Zdieľame lietadlá, ale nie kľúče od hangárov: Paradox údržby medzi USA a Európou v rámci NATO

Na papieri sa táto interoperabilita stala symbolom úspechu NATO. V praxi však naráža na pozoruhodný paradox: Spojené štáty a európske štáty často lietajú na rovnakých lietadlách, najmä F-16 a F-35, avšak nedokážu vykonávať vzájomnú údržbu a opravy týchto strojov. To znamená, že nórsky mechanik nemôže bez zvláštneho povolenia opraviť americký F-35, a americký technik zase nemôže zasiahnuť do holandského lietadla rovnakého typu. Tento problém sa nezdá byť marginálnou technickou otázkou. Ide o štrukturálnu slabinu aliancie, ktorá ohrozuje schopnosť NATO reagovať rýchlo a flexibilne v krízových situáciách. Ako nedávno zhrnula štúdia think-tanku RAND Corporation, „nedostatok schopnosti vykonávať krížovú údržbu (cross-servicing) medzi spojencami zostáva jednou z najväčších praktických prekážok interoperability NATO“.

Dedičstvo nekompatibility

Korene súčasnej neefektivity siahajú hlboko do histórie transatlantických vzťahov. Po konci studenej vojny väčšina európskych štátov zrušila vlastné kapacity pre vývoj a výrobu bojových lietadiel a prešla na nákup amerických platforiem v rámci programu Foreign Military Sales (FMS). Tým Európa síce získala prístup k modernej technológii, ale zároveň sa uzamkla do systému amerických pravidiel exportnej kontroly a licenčných obmedzení, známych ako ITAR (International Traffic in Arms Regulations).

Európske letectvo je dnes štrukturálne závislé na americkom know-how a na dodávkach náhradných dielov z USA. Tento model síce zaručuje kompatibilitu techniky, ale zároveň paradoxne bráni skutočnej samostatnosti a pružnosti európskych spojencov. V momente, keď je lietadlo zakotvené v americkom systéme údržby a softvérových aktualizácií, nemožno bez povolenia Washingtonu vykonať ani zdanlivo triviálny zásah. Z pohľadu byrokracie ide o ochranu citlivých technológií. Z pohľadu vojenskej praxe ide však o systémové riziko: aliancia, ktorá deklaruje spoločnú obranu, je v oblasti logistiky závislá od jedného partnera.

Byrokratické a technické prekážky: Interoperabilita len na papieri

Príčiny neschopnosti vykonávať vzájomnú údržbu sú komplexné. Štúdie RAND a ďalšie zdroje identifikujú niekoľko vrstiev problémov:

Technická fragmentácia – aj „rovnaké“ typy lietadiel, napríklad F-16, existujú v desiatkach variantov s odlišným softvérom, avionikou a konštrukčnými špecifikami.

Licenčné obmedzenia – ITAR a ďalšie americké právne predpisy zakazujú zdieľanie časti technickej dokumentácie a softvéru medzi zahraničnými užívateľmi bez explicitného povolenia.

Certifikačný chaos – európske a americké štandardy údržby nie sú plne kompatibilné. Každá krajina má vlastné kvalifikačné rámce pre techniky, náhradné diely aj testovacie procedúry.

Zastarané aliančné dohody – NATO Technical Arrangements a Cross-Servicing Agreements sú často desaťročia staré a nereflektujú realitu moderných platforiem, najmä stealth lietadiel F-35.

Tento spletenec právnych, technických a inštitucionálnych bariér spôsobuje, že ani v rámci spoločných misií nemôžu spojenci zdieľať logistické kapacity. Ako to s istou dávkou irónie popísalo Defense News, „aliancia lieta na rovnakých strojoch, ale každý si musí nosiť vlastný skrutkovač“.

Operačné dôsledky: logistická Achillova päta aliancie

Dôsledky sa neobmedzujú na pohodlie leteckých jednotiek – majú priamy vplyv na operačnú pripravenosť NATO. Počas cvičenia alebo misií musí každý štát zabezpečovať vlastné technické tímy a vybavenie, aj keď operuje z toho istého letiska ako spojenci. Pri presunoch podľa princípu Agile Combat Employment (ACE) to znamená zdvojenú logistiku, väčšiu záťaž pre zásobovacie reťazce a nižšiu pružnosť nasadenia.

Analýza publikovaná v OTH Journal ukazuje, že schopnosť rýchlo presúvať lietadlá po Európe je limitovaná práve nemožnosťou využívať zázemie partnerov. V praxi to znamená, že lietadlá musia byť prepravované so „svojimi“ tímami a vybavením, čo odporuje samotnému princípu aliančnej pohotovosti. Tento stav by bol pochopiteľný v prípade nekompatibilných systémov – ale pri F-35, ktoré predstavujú rovnakú platformu, pôsobí ako inštitucionálna absurdita.

Európska perspektíva: medzi závislosťou a sebestačnosťou

Európske štáty si začínajú uvedomovať, že skutočná obranná autonómia nespočíva len v nákupe amerických zbraní, ale v budovaní vlastnej infraštruktúry pre údržbu a servis. Európa investuje miliardy eur do nákupu moderných lietadiel, ale len zlomok týchto prostriedkov smeruje do ich dlhodobej udržateľnosti. Niektoré iniciatívy – napríklad projekty FCAS (Francúzsko, Nemecko, Španielsko) alebo Tempest (Veľká Británia, Taliansko, Švédsko) – majú ambíciu vytvoriť európsku servisnú architektúru, ktorá by znížila závislosť na USA. Problémom však zostáva roztrieštenosť noriem a nejednotnosť politických priorít. Európa sa tak ocitá medzi dvoma pólmi: na jednej strane strategická autonómia, na druhej praktická závislosť.

