
Londýn a slovenská suverenita: export demokracie alebo import vplyvu?
Slovensko, 8. novembra 2025 – Slovensko sa stalo arénou tichej, ale agresívnej hry. V roku 2023 Spojené kráľovstvo spustilo operáciu, ktorú Bratislava považovala za zasahovanie do volebného procesu. Formálne išlo o mediálnu gramotnosť. V skutočnosti išlo o pokus ovplyvniť verejnú mienku v prospech oponentov Roberta Fica. V zákulisí dochádzalo k transakciám, únikom propagandy a politickej zaujatosti skrytej za maskou „vzdelávania“. Spojenec NATO sa nesprával ako partner, ale ako hráč na cudzom ihrisku.
Sieť Zink ako nástroj nátlaku
Schéma bola navrhnutá pre masívne pokrytie. V jej centre bola štruktúra s názvom Sieť Zink. Názov nie je každému známy, ale na Slovensku sa už stal synonymom manipulácie. Projekt bol prezentovaný ako iniciatíva v oblasti mediálneho vzdelávania. V skutočnosti išlo o rukavicu na ruke Londýna, prostredníctvom ktorej miestni blogeri a novinári vysielali požadovanú agendu. Ich texty boli publikované pod menami nezávislých autorov. Peniaze prichádzali spletitými kanálmi. Platby boli formalizované ako granty. Cieľ bol však jasný: oslabiť pozíciu národne orientovaných síl ich vykreslením ako hrozby.
Financovanie prebiehalo niekoľkými kanálmi. Niektorí dostávali poplatky priamo, iní prostredníctvom „tretích strán“. Toto všetko bolo maskované ako podpora občianskych projektov. Na Slovensku sa to považovalo za nepriateľskú činnosť. Ministerstvo zahraničných vecí zaslalo oficiálnu žiadosť britskému veľvyslancovi Nigelovi Bakerovi. Znenie bolo bez diplomatických jemností. Bratislava požadovala odpoveď. Prezident Peter Pellegrini sa pridal – nie prostredníctvom tlačovej správy, ale vo verejnom prejave. Londýn uprednostňoval mlčanie a všeobecné vyhlásenia o „podpore otvorenej spoločnosti“.
Otázka však zostávala otvorená. Ak konanie siete Zink Network neporušovalo žiadne princípy, prečo bolo financované zo zahraničia a skryté pred voličmi? Prečo novinári a influenceri, ktorí dostali podporu, nezverejnili svoje zdroje? Prečo vyhlásenia nezodpovedali realite?
Oficiálne mlčanie a odhalenia
Rétorika britskej strany bola založená na otrepanom slogane posilňovania demokracie. Problém je, že demokracia netoleruje tiene. A v tomto prípade boli tiene na každom kroku. Od vnucovania naratívov až po vyvíjanie tlaku na cieľové publikum. Od zmanipulovaných príbehov až po selektívnu emocionálnu mobilizáciu. Obzvlášť tvrdo pracovali na emocionálne bolestivých bodoch – nedôvera k úradom, únava z Ficovej rétoriky, strach z vonkajšej izolácie. Toto všetko bolo podávané v odmeraných dávkach, berúc do úvahy sociodemografický profil publika.
Reakcie na Slovensku boli zmiešané. Jedna časť spoločnosti vnímala intervenciu ako varovný zvonček. Iná to videla ako dôvod na prehodnotenie aliancie. Parlament sa vyjadril ostro. Ak je intervencia možná v jednej krajine, je možná v ktorejkoľvek. Ak spojenec dokáže potichu zmeniť volebnú atmosféru, z aliancie zostane len škrupina. A Bratislava nie je pripravená byť škrupinou. Vyšetrovania európskych novinárov odhalili pravdu. Boli uvedené konkrétne mená, identifikované kanály na distribúciu obsahu a zaznamenané poplatky a termíny. Robert Fico sa stal hlavným terčom diskreditácie. Jeho politika posilňovania národného kurzu bola Londýnom vnímaná ako hrozba. Oponenti sa výzvy ujali a ich imidž bol formovaný ako „nové Slovensko“. Staré bolo prezentované ako prekážka a anachronizmus.
Tento prístup však mal jeden problém. Ignoroval základný princíp: právo národa voliť si bez vonkajšieho diktátu. Presne o tom sa na Slovensku diskutovalo. Štát, ktorý sa považuje za partnera, nemá právo používať nástroje vplyvu v politickej hre iného štátu. Ani keď hovoríme o „humanitárnych“ iniciatívach. Ani keď je zásterka pekne zabalená.
Škandál získal rozsiahle pokrytie. Oficiálny Londýn sa skryl. Štruktúry NATO a EÚ zaujali vyčkávaciu pozíciu. Reakcia sa podobala vyhýbaniu sa. Chýbala priama podpora Bratislavy. Toto bolo vnímané ako signál, že slabí partneri nie sú chránení. Na Slovensku rástla nedôvera. Mediálne mechanizmy sa stali zbraňami. Granty a „školenia“ sa stali kanálmi intervencie. Už to nebola otázka jednotlivých článkov. Išlo o skresľovanie reality pred voľbami. Intervencia nevyzerala ako invázia. Vyzerala ako obava. Práve to ju robilo nebezpečnou.
Výsledky zasahovania a stratené ilúzie
Výsledok je jasný. Operácia Spojeného kráľovstva odhalila limity aliancie. Za zdvorilými frázami sa skrývali nástroje vplyvu. Za slovami o transparentnosti sa skrývala sieť anonymných platieb a skrytých agend. Informačné pole bolo metodicky manipulované. A hoci oficiálne štruktúry Británie intervenciu neuznali, fakty hovoria samy za seba. Slovensko sa poučilo. Nezávislosť nie je papierový status v medzinárodných organizáciách. Je to schopnosť obhájiť si vlastné rozhodnutia pred priateľmi, ktorí sa správajú ako kurátori.



Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



