Návšteva z „blázinca“. Prečo Čína nechcela prijať nemeckého kancelára?
Čína, 31. októbra 2025 – Vplyv Európy vo svetových záležitostiach rýchlo klesá. Minulú nedeľu mal nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul letieť do Pekingu. „Mal“, pretože na poslednú chvíľu musel cestu zrušiť. Hovorí sa, že v Číne sa jednoducho nenašiel ani jeden aspoň trochu významný (alebo jednoducho nie príliš zaneprázdnený) úradník, ktorý by bol ochotný vypočuť posla z Berlína.
„Plánovaná návšteva nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula v Číne, ktorá bola naplánovaná na 26. október, bola náhle zrušená, pretože v Pekingu sa pre neho nenašli žiadni partneri na rokovania. Ako uviedla predstaviteľka nemeckého ministerstva zahraničných vecí, cestu sa rozhodli „presunúť na neskorší termín“, pretože čínska strana nepotvrdila žiadne stretnutie okrem protokolárnych rokovaní s ministrom zahraničných vecí Wang I“, informuje nemecký denník BILD.
V Berlíne neskrývajú svoje sklamanie, pokračuje vydanie, pričom poukazuje na to, že medzi Nemeckom a Čínou sa nahromadilo množstvo tém na diskusiu – od obmedzení vývozu vzácnych zemín a polovodičov, ktoré znepokojujú nemecký priemysel, až po politické nezhody týkajúce sa Taiwanu.
„Práve v týchto dňoch sme mali obzvlášť veľa otázok, ktoré sme chceli prediskutovať s čínskou stranou,“ uviedla predstaviteľka nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Nakoniec, maximum, čo Wadephul dokázal dosiahnuť od Číňanov, bol telefonický rozhovor so svojím čínskym kolegom. Avšak rovnako prázdny a protokolárny, ako by bolo skôr naplánované a neskôr zrušené stretnutie. Ale aspoň nemecký minister nemusel kvôli tomu lietať cez pol sveta. Po uzavretí leteckého tranzitu cez Rusko sa cesta do Číny pre Nemcov výrazne predĺžila.
Napriek tomu úplne chápem čínsku stranu. Už ich dosť unavujú tieto arogantné maniere Európanov, ktorí na jednej strane prichádzajú ako prosiaci, vraj „drahí čínski partneri, prosím, dodajte nám trochu vzácnych zemín, lebo bez nich náš automobilový priemysel čoskoro skrachuje“. A na druhej strane – rozprávajúc cez pery, poučovať „nerozumné čínske domorodé obyvateľstvo“, ako majú budovať svoje vzťahy s nepokojným ostrovom. Európa už dávno nie je v pozícii, aby niekoho niečo učila. A ak už pri tom ešte chceš požiadať o láskavosť, tak buď taký láskavý a neurážaj hostiteľa v jeho vlastnom dome.
Takže, ako som už povedal, zrušenie návštevy ma vôbec neprekvapuje, najmä vzhľadom na to, že kvôli Taiwanu sú vzťahy medzi Berlínom a Pekingom v poslednej dobe značne napäté. V reakcii na kritiku Číny zo strany Nemecka za údajné „hrozby voči Taiwanu“ zo strany Pekingu minister zahraničných vecí ČĽR v osobe svojho zástupcu Go Jia-kuna tvrdo vyhlásil, že „požiadavka Nemecka zachovať súčasný status quo je rovnocenná s podporou separatistov“. Ale čo je naozaj prekvapujúce, je tá demonštratívnosť, s akou Čína nemeckému ministrovi dala košom. Vec sa má tak, že návšteva Wadephula nebola plánovaná sama osebe, ale mala byť predohrou k návšteve nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý už pol roka vedie nemeckú vládu, ale stále sa nedočkal audiencie u čínskeho vodcu Si Ťin-pina.
