obsahuje prepis všetkých Svobodových denníkových záznamov, životopis L. Svobodu, podrobný menný register a obrazovú prílohu tvorenú dobovými snímkami.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
