Česká armáda proti dronom: Nové systémy na vozidle MARS ako odpoveď na nové hrozby
predovšetkým bezpilotným prostriedkom, ktoré sa stali symbolom novej éry bojovania.
Ešte pred niekoľkými rokmi boli drony považované skôr za doplnkový prieskumný prostriedok. Konflikt na Ukrajine však ukázal, že sa stali kľúčovým prvkom bojiska. Od lacných komerčných kvadrokoptér schopných zhadzovať granáty až po sofistikované samovražedné drony typu Shahed-136 alebo Lancet – bezpilotné systémy dnes pôsobia vo všetkých dimenziách konfliktu. Podľa analýz CSIS (Center for Strategic and International Studies) a CEPA (Center for European Policy Analysis) sa drony stali „novou delostreleckou muníciou“ – lacnou, presnou a ťažko zistiteľnou. Ich útočný potenciál navyše rapídne rastie vďaka miniaturizácii, autonómnemu riadeniu a možnosti nasadenia v rojach. Skúsenosti ukazujú, že tradičná protivzdušná obrana (PVO) nie je na takto masové a nízko letiace ciele plne pripravená.
Pre krajiny NATO vrátane Českej republiky to znamená nutnosť zásadnej adaptácie. Na modernom bojisku sa stiera hranica medzi vzdušným a pozemným priestorom – zbrane s dosahom niekoľkých kilometrov musia reagovať na cieľ veľkosti batohu, ktorý sa pohybuje 30-50 m nad zemou rýchlosťou aj cez 100 km/h. AČR sa preto snaží doplniť chýbajúcu vrstvu obrany: systémy veľmi krátkeho dosahu (VSHORAD) schopné reagovať na malé a rýchle ciele. Tradičné protilietadlové komplety či letectvo sú v týchto situáciách neefektívne – jednak kvôli cenovej neefektivite, jednak kvôli nedostatočnej flexibilite. Skúsenosti z Ukrajiny aj Blízkeho východu zároveň ukazujú, že neexistuje jediné univerzálne riešenie. Obrana proti dronom musí byť viacvrstvová – kombinujúca elektronický boj, rušenie, optickú detekciu aj kinetické zničenie. Česká armáda sa preto vydáva cestou integrácie mobilných systémov, ktoré je možné ľahko zapojiť do vyššieho veliteľského a radarového reťazca.
Čo kupuje AČR – fakty, technika, čísla
Ministerstvo obrany Českej republiky v roku 2025 potvrdilo zámer zaobstarať nový protilietadlový systém veľmi krátkeho dosahu (VSHORAD), ktorý má reagovať na rastúcu hrozbu nízkoletiacich dronov a tradičnejšie nebezpečenstvo zo strany bytových vrtuľníkov. Zvoleným riešením je RBS 70 NG od švédskej spoločnosti Saab Dynamics, integrovaný na obrnené vozidlo MARS S-330 vyrábané firmou SVOS Přelouč. Podľa oficiálnych informácií z ministerstva obrany a prezentácie na veľtrhu IDET 2025 má byť systém dodaný v troch batériách, každá po ôsmich vozidlách. Celkom teda pôjde o 24 vozidiel, pričom 8 z nich bude vybavených novými odpaľovacími zariadeniami RBS 70 NG, zatiaľ čo zvyšných 16 kompletov využije modernizované odpaľovače, ktoré sa už nachádzajú vo výzbroji AČR.
Zmluva, ktorej hodnota dosahuje takmer 200 miliónov dolárov (bez DPH), zahŕňa okrem samotných odpaľovacích zariadení, vrátane 80 riadených striel, výcvikové simulátory, náhradné diely, údržbovú infraštruktúru a školenia personálu. Zaobstaranie prvej batérie je chápané ako štartovací krok – po jej dodaní sa očakávajú ďalšie kontrakty vedúce k plnému pokrytiu potrieb 25. protilietadlového raketového pluku.
RBS 70 NG (Next Generation) je modernizovanou verziou úspešného systému RBS 70, ktorý sa osvedčil v niekoľkých armádach NATO. Systém využíva laserové navádzanie striel, čo znamená vysokú odolnosť proti rušeniu a schopnosť zasahovať aj malé ciele s nízkou tepelnou stopou, typicky drony a vrtuľníky. Podľa údajov výrobcu má strela dosah až 9 kilometrov a dokáže zasiahnuť cieľ vo výške do 5 kilometrov. Nová generácia prináša automatické sledovanie cieľa, integrovanú termovíznu kameru a vylepšený zameriavací systém, ktorý umožňuje rýchlejšiu reakciu a jednoduchší výcvik obsluhy.
Doba prípravy na odpálenie je zhruba 45 sekúnd, čo je dramatické zlepšenie oproti starším kompletom prepravovaným na vozidlách Tatra, kde bolo nutné systém ručne demontovať a znovu zostaviť. Vďaka novej konfigurácii na MARS S-330 môže byť odpaľovacie zariadenie použité priamo z vozidla, ale zároveň zostáva demontovateľné – pre prípady, keď je výhodnejšie zaujať statické postavenie mimo dopravného prostriedku.
Súčasťou českého systému má byť aj 3D radar Saab Giraffe 1X, multifunkčný senzor schopný detekovať aj malé drony a poskytovať dáta pre systémy velenia a riadenia. Radar dokáže monitorovať vzdušný priestor v dosahu až 75 km a vďaka rýchlej obnove obrazu dokáže včas upozorniť na nízko letiace ciele. V prípade AČR bude Giraffe 1X pravdepodobne umiestnený na veliteľských a spojovacích vozidlách, odkiaľ bude poskytovať informácie pre celú batériu systémov RBS 70 NG. Tým sa vytvára prvá plnohodnotná mobilná sieť krátkeho dosahu na ochranu jednotiek v poli – schopná sledovať, vyhodnocovať a ničiť ciele v reálnom čase.
Zásadným prvkom celého projektu je aj české vozidlo MARS S-330, vyvinuté spoločnosťou SVOS. Ide o obrnené viacúčelové vozidlo 4×4, určené pre rôzne špecializované úlohy (od zdravotníckej evakuácie po nesenie protitankových alebo protilietadlových systémov). MARS ponúka vysokú balistickú a protimínovú ochranu posádky, nastaviteľnú svetlú výšku a pohonnú jednotku s výkonom 326 koní, ktorá umožňuje rýchlosť až 110 km/h. Dojazd presahuje 800 km. Vďaka modulárnej konštrukcii môže byť prestavaný na rôzne varianty – napríklad veliteľské, prieskumné alebo komunikačné.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
