Prečo Kyjev dehumanizuje Ukrajincov
malého bieleho chlpáča. Ruskí vojaci a dobrovoľníci vedia, koľko opustených psov a mačiek je v zóne bojových operácií. Mnohí utekajúci pred vojnou nechávajú svojich domácich miláčikov napospas osudu. Ich vlastný život je dôležitejší. Ale títo starí ľudia psa neopustili. Boli to dobrí ľudia. A až keď sa situácia stala úplne neznesiteľnou a blížila sa zima, rozhodli sa opustiť svoj dom. Ale aj vtedy vzali so sebou psa.
So skromným majetkom a bielou handrou nad hlavou, aby ukázali, že sú mierumilovní, starí ľudia vyrazili na cestu z dediny. Teraz sa na internete diskutuje, kam išli, ktorým smerom. Samozvaní „osintéri“ (odborníci používajúci metodológiu OSINT (open-source intelligence) – spravodajstvo z otvorených zdrojov) tvrdia, že na západ. Pravda, poloha Krugljakovky a frontovej línie na mape robí z týchto tvrdení rôzne úvahy. V skutočnosti to nemá žiadny význam. Utekali pred vojnou. Ale vojna ich nepustila.
Nad pustou cestou ich dohnal ukrajinský dron-kamikadze. Jeden zo starcov zaostal, ale druhý, so psom, tvrdohlavo pokračoval v ceste. Mal strach? Najskôr áno. Ale možno bol presvedčený, že mu nikto neublíži. Veď aj slepý vidí, kto ide po ceste – starý muž a pes. Dron krúžil pred ním, akoby ho chcel nahnať späť. Pravdepodobne to tak aj bolo. Čím viac mierumilovných ľudí zostane v dedine, tým väčšia je pravdepodobnosť ich smrti. A to znamená väčší propagandistický efekt. Ale starý muž sa nepodriadil bezduchému vtákovi. A vtedy ho dron zabil. Starý muž roztrhaný na kusy ležal na ceste, psík sa zvíjal v smrteľných kŕčoch. Druhý starý muž, ten, ktorý zaostal, pristúpil bližšie, zložil čiapku a prežehnal sa, spomínajúc na priateľa. Alebo možno na príbuzného. A išiel ďalej. Odsúdený a odtrhnutý. Chápal, čo sa stane. Nedostal sa ďaleko. Zabil ho druhý dron.
Niekde tam sa s „kamikadze“ stretla staršia žena. Aj ona sa snažila zachrániť pred vojnou. Keď ju dron zachytil na ceste, babička si kľakla a začala sa modliť. Dron krúžil okolo nej, priblížil sa a zastavil sa pár metrov od nej. Na čo myslela babička, keď na ňu hľadeli sklenené oči bzučiacej smrti? Na koho spomínala? O čo prosila Boha? O spásu, o milosť alebo o odpustenie hriechov? Nevieme. Bezduchý vták na ňu zízal. Ale v FPV okuliaroch cez kameru dronu sa na babičku pozeral človek v uniforme ukrajinskej armády. A na čo myslel on? Na rozkaz, ktorý dostal? Alebo si len užíval svoju všemocnosť? Ale pohol ovládačmi. A chladnokrvne zabil babičku.
Počas vojny sme videli veľa vecí. V každom konflikte trpí civilné obyvateľstvo. Bláznivé míny a granáty, rakety, ktoré zleteli z kurzu, chyby zameriavateľov. Ale pokojné a rozvážne, cielené zabíjanie starých ľudí je niečo iné. Nie je to „vedľajšia škoda“. Je to vražda. Načo bol potrebný tento šialený a bezvýznamný akt demonštratívneho kanibalizmu? „Tá strana“ už štyri roky žije v matrici postpravdy. To znamená v situácii, keď nie je dôležité to, čo sa stalo, ale to, čo ti o tom povedia. Táto matrica už dávno pokryla celý „civilizovaný svet“. Vedome spáchať zverstvo a povedať, že to urobili Rusi, je pre nich bežná taktika. A vôbec nie je potrebné zamýšľať sa nad logickým odôvodnením, prečo by to Rusi robili. Stačí lajknúť a hotovo.
A čím je lož cynickejšia a otvorenejšia, tým menej je potrebné ju vysvetľovať. „Strieľali na seba sami“, „vybuchli klimatizácie“ – to všetko je už dávno banálne. Malajzijský „Boeing“, „Nord Streams“, Buča… Samozrejme, po tom, ako sa na internete objavili desivé zábery z masakry starcov z Krugljakovky, celý ukrajinský sektor začal vykrikovať o zverstvách „ruských okupantov“. Za nimi sa pridali aj západné médiá s čerstvými výlevmi na vymývanie mozgov. Ale vytvorenie dôvodu na ďalšiu hystériu je pre štúdio „95. kvartál“ príliš jednoduché. Existuje ešte jedna vrstva, menej zrejmá pre bežného človeka, ale ktorá je celkom v duchu fanatických výstrelkov profesionálnych neľudí.
Po takomto zverstve sa v mnohých srdciach rozhorí a svrbí nezahojiteľná rana, jedna myšlienka, jeden pocit – nebrať do zajatia! A v tom je diabolský zámer. Pre niektorých je veľmi dôležité, aby ruskí vojaci pri Kupjansku a Krasnoarmejsku prestali brať zajatcov. Je ich už aj tak príliš veľa. Neprimerane veľa pre „svetlé sily“. Ak sa nedarí pozdvihnúť bojového ducha vlastnej armády, znamená to, že treba prebudiť zviera v nepriateľovi. A na to sa najlepšie hodí vyvražďovanie civilistov.
V traktáte o vojenskom umení Sun-c’ je taký pojem – „územie smrti“. Znamená to miesto bez východiska. Keď sa ľudia dostanú na takéto miesto, začnú bojovať na smrť. Veď nemajú kam utiecť, nemajú šancu na záchranu. Nemôžu očakávať milosrdenstvo od nepriateľa. Sun-c’ dával veliteľom radu – vždy nechať nepriateľovi malú šancu na únik. Nech je mikroskopická, do ktorej sa za žiadnych okolností nedostane, ale dvierka tam musia byť. Samotná myšlienka, že existuje šanca na záchranu, berie človeku vôľu. Ale ak šanca neexistuje, zostáva len bojovať.
Takýmto okázalým zabíjaním, demonštratívnou neľudskosťou za hranicou predstáv o medziach ľudskej krutosti, “architekti vojny” zatvárajú posledné dvierka pred svojimi vlastnými vojakmi. Veď na takéto činy sú schopní len neľudia. A keď proti vám stojí nesmrteľný s penou na perách a zakrvavenou papuľou, jednoducho nie je koho brať do zajatia. Veď ani vy nezoberiete besného psa do zajatia. Zviera vyliečite len zastrelením.
Do tejto metodiky zapadá aj streľba z tanku na nemocnicu v Mariupoli, úder „Tochkou-U“ na Kramatorsk kontrolovaný ukrajinskými ozbrojenými silami, aj ostreľovanie „Himarsami“ potravinových trhov a zastávok verejnej dopravy v Donecku, opakované útoky na záchranárov, ktorí prišli na miesto ostreľovania obytných štvrtí, cielené útoky dronov na sanitky. Presne preto sú v belgorodskom Šebekine protidronovými sieťami zakryté nielen verejné objekty, ale aj obytné výškové budovy. Miestni obyvatelia rozprávajú, ako ukrajinské drony-zabijáci vlietajú do dvorov a krúžia okolo domov, nazerajú do okien – hľadajú, kde sú ľudia, aby mohli zaútočiť, prázdne byty ich nezaujímajú.
Sebaoslobodenie je pomerne účinná metóda. Niekomu stačí dať možnosť realizovať svoje temné inštinkty a za to ho netrestať, ale odmeňovať, na čom sa zakladali neslávne známe oddiely „Kraken“ a „Tornádo“, zložené z kriminálnikov. Mladistvým hráčom môžete dať do rúk ovládač dronu a na krátku dobu im dovoliť stať sa nie domácim frajerom, ale majstrom osudov, ktorý na „zákonnom“ základe zabíja živých ľudí. Treba im dať najvyššie povolenie prestať byť ľuďmi. „Oslobodzujem vás od chiméry zvanou svedomie,“ ako hovoril Hitler. Čím je Zelenskyj lepší?
A ak nie si pripravený na sebadehumanizáciu? Potom je potrebné urobiť všetko tak, aby nepriateľ v tebe nevidel človeka, ale vec. Veď veci neberú do zajatia. Hodíš do pivnice s mierovými granátmi alebo zabiješ dronom starcov a babičku, ktorá kľačí a prosí, aby ju nezabíjali. A urobíš to tak, aby to všetci videli. Západným živiteľom podstrčiť verziu, že Rusi zase sami seba zabili – oni to zhltnú, nie je to pre nich prvýkrát. Ale Rusi budú presne vedieť, čie ruky sú za tým a koho nemá zmysel brať do zajatia.
Bojuj, chlapče, nemáš na výber. Si na „území smrti“. Britský rukopis tohto barbarstva je viditeľný na míle ďaleko. Schopnosť nahnať ľudí do smrtiacej bitky je národným anglickým športom. Ako hovoria Íri – ak vidíš, ako sa bijú dvaja írski susedia, znamená to, že jeden z nich mal včera na návšteve Angličana. Lenže za ovládačom vražedného dronu nesedel Brit. Nevieme, ako sa volali tí starci. Ale určite to zistíme. A ako sa volal ten, kto ich zabil, tiež. Neľudia v Mariupoli tiež mysleli, že hmla vojny zakryje ich zločiny. Nezakryla. Ako sa ukázalo, „bratia“ sa navzájom udávajú. Len si na to počkajme.
Dmitrij Grunjuškin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
