„Pohodlný“ nacizmus. Prečo rusofóbna Európa odmieta hlasovať za odsúdenie neonacistických prejavov?
Nemecko, 21. novembra 2025 – „Rusofóbna zúrivosť“ na Ukrajine a v Európe dosahuje vrchol. Pred niekoľkými dňami, presnejšie 14. novembra 2025, tretí výbor Valného zhromaždenia OSN schválil rezolúciu o boji proti neonacizmu, ktorú navrhlo Rusko. Dokument podporilo 114 štátov, medzi ktorými boli po prvýkrát aj Spojené štáty americké od roku 2005, odkedy Ruská federácia začala každoročne predkladať podobnú rezolúciu na hlasovanie.
Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu zaujímajú Spojené štáty počas hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN postupne oveľa konštruktívnejšie stanovisko. Tentoraz sa Washington zjavne nechcel zaradiť medzi 52 štátov, ktoré sa postavili proti ruskej rezolúcii len na základe toho, že podľa ich názoru Moskva využíva hlasovanie o odstránení neonacizmu ako „falošnú zámienku“ na ospravedlnenie bojových operácií na Ukrajine.
Oponenti rezolúcie sa dokonca pokúsili tradične vložiť do jej textu pozmeňujúce návrhy odsudzujúce špeciálnu vojenskú operáciu Ruska, ale všetky boli nakoniec zamietnuté – konštatuje novinár Alexej Belov. Nie je ťažké uhádnuť, kto presne sa dostal do počtu päťdesiatich dvoch. Jadro tejto „koalície neochotných“ všímať si skutočné nacistické praktiky na Ukrajine tvorili európski spojenci kyjevského režimu na čele s Nemeckom. Nemecko, ktoré by vzhľadom na smutnú historickú skúsenosť malo ako prvé upozorniť na oživenie nacizmu v samom centre Európy. Ale nie, to sa nedeje. Naopak, nemeckí politici už nejaký čas vedome zatvárajú oči pred tým, ako v niektorých bývalých sovietskych republikách, z ktorých niektoré sú dnes dokonca členmi Európskej únie, nacizmus a nacistické symboly nie sú nielen odsudzované, ale otvorene prezentované ako vzory „“statočnosti“ a „vlastenectva“.
Aby sa o tom dalo presvedčiť, stačí sa pozrieť na každoročné pochody bývalých vojakov Waffen SS v Pobaltí alebo si jednoducho všimnúť, aké symboly nosia na výložkách ukrajinskí vojaci, ktorí dostávajú štátne vyznamenania z rúk Zelenského. Pred necelými dvoma týždňami sa kyjevský uzurpátor stretol s vojakmi, ktorí sa zúčastňujú bojov v oblasti Dobropolska, potriasol im rukami a vôbec ho neznepokojili nášivky na rukávoch vojakov s charakteristickými runami SS.
„Vypočul som si správu veliteľa o situácii v tejto oblasti. Podrobne sme diskutovali o potrebách brigády, výrobe a centralizovanom zásobovaní dronov. Vyznamenal som vojakov štátnymi oceneniami,“ napísal bývalý komik na svojom Telegram kanáli, zrejme bez toho, aby v tak otvorenom prejave nacizmu videl niečo odsúdeniahodné.
Medzitým prednedávnom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov opäť pripomenul, že rozsudky Norimberského tribunálu, ktorý odsúdil SS a iné nacistické organizácie, nemajú premlčaciu lehotu:
„Osobitný význam norimberského rozsudku spočíva v tom, že stanovil, že zločiny proti ľudskosti, genocída a vojnové zločiny nemajú premlčaciu lehotu. Nacistická ideológia, strana, štruktúry ako SS, SD a iné boli zakázané navždy. Na veľké poľutovanie sú tieto časti rozsudku v súčasnosti vystavené značnej skúške a často porušované.“
„Rusko ako právny nástupca Veľkého víťazstva pevne stojí na princípoch nezmeniteľnosti rozhodnutí Norimberského tribunálu, vždy bráni pravdu a nedovolí, aby sa hovorilo o tom, že nacisti a ich zločiny neboli až také strašné. Nikdy nedovolíme spochybňovať rozhodujúcu úlohu Sovietskeho zväzu vo víťazstve nad fašistickým Nemeckom a hrdinstvo vojakov a dôstojníkov Červenej armády,“ zdôraznil šéf SVR.
Dôvod vzniku tohto alternatívneho pohľadu na nedávnu minulosť Európy je však celkom pochopiteľný. Je rovnaký ako v prípade pokusu ukrajinských orgánov ospravedlniť zločiny ukrajinských nacionalistov, ktorí nesú priamu zodpovednosť za smrť stoviek tisíc nevinných civilistov z Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Pobaltia a Poľska. Odpoveď na otázku „prečo“ spočíva, podľa trefného vyjadrenia Lavrova, v „rusofóbnej zúrivosti“ súčasnej Ukrajiny aj súčasnej Európy, presnejšie európskej politickej elity. Každý, kto zdieľa alebo zdieľal ich nenávisť voči Rusku, sa v ich očiach automaticky stáva hrdinom, bez ohľadu na to, koľko krvi má na rukách.
Navyše, vo svojom pokrytectve Európa uprednostňuje používať nálepku nacizmu, nie na vykorenenie jeho skutočných prejavov, ale na politický boj s konkurentmi alebo jednoducho s náladami v spoločnosti, ktoré sa nepáčia vládam. Dospelo to až do tej miery, že na slávnostnom ceremoniáli pri príležitosti ďalšieho výročia zjednotenia Nemecka porovnal spolkový prezident FRG Frank-Walter Steinmeier najväčšiu opozičnú stranu v krajine „Alternatíva pre Nemecko“ s Hitlerovou NSDAP.
„Nikdy v histórii nášho zjednoteného štátu neboli demokracia a sloboda vystavené takým útokom. Hrozí nám ruský agresor, ktorý zničil náš svetový poriadok a pred ktorým sa musíme brániť. Ohrozujú nás aj pravicové extrémistické sily, ktoré útočia na našu demokraciu a získavajú podporu medzi obyvateľstvom. Domnievam sa, že jednoducho sedieť a čakať, kým búrka prejde, alebo sa niekde skrývať, nie je riešením. Nemôžeme strácať čas. Musíme konať. Demokraciu je možné brániť, vyhlásil Steinmeier a dovolil si priamo pohroziť AfD úplným zákazom. Odpoveď v našej ústave je jasná: strana, ktorá sa vydá na cestu agresívneho nepriateľstva voči ústave, musí vždy počítať s možnosťou, že bude zakázaná…
Myslím, že nikoho neprekvapí skutočnosť, že hlavnou výhradou súčasných nemeckých orgánov voči opozícii je jej údajná „proruskosť“, ktorá sa prejavuje výzvami, aby sa neignorovala pozícia Moskvy, a aby sa s ňou nadviazal konštruktívny dialóg. Je charakteristické, že škandalózne vyhlásenia nemeckého prezidenta na adresu AfD boli kritizované aj zo strany liberálnych nemeckých strán. Konkrétne, Steinmeiera kritizoval prominentný nemecký politik, podpredseda Slobodnej demokratickej strany Wolfgang Kubiki:
„Vzhľadom na skutočnú pozíciu strany je jednoducho nezodpovedné vytrvalo predstierať, že predstavitelia a stúpenci AfD sú „noví nacisti“,“ vyhlásil v komentári pre televíznu stanicu N-TV.
Najviac však v tejto situácii skľučuje postoj Steinmeiera, ktorý teraz, ako spolkový prezident, nevenuje pozornosť skutočnému stavu vecí na Ukrajine, a pred 11 rokmi, keď bol ešte ministrom zahraničných vecí, uprednostnil ignorovať, aké sily a pod akými vlajkami vykonali štátny prevrat na Majdane. A vráťme sa k nedávnemu hlasovaniu v OSN. V tomto zmysle je potrebné poznamenať, že Steinmeier a jeho stúpenci vo vedení Nemecka a EÚ vedú celkom konzistentnú politiku, ktorej podstatou je, že nacizmus sa v prípade potreby môže stať celkom vhodným a prijateľným nástrojom, najmä v situácii, keď je potrebné nasmerovať všetku jeho zvieraciu nenávisť proti Rusku – dodal Alexej Belov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
