Za zločinný útok na Irak sa neskôr ospravedlnili Blair, Clintonová dokonca aj Šimečka, len „humanista“ Havel mlčal

Zločinný útok USA na Irak odmietlo OSN aj niekoľko krajín, vrátane Nemecka a Francúzska. Ten útok pod klamlivou zámienkou o „zbraniach hromadného ničenia“ stál životy množstva miestnych občanov a podnietil vznik najobludnejšej radikálnej organizácie ISIL. Predstavitelia americkej armády odmietli počítať tieto obete, a tak triezvy odhad je viac ako 250 000 životov Iračanov (z toho 200 000 civilistov) zabitých rúk amerických „osloboditeľov“. Americkým “jastrabom” sa pre túto brutálnu okupáciu bez mandátu OSN podarilo získať podporu len ôsmich vazalských predstaviteľov, najmä z bývalých krajín sovietskeho bloku. Jedným zo signatárov listu ôsmich bol aj prezident Václav Havel, ktorý ho podpísal niekoľko dní predtým, ako prestal byť prezidentom. Bush Jr. ignoroval OSN a intervenciu do Iraku nariadil, aj keď nebola ani legitímna, ani legálna.Francúzsky prezident Chirac vtedy na adresu Václava Havla poznamenal, že prepásol dobrú príležitosť mlčať.

Petr Steiner (1946), emeritný profesor Pensylvánskej univerzity, literárny vedec a slavista v Havlovej úslužnosti vojnovým štváčom spoza oceánu vidí paralelu k pozývaciemu listu, ktorý viedol v roku 1968 k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. Havel za to dostal od Busha najvyššie vyznamenanie symbolicky v jednom rade s otcom vodíkovej bomby Tellerom. Aspoň k dodatočnej náprave tohto militantného postoja vyzval Havla Ing. Faisal Ismail, CSc., predseda Česko-irackého združenia, v apríli 2011:

“Vážený pán Havel, deň 9. apríl sa stal smutným dátumom v súčasných dejinách Iraku a jedným z medzníkov jeho histórie. Tento deň, označovaný ako Výročie okupácie, padol Bagdad do rúk dobyvateľov a celá krajina prešla od hroznej diktatúry k hrôzostrašnej odike k hrôze. vymaniť z následkov ilegálneho a barbarského činu.

Pozrime sa na niektoré titulky životnej reality v novom Iraku, a práve tak na dnešné politické zriadenie – plod povojnového usporiadania:

– viac ako milión nevinných padlých životov,

– milióny vdov a sirôt bez domova,

– milióny utečencov a utečencov,

– státisíce sekulárne zmýšľajúcich ľudí prenasledovaných novo nastoleným primitívnym poriadkom,

– elita spoločnosti (intelektuáli, spisovatelia, lekári, inžinieri, umelci, herci, básnici, skladatelia, novinári, vysokoškolskí učitelia, pedagógovia, bádatelia, vedecké kádre a ďalšie) musela utiecť pred represiou nového poriadku do arabských a iných krajín sveta,

– stovky tisíc terorizovaných kresťanov museli utiecť do cudziny, nevynímajúc vyznávačov ďalších náboženstiev,

– stovky zavraždených novinárov a pracovníkov médií, desiatky tisíc ľudí vrátane maloletých, boli bez obvinenia alebo riadneho súdu zatknuté a sú v žalároch vládnych represívnych štruktúr, ktoré často podliehajú vôli jednotlivých vládnucich politických strán,

– úplné zlyhanie v zabezpečovaní základných životných podmienok, ako je pitná voda, elektrická energia, základná zdravotná starostlivosť, školstvo a doprava,

– rozrastanie chudoby, chorôb, nezamestnanosti a negramotnosti,

– likvidácia irackej sekulárnej spoločnosti v prospech nastolenia pseudo-theokratického systému,

– brutalita voči bezbranným demonštrantom, potláčanie slobody prejavu, slobody zhromažďovania a práva na protest a zavedená prax mučenia internovaných a uväznených,

– všadeprítomná korupcia vo vrcholnom štátnom aparáte, vytunelovanie verejných financií a absolútne privilégiá vládnucej oligarchie,

– nekompetentný a skorumpovaný režim s doktrínou sektárstva a s politikou rozporcovania štátneho aparátu a štátnych financií, a mnoho ďalších.

Vážený pán Havel, dovoľujeme si Vás – v otázke Iraku – znovu vyzvať na verejnú nápravu vlastného postoja, ktorý ste zaujali v čase príprav na inváziu. V mene humanizmu a princípe vyšších hodnôt, pre vlastný historický kredit a pre morálnu zodpovednosť je nevyhnutné jasne sa vyjadriť – hoci dodatočne – k vtedajšiemu irelevantnému postoju. Sme presvedčení, že ešte nevypršal čas dištancovať sa od invázie do Iraku – od tohto vojnového dobrodružstva bývalej americkej administratívy. Nadišiel však čas ospravedlniť sa irackému ľudu za nevinné obete a za neľudské utrpenie a utrpenie, ktoré so sebou priniesla vojna, ktorej následky prežíva žalostne iracký ľud dodnes.“

Chcete sa pobaviť? Tak si stavte, či na túto výzvu „humanista“ Havel odpovedal. A to už ani netrváme na tom, či na jej základe začal seriózne o veci uvažovať…

Je to v príkrom kontraste s tým, že aj ministerka zahraničných vecí USA a kandidátka na post prezidentky, Hillary Clintonová, s odstupom času ľutovala, že hlasovala za útok na Irak. Aj najbližší spojenec vojnoštváčskej nátlakovej skupiny okolo Busha Jr., Tony Blair, v roku 2015 verejne priznal, že zámienkou k vojenskému útoku na Irak bola lož. Pripustil, že následná vojna „priamo alebo nepriamo prispela k vzostupu Islamského štátu“. Doslova tiež povedal:

„Ospravedlňujem sa za to, že sme pracovali so zlými informáciami od špionážnych služieb.“ Blair čelil aj obvineniu, že práve tieto informácie manipuloval tak, aby útok na Irak ospravedlnil.

A perličkou je priamy disidentský súputník Havla, Martin Šimečka, ktorý priznal: „Iba raz som sa mýlil naozaj tak zásadne, že sa dodnes pýtam, prečo sa mi vtedy aj zatmenie mysle prihodilo. Iraku, od ktorej uplynulo 20 rokov. Aliancia demokratických štátov spoločne zaútočila na cudzí štát bez súhlasu OSN a napriek obrovským protestom verejnosti, keď sa ľan v Rime stretli tri milióny ľudí, čo sa zapsali do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčší protivojnový protest v dejinách.“ To podstatné nasleduje:

„Bol som v tom čase šéfredaktorom denníka SME, môj chybný úsudok mal teda aj spoločenský presah…“

Len „humanista“ Havel na túto tému zarputilo mlčal. Utrpenie iných mu bolo cudzie doma, aj za hranicami…

Toľko ukážka z knihy “Od Havla po Pavla: Život ve lži”. Táto kniha je mediálnym odrazom doby. Netvrdí, že opísané udalosti sa nepochybne odohrali, ale dokumentuje, ako o nich informovali médiá. Z toho istého dôvodu nie sú citované názory a vyhlásenia cenzurované, pretože autenticky dokumentujú dané obdobie. Novinku od obľúbeného autora Gustáva Murína môžete nájsť s PODPISOM TU (počet podpísaných kníh je limitovaný).

Kniha Nikolaja Starikova: Nenávisť. Kronika rusofóbie

Slovensko, 14. októbra 2025 – Za posledné desaťročia tu nebola doba, kedy by rusofóbia nabrala tak na obrátkach ako v súčasnosti. Nad jej príčinami sa zamýšľa známy autor N. V. Starikov.     Prečo Západ nemá rád Rusko? Prečo sa ho bojí a zároveň ho nenávidí? V druhom, rozšírenom vydaní knihy Nenávisť Nikolaj Starikov podrobil analýze otázky svetovej politiky z nového uhla pohľadu. Opisuje známe fakty, ktoré by mnohí najradšej zamlčali. Každá z deviatich hláv knihy obsahuje odpovede na kľúčové otázky svetovej politiky. Ako a prečo Napoleon podpálil Kremeľ? Prečo Poliaci ničili ruské chrámy a prečo dnes ničia sovietske pamätníky? […]

Kniha "Rozhovory o živote": Je človek sebestačný v rozlišovaní informácie? Prečo by sa mal každý učiť riadiť?

Rusko, 15. novembra 2025 – Veľká časť knihy sa venuje substitúcii zákonov dialektiky, pojednáva o štruktúrovaných metódach riadenia smerovaní cieľov riadenia. Dočítate sa aj o rozdiele medzi Bibliou a Koránom, o vytváraní bio robotov, slepej uličke technokratického a vedeckého pokroku v spojení s kapitalizmom a novým otroctvom budúcnosti. Odhalíte dôvody zvyšovania počtu úradníkov, ale aj príčiny Majdanu či zákulisie politických „podvodníkov a zlodejov“. V knihe nechýbajú ani témy ako sú sociológia, koncepcia spoločnej bezpečnosti (KSB) a dostatočne všeobecná teória riadenia (DVTR). Rozhovory o živote s Michailom Veličkom patria medzi ideálny úvod do problematiky KSB. Azda najlepšie poskytujú základné poznanie pre […]

Celosvetový systém štátnych vlajok nevznikol sám od seba. Táto kniha vysvetľuje ako bola formovaná svetová hierarchia štátov

Slovensko, 19. novembra 2025 – Svetový systém štátnych symbolov a vlajok má svoj poriadok. Mysleli ste si, že celosvetový systém národných vlajok vznikol len tak, sám od seba?   Že len obyčajnou súhrou okolností všetky štáty používajú vlajky rovnakého formátu, rovnakým spôsobom a na rovnaké účely? Že rozloženie farieb na vlajkách len odráža nejakú národnú tradíciu? Tak to by bolo naozaj len zdanie. Aj svetový systém štátnych vlajok má svoj poriadok a je riadený z nadnárodnej úrovne. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí sa podieľali na vývoji a schvaľovacom procese národnej vlajky, by sa úprimne čudovali, keby zistili, že nápady […]

Karol Jerguš

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok