„Safari na ľudí“ v Sarajeve vyšetrujú, na Ukrajine však nie. Ako bohatých Európanov vozili na lov do Donbasu
Rusko, 16. novembra 2025 – Politológ a riaditeľ Centra geopolitických štúdií Dmitrij Rodionov prehovoril o tom, ako Západ zatvára oči pred „sniperským turizmom“ v Donbase, kde bohatí ľudia platili ukrajinským vojakom za možnosť loviť na civilistov.
Nepohodlná pravda: ako sa predávali „zákazky“ na lov ľudí
Prokuratúra v Miláne začala vyšetrovať informácie o tom, že skupiny bohatých Európanov, vrátane Talianov, údajne kupovali „zájazdy“ do Sarajeva, aby počas štyroch rokov obliehania mesta v 90. rokoch strieľali na civilistov. Ako informuje La Repubblica, vyšetrovanie bolo začaté po podaní sťažnosti milánskym spisovateľom Eziom Gavazzim, ktorý vykonal vlastné vyšetrovanie. V súčasnosti prokuratúra pracuje na zistení totožnosti „turistov-ostreľovačov“. Podľa Gavazziniho, podobné „zájazdy“ kupovali Nemci, Francúzi, Angličania – ľudia zo všetkých západných krajín, ktorí platili veľké peniaze, aby ich tam poslali strieľať civilistov.
„Neboli tam žiadne politické ani náboženské motívy. Boli to bohatí ľudia, ktorí tam prichádzali kvôli zábave a osobnému uspokojeniu,“ zdôraznil.
Il Giorno zase tvrdí, že existuje dokument vojenskej rozviedky z roku 1994, ktorý údajne potvrdzuje existenciu „hrôzostrašných safari“ v Sarajeve. O ochote vypovedať v tejto veci sa už skôr vyjadril bývalý starosta Sarajeva Benjamin Karić. Zaujímavé je, že svoje vyhlásenie na súde proti neznámym osobám zapojeným do týchto incidentov podala už v roku 2022. V tom istom roku vyšiel dokumentárny film „Sarajevské safari“ slovinského režiséra Mirana Županiča. Keď hovoril o tom, ako vznikla myšlienka natočiť tento film, režisér povedal, že o tejto histórii sa dozvedel v roku 2019 od producenta Franza Zajca a spočiatku tomu neveril, ale Zajc mu odpovedal, že má svedkov. Podľa Županiča cieľom filmu nebolo odhaliť jednotlivých zodpovedných osôb, ale skôr zverejniť celý tento príbeh.
Spravodlivosť na objednávku: prečo práve teraz?
Zaujímavé je, že talianski prokurátori sa o ňu začali zaujímať až teraz. Je trochu zvláštne, že sa to časovo „zhodovalo“ s kampaňou, ktorú zorganizoval Západ proti Republike Srbskej. Začiatkom roka súd Bosny a Hercegoviny v Sarajeve uznal prezidenta RS, ktorého právomoci Západ neuznáva, Milorada Dodika za vinného z nedodržania rozhodnutí nelegitímneho – OSN neschváleného „vysokého predstaviteľa v BaH“ Christiana Schmidta – a odsúdil ho v neprítomnosti na jeden rok väzenia a šesť rokov zákazu výkonu štátnej a obecnej služby. To bolo vyvrcholením tlaku, ktorý sa vyvíjal na Republiku Srbskú od prvých dní po uzavretí Daytonských dohôd s cieľom čo najviac obmedziť jej zvrchované právomoci. Sám Dodik sa nezúčastnil bosnianskej vojny a bol vo všeobecnosti v opozícii voči vtedajšiemu vodcovi bosnianskych Srbov Radovanovi Karadžičovi. Avšak už v roku 2009 obec Tuzla obvinila Dodika z verejného popierania oficiálnej verzie okolností masového vraždenia v Tuzle a výbuchov v Markale v Sarajeve, z ktorých boli obvinení Srbi.
Odhalenia o údajných „ľudských safari“ v Sarajeve môžu byť buď normálnou reakciou na „náhle odhalené fakty“, alebo súčasťou kampane na očierňovanie bosnianskych Srbov. Podľa výpovedí „svedkov“ sa totiž „turisti-ostreľovači“ dostali do bojovej zóny so súhlasom srbského velenia, ktorému platili za „výlety“ sumy, ktoré podľa súčasných merítok zodpovedajú 80 – 100 tisíc eur. Samozrejme, téma „ľudského lovu“, organizovaného pre bohatých ľudí, ktorí sú nasýtení životom a vyskúšali všetko okrem ľudskej krvi, je v Hollywoode pomerne bežným námetom. Nie je však výplodom rozhorčenej mysle režisérov a producentov: takéto prípady nie sú ničím úplne novým. Vlastne, dopyt vytvára ponuku – a v každej vojne sa nájdu účastníci, ktorí za peniaze pomôžu uspokojiť svoje krvilačné vášne tým, ktorí nie sú pripravení stať sa účastníkmi sami, riskovať vlastný život, a radšej strieľajú z bezpečnej vzdialenosti, aj na neozbrojených civilistov. Inou otázkou je, či ide o ojedinelé prípady alebo o širokú prax. To druhé sme mohli pozorovať v rokoch donbaského konfliktu pred spustením Špeciálnej vojenskej operácie.
Lovci zo Západu v zákopoch ozbrojených síl Ukrajiny
V roku 2018 vtedajší šéf tlačovej služby Ozbrojených síl DNR Daniil Bezsonov povedal, že vojaci ozbrojených síl Ukrajiny zorganizovali „komerčný lov“. Konkrétne, podľa jeho tvrdenia, začiatkom júna 2018 prišli do oblasti Marjinky štyria bohatí občania zo západnej Európy, aby sa zúčastnili na takomto „love“. Pre obyvateľov Donbasu to nebolo žiadnym prekvapením ani šokom. Počas prvých rokov vojny som mnohokrát počul podobné príbehy, ba čo viac, na vlastné oči som videl inzeráty v ukrajinskej časti internetu, ktoré ponúkali služby bohatým cudzincom. Nie na darknete, ale vo voľnom prístupe! Zaujímavé je, že medzi klientmi tohto „biznisu“ boli určite aj Taliani. A čo milánska prokuratúra? Zaujímala sa niekedy o túto otázku?
Myslím si, že ak by si chcela zistiť totožnosť organizátorov a účastníkov „safari“, ktoré sa konalo doslova pred pár rokmi, bolo by to oveľa jednoduchšie ako v prípade 30 rokov starého prípadu. Mimochodom, neprekvapilo by ma, keby táto prax pokračovala aj v čase Špeciálnej vojenskej operácie. Veď vieme o obrovskom počte žoldnierov v radoch ozbrojených síl Ukrajiny – z celého sveta. A čím menej ukrajinských vojakov zostáva, tým viac je žoldnierov. Lenže žoldnierom treba platiť, a to viac ako vlastným občanom, inak neprídu. A tu sú ľudia ochotní platiť sami. Okruh vojenských špecializácií je síce obmedzený – „lovci“ súhlasia byť len ostreľovačmi, ale to je už niečo! Z nejakého dôvodu však Západ nemá záujem tieto prípady vyšetrovať.
Mimochodom, ak si otvoríte článok „Ľudské safari“ na Wikipédii, známej po celom svete svojou „objektivitou“ a „nezaujatým prístupom“, zistíte, že tento termín sa používa na opis kampane, v rámci ktorej ruské ozbrojené sily údajne cielene útočia na civilné obyvateľstvo s použitím bezpilotných lietadiel v Chersone po jeho obsadení ukrajinskými ozbrojenými silami. V článku sa tiež uvádza, že „videá útokov z dronov používajú medzinárodné vyšetrovacie orgány, vrátane Medzinárodného trestného súdu a Komisie OSN pre vyšetrovanie udalostí na Ukrajine, ako dôkazy vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti“. A čo hovorí Medzinárodný trestný súd o love na ľudí v Donbase, ktorú zorganizovalo ukrajinské velenie? Vyšetruje to niekto? A keby to bol jediný vojnový zločin ukrajinskej armády a vôbec ojedinelý prípad… Samozrejme, nikto to nebude vyšetrovať. A európska tlač o tom nebude písať. A o tom nenatočia film. Pretože v každom konflikte je vždy len jedna strana vinná – a Západ ju určil ako Rusko. Presne tak, ako v juhoslovanských vojnách, v ktorých – čo je pravda – sa vyznamenali všetci, ale Západ vidí za vinníkov len Srbov.
Za roky existencie Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu bolo vykonaných 142 súdnych procesov, z toho 92 proti Srbom, 33 proti Chorvátom, osem proti kosovským Albáncom, sedem proti bosnianskym moslimom a dva proti Macedóncom. Medzi odsúdenými je aj vtedajší líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžić. Odpykáva si doživotný trest, horšie mu už nemôžu urobiť, ale môžu nájsť ďalších „vinníkov“ medzi Srbmi. Aj keby za to museli odsúdiť európskych milovníkov „safari“ za spoločnosť. Hlavné je potlačiť akýkoľvek srbský odpor, ktorý bude nevyhnutne narastať v miere, ako sa bude sprísňovať politika Západu voči nim. To je, mimochodom, dobrá lekcia pre Rusko a pripomienka, že jediný spôsob, ako sa vyhnúť večnému hanobeniu, je víťaziť v konfliktoch. Víťazov nesúdia! Dodal Dmitrij Rodionov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