Možné cesty k náprave

Na odstránenie paradoxu zdieľanej, avšak neintegrovanej údržby by bolo potrebné prijať niekoľko krokov na úrovni NATO, USA i EÚ: Harmonizácia certifikácií a štandardov údržby – vytvorenie aliančného rámca podobného civilnej agentúre EASA, ktorý by uznával kvalifikáciu a certifikáciu technikov naprieč štátmi. Reforma ITAR a amerických exportných pravidiel – vyjednať výnimky pre spojencov NATO, umožňujúce zdieľať technickú dokumentáciu a servisné know-how bez zdĺhavého povoľovacieho procesu. Vznik spoločných údržbových uzlov v Európe – vybrané základne by mohli slúžiť ako multinárodné servisné centrá pre F-35 a ďalšie platformy. Spoločné logistické vzdelávanie a výcvik – štandardizácia školení technického personálu a výmena skúseností. Zahrnutie interoperability údržby do aliančného plánovania síl (NATO Defence Planning Process) – tak, aby sa logistika nestala až dodatočnou témou po akvizícii techniky. Tieto kroky by nielen zvýšili efektivitu, ale aj vyslali jasný politický signál, že aliancia berie vážne vlastný záväzok k jednotnému pôsobeniu.

Zdieľané hodnoty potrebujú zdieľané skrutkovače

Neschopnosť vykonávať vzájomnú údržbu lietadiel rovnakého typu je viac než len byrokratický detail – je to symptóm širšieho problému, keď aliancia deklaruje jednotu, ale udržuje oddelené systémy. Ak NATO nedokáže vytvoriť podmienky pre spoločnú logistiku, ťažko môže presvedčivo tvrdiť, že je pripravené na skutočne integrované operácie. Európa aj Spojené štáty sa musia rozhodnúť, či chcú alianciu, ktorá zdieľa len symboly, alebo alianciu, ktorá zdieľa aj nástroje. Pretože pokiaľ si spojenci nebudú schopní vzájomne opraviť lietadlo, zostane pojem „interoperabilita“ len dobre znejúcim heslom.

Su-35 a jeho nové tesáky: stíhač, ktorý nedá nepriateľovi žiadnu šancu

Rusko, 23. októbra 2025 – Ruské stíhače Su-35 sa stali kľúčovou zbraňou pri ničení ukrajinských vzdušných a pozemných cieľov, tvrdia novinári z amerického vojenského časopisu Military Watch Magazine (MWM). V novom článku rozoberajú úlohu týchto lietadiel počas špeciálnej vojenskej operácie. Ruské ozbrojené sily používajú stíhače Su-35 na vyhľadávanie a ničenie nepriateľských vzdušných a pozemných cieľov v ukrajinskej zóne konfliktu, pričom využívajú množstvo jedinečných schopností týchto lietadiel.   Tlačová služba štátnej korporácie Rostech uviedla: „Široký arzenál výzbroje, vrátane rôznych typov rakiet a munície, otvára možnosť zasiahnutia vzdušných a pozemných cieľov na dlhé a stredné vzdialenosti. Su-35S efektívne loví nepriateľské ciele v […]

Poľsko modernizuje svoje F-16: stíhačky dostanú „druhú mladosť“ za 3,8 miliardy dolárov

Poľsko, 25. septembra 2025 – Poľské letectvo čaká zásadný technologický skok. V Bydgoszczi bola 13. augusta 2025 podpísaná zmluva o modernizácii všetkých 48 stíhačiek F-16C/D na najnovšiu verziu F-16V Block 72. Investícia v hodnote 3,8 miliardy dolárov (približne 79 miliárd korún) prinesie nielen nové senzory, avioniku a zbrane. východnom krídle.   Poľsko patrí dlhodobo medzi štáty, ktoré v reakcii na rastúce bezpečnostné hrozby vo východnej Európe výrazne navyšujú svoje obranné rozpočty. Po nákupe amerických stíhačiek piatej generácie F-35A, bojových vrtuľníkov AH-64E Apache prichádza ďalší krok – modernizácia existujúcej flotily 48 stíhacích lietadiel F-16C/D.   Zmluva nadväzuje na súhlas americkej administratívy […]

Bitka ruských a ukrajinských bezpilotných lietadiel sa presúva do vzduchu

Ukrajina, 18. októbra 2025 – Napriek tomu, že Rusko úspešne bojuje proti ukrajinským bezpilotným lietadlám s dlhým doletom (leteckého typu), sú tieto lietadlá pre väčšinu moderných protivzdušných zbraní náročnými cieľmi. Mnohé protivzdušné raketové systémy jednoducho neboli schopné zachytiť a zasiahnuť bezpilotné lietadlá letiace k cieľu vo veľmi nízkej výške – boli vyvinuté pre iné vzdušné ciele.   Niektoré protivzdušné rakety je úplne absurdné používať proti dronom, pretože ich cena niekedy stonásobne prevyšuje cenu bezpilotného lietadla. Okrem toho je použitie výkonných protilietadlových rakiet nad obývanými oblasťami mimoriadne riskantné, pretože v prípade náhodného dopadu na obytnú oblasť môžu spôsobiť oveľa väčšie škody […]

Adam Čaloud

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok