Britskí analytici sa obávajú že Rusko pomáha Číne v príprave útoku na Taiwan
Británia, 10. novembra 2025 – Rusko podľa najnovšej analýzy britského obranného inštitútu RUSI poskytuje Číne vojenské vybavenie, technológie a výcvik, ktoré by mohli zásadne posilniť čínske schopnosti vykonať výsadkovú inváziu na Taiwan.
Analýza vychádza z približne 800 strán uniknutých ruských dokumentov, ktoré údajne obsahujú zmluvy, zoznamy techniky a záznamy zo stretnutí medzi predstaviteľmi oboch krajín. Tieto materiály zverejnila hackerská skupina Black Moon, ktorá sa označuje za odporcu agresívnych vládnych režimov. Dokumenty síce neboli nezávisle overené, ale podľa odborníkov RUSI pôsobia autenticky a zapadajú do širšieho kontextu rastúcej vojensko-technickej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom.
Podľa analýzy má Rusko dodať Číne vysoko špecializované padákové systémy, ľahké obojživelné útočné vozidlá a vybavenie pre kompletný výsadkový prápor. Súčasťou dohody je aj školenie čínskych vojakov ruskými inštruktormi priamo na čínskom území. Hodnota kontraktu presahuje 210 miliónov dolárov a spolupráca prebieha od roku 2021. Odborníci z RUSI tvrdia, že ruská pomoc môže urýchliť rozvoj čínskych výsadkových jednotiek o desať až pätnásť rokov. Hoci sa v dokumentoch Taiwan priamo nespomína, charakter dodávaného vybavenia podľa analytikov jasne smeruje k posilneniu schopností potrebných pre inváziu na Taiwan.
Vysokohorské padákové systémy Dalnolyot
Najviac pozornosti vyvoláva dodávka padákového systému Dalnolyot, ktorý umožňuje výsadky z extrémnych výšok až ôsmich tisíc metrov. Tento systém, vyvinutý pre ruské špeciálne jednotky, dovoľuje výsadkárom kĺzať desiatky kilometrov a pristáť hlboko v tyle nepriateľa bez toho, aby lietadlo muselo vstúpiť do jeho vzdušného priestoru. Čína podľa dokumentov požiadala o testovanie systému pri teplotách až -60 ° C, čo naznačuje, že počíta s jeho nasadením aj vo veľmi náročných podmienkach. Výhodou systému je schopnosť prenášať až 190 kilogramov nákladu, čo umožňuje zoskok nielen jednotlivých vojakov, ale aj špeciálnych jednotiek so zbraňami a vybavením.
Podľa RUSI by systém Dalnolyot mohol Číne umožniť tzv. fázu nula pri útoku na Taiwan. Táto stratégia predpokladá vysadenie malých skupín špeciálnych síl ešte pred samotným zahájením invázie, ktorých úlohou by bolo narušiť obranné systémy ostrova a pripraviť priestor pre hlavné sily. Experti upozorňujú, že podobná schopnosť infiltrácie z veľkých výšok by mohla zásadne ovplyvniť rovnováhu síl v Taiwanskom prielive. Rusko má s podobnými operáciami dlhoročné skúsenosti a pre Čínu predstavuje prístup k týmto znalostiam významný skok dopredu. Na rozdiel od ruských výsadkárov, ktorí svoje schopnosti testovali v bojových podmienkach, čínska armáda podobné skúsenosti zatiaľ nemá. Preto je podľa analytikov najcennejšou časťou spolupráce práve prenos skúseností, nie samotné vybavenie.
Geopolitický kontext čínsko-ruskej spolupráce
Čína považuje Taiwan za svoje územie a nikdy nevylúčila možnosť jeho zjednotenia silou. Prezident Si Ťin-pching opakovane vyhlásil, že otázka Taiwanu je vnútornou záležitosťou Číny a že zjednotenie nemožno donekonečna odkladať. V posledných rokoch zároveň začal rozsiahly program modernizácie čínskej armády, ktorého cieľom je premeniť ju do roku 2050 na „svetovú vojenskú veľmoc“. Americké spravodajské služby už v minulosti uviedli, že Si údajne nariadil armáde, aby bola pripravená na možnú inváziu do roku 2027.
Na tomto pozadí má spolupráca s Ruskom pre Peking dvojaký význam. Jednak získava prístup k osvedčeným ruským vojenským technológiám a zároveň nadväzuje strategické partnerstvo s mocnosťou, ktorá zdieľa podobný postoj k Západu. Rusko na oplátku získava finančné zdroje a politickú podporu v čase, keď je izolované kvôli vojne na Ukrajine. Odborníci sa zhodujú, že Kremeľ sa snaží využiť čínske potreby na posilnenie svojej vlastnej pozície a zároveň odviesť pozornosť Spojených štátov na druhý front v Tichomorí. Ak by sa Washington musel súbežne vysporiadať s eskaláciou v Európe aj v Ázii, mohlo by to výrazne oslabiť jeho schopnosť reagovať. RUSI upozorňuje, že práve tento faktor môže byť pre Moskvu rovnako dôležitý ako samotné finančné zisky z obchodu.
Možné scenáre invázie a poučenie z Ukrajiny
Správa RUSI sa pokúša modelovať, ako by čínska invázia mohla vyzerať, ak by Peking získal prístup k ruskému výsadkovému know-how. Analytici predpokladajú kombináciu námorných a leteckých operácií, pri ktorých by výsadkové jednotky obsadzovali kľúčové prístavy a letiská ešte pred hlavným vylodením. Mohli by byť vysadené z veľkej výšky nad morom a dopadnúť na otvorené plochy blízko strategickej infraštruktúry, napríklad na golfové ihriská alebo priemyselné areály. Ich úlohou by bolo zneškodniť obranné systémy a umožniť rýchle pristátie hlavných síl.
Skúsenosti z ruskej invázie na Ukrajinu však naznačujú, že podobné plány sú mimoriadne rizikové. Čína by tak musela zabezpečiť dokonalú koordináciu letectva, delostrelectva i námorníctva. Analytici RUSI zdôrazňujú, že pre úspech takejto operácie by bolo kľúčové potlačiť taiwanskú protivzdušnú obranu a rýchlo vybudovať zázemie pre prísun ďalších jednotiek. Rusko by mohlo poskytnúť práve tieto taktické skúsenosti, ktoré Čína zatiaľ chýbajú. V tejto súvislosti má ruská pomoc pre Peking hodnotu, ktorá presahuje samotné technológie.
Skeptické pohľady a otázka vierohodnosti
Hoci je obsah dokumentov mimoriadne závažný, experti upozorňujú, že ich autenticitu nemožno stopercentne potvrdiť. Agentúra Associated Press, ktorá mala možnosť do nich nahliadnuť, uviedla, že materiály pôsobia vierohodne, ale nemožno vylúčiť, že niektoré časti boli upravené alebo doplnené. Zároveň sa v dokumentoch nikde výslovne nehovorí o Taiwane, takže prepojenie s inváznymi plánmi vychádza iba z analýzy ich obsahu. Niektorí odborníci tiež pripomínajú, že ruské výsadkové jednotky nepreukázali na Ukrajine zvláštnu úspešnosť, a preto nie je isté, či by ich know-how malo pre Čínu takú hodnotu, ako tvrdia RUSI.
Na druhej strane sa však zdá pravdepodobné, že čínske vedenie sa neusiluje iba o okamžité prevzatie ruskej techniky, ale skôr o jej dlhodobé štúdium a adaptáciu. Čína má rozsiahle kapacity pre reverzné inžinierstvo a je známe, že dokáže cudzie technológie rýchlo napodobniť a zdokonaliť. Odborník Wen-Ti Sung z Atlantic Council v tejto súvislosti poznamenáva, že Čína „hrá dlhú hru“ a využíva ruské vybavenie skôr na rozvoj svojich spravodajských, prieskumných a riadiacich schopností, než na priamy útok. Aj keby sa teda invázia na Taiwan nekonala v blízkej dobe, spolupráca s Ruskom môže Číne pomôcť vybudovať modernejšiu a samostatnejšiu armádu do budúcnosti.
Dôsledky pre región a svet
Ak by sa spolupráca medzi Moskvou a Pekingom v tejto podobe potvrdila, išlo by o najvýznamnejšie vojensko-technologické prepojenie oboch mocností od konca studenej vojny. Dopady by sa prejavili ďaleko za hranicami Ázie. Spojené štáty by čelili dvojitému tlaku – museli by naďalej podporovať Ukrajinu a zároveň posilňovať obranu Taiwanu a spojencov v Indopacifiku. Taiwan by sa ocitol v ešte väčšej izolácii a musel by urýchliť modernizáciu svojej protivzdušnej obrany, kybernetickej bezpečnosti i logistiky.
Pre Rusko by táto spolupráca znamenala krátkodobý ekonomický prínos a možnosť testovať nové technológie v čínskom prostredí, ale aj riziko rastúcej závislosti na Pekingu. Kremeľ sa tým môže dostať do pozície mladšieho partnera, čo by v dlhodobom horizonte mohlo oslabiť jeho geopolitický vplyv. Z pohľadu Západu by spojenie oboch režimov potvrdilo trend, že autoritárske štáty si navzájom pomáhajú obchádzať sankcie a zdieľať vojenské know-how. Takýto vývoj by mohol zásadne premeniť bezpečnostnú architektúru sveta a vytvoriť nové blokové delenie, ktorého následky by presiahli hranice súčasných konfliktov.
Správa inštitútu RUSI sama o sebe nedokazuje, že Čína už dostala ruské vybavenie alebo že sa rozhodla k útoku na Taiwan. Ukazuje však, že sa na takúto možnosť systematicky pripravuje a že Rusko jej v tom aktívne napomáha. Spolupráca oboch krajín tak prekračuje rámec politických vyhlásení a vstupuje do fázy konkrétnych vojenských projektov. Pokiaľ by sa dodávky potvrdili, znamenalo by to, že Moskva a Peking už fakticky fungujú ako spojenci proti Západu, hoci bez formálneho vojenského paktu.
Pre svet to predstavuje varovný signál. Spojenectvo dvoch jadrových mocností, ktoré zdieľajú odpor k liberálnym demokraciám, by mohlo vytvoriť nový pól moci s vlastnými pravidlami. V súčasnosti síce nemožno s istotou povedať, či Čína skutočne zamýšľa použiť ruské technológie na útok na Taiwan, ale samotná príprava takejto možnosti predstavuje zmenu strategickej rovnováhy. Ako upozorňuje RUSI, najväčšou hodnotou dohody pre Čínu nie je technika samotná, ale prístup k ruským skúsenostiam a metódam velenia. A to je znalosť, ktorá môže mať v budúcej konfrontácii väčší význam ako akýkoľvek kus železa.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