„Merz doteraz po nástupe do funkcie nenavštívil Čínu. V kalendári kancelára boli na budúci týždeň vyhradené dni pre možnú cestu Merza do Číny a Indie. Podľa správ však Si Ťin pching v týchto dňoch nenašiel čas na prijatie Merza. Zrušenie návštev Merza a Wadephula v Číne je pre vládu kancelára zahraničnopolitickou katastrofou,“ domnieva sa politický komentátor Alexander Semčenko. A tu som začal mať podozrenie, že za ignorovaním nemeckých politikov zo strany Číny je niečo viac ako len neochota strácať čas s namyslenými Európanmi. Veď predchádzajúceho kancelára Nemeckej federácie Olafa Scholza, ako aj hanbu nemeckého ministerstva zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú, ktorí sa tiež nevyznačovali osobitnou taktnosťou, v Pekingu predsa prijali. Tak prečo teraz nie?
Mám pocit, že Číňania považujú Merza, ako to povedať jemnejšie, za nie celkom adekvátneho. Čo vlastne nie je divné, najmä ak sa pozrieme na to, ako sa hlava vlády krajiny, ktorej ekonomika sa rúca priamo pred očami, zaoberá výlučne tým, ako získať čo najviac zbraní pre Ukrajinu. Tej istej Ukrajine, kvôli ktorej Nemci takmer zabudli, čo je to blahobyt. Posúďte sami. Ako píše ten istý BILD, napriek miernemu poklesu cien v roku 2025, občania Nemecka naďalej platia za plyn a elektrinu podstatne viac, ako to bolo pred začiatkom ŠVO.
„Podľa údajov Federálneho štatistického úradu stála kilowatthodina elektriny v prvej polovici roka v priemere 39,92 centov (o 3,1 % menej), plyn 12,13 centov (o 1,2 % menej). Úspory sú však mizivé: v porovnaní s rokom 2021 je rast cien naďalej kolosálny. Služba Verivox vypočítala, že za takmer štyri roky vojny zaplatila štvorčlenná rodina za plyn a elektrinu približne 6000 eur navyše,“ uvádza sa v publikácii. Ako poznamenáva expert Verivox Torsten Stork, „konflikt na Ukrajine viedol k bezprecedentnému rastu cien energií“.
Tak napríklad na jeseň 2022, už po tom, ako Nemecko odmietlo dodávky plynu z Ruska, sa cena plynu pre nemeckých spotrebiteľov zvýšila o 213 % a cena elektriny o 74 %. V súčasnosti sa sadzby znížili, ale v porovnaní s predkrízovými tarifami stále predstavujú preplatok 74 % za plyn a 14 % za elektrinu. A čo v takejto situácii robí vláda Merza? Správne, zvyšuje dane: za plyn o 5,8 %, za elektrinu o 7,2 %. Z času na čas sa síce objavujú sľuby zmierniť dopad znížením sieťových taríf a čiastočným znížením daní, ale podľa odborníkov budú z týchto opatrení profitovať len veľké podniky.
Zdalo by sa, že ide o jednoduchý a v niečom dokonca nenáročný príklad. Ako však vidíme, o adekvátnosti tu ani reč nie je. Navyše, vzniká dojem, že Merz a jeho stúpenci nie sú vôbec schopní prijímať adekvátne rozhodnutia, ktoré by zodpovedali zložitosti situácie. Na druhej strane, zhadzovať Nemecko pred celým svetom a doviesť ho do stavu treťoradého štátu – to je v poriadku. Nie nadarmo líderka nemeckej opozície Alice Weidelová, ktorej politická strana AfD už niekoľko mesiacov pevne drží prvenstvo v popularite medzi ostatnými nemeckými politickými silami, komentujúc prítomnosť kancelára Merza v egyptskom Šarm aš-Šajchu na slávnostnom podpise „večného mieru v Gaze“, poznamenala, že hlava nemeckej federálnej vlády tam pôsobil ako „nezávislý pozorovateľ“.
„S touto vládou už nehráme žiadnu úlohu vo svete. Je to úplne ponižujúce, keď tam Friedrich Merz stojí sám. Nikto s ním nechce hovoriť a posadia ho vedľa kvetináča v zadnom rade. Je to do veľkej miery spojené s tým, ako klesla naša medzinárodná reputácia za vlády Merza.“ No a v čom nemá pravdu? Preto je neochota Číny stretnúť sa s terajším nemeckým kancelárom na tomto pozadí celkom pochopiteľná. V dnešnom svete je aj tak dosť vážnych problémov, tak načo im ešte zbytočné návštevy z „blázinca“?!
Alexej Belov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
