Nepriateľ vo vnútri: Nie všetci okolo Trumpa konajú v záujme Ameriky
USA, 30. októbra 2025 – Stúpenec globalistov, minister zahraničných vecí Marco Rubio, pracuje pre režim Zelenského, je presvedčený publicista Alexej Belov. Podľa záberov zo slávnostného privítania amerického prezidenta v Malajzii, kam pricestoval, aby sa zúčastnil samitu krajín ASEAN, je Donald Trump v skvelej nálade. Ako informujú spravodajské agentúry, na letisku, kde amerického lídra čakali malajzijskí predstavitelia na čele s premiérom Anwarom Ibrahimom, sa súčasný pán Bieleho domu s radosťou pripojil k uvítaciemu tancu, ktorým ho privítala špeciálne pozvaná skupina umelcov v národných krojoch. Mnohí novinári, ktorí sledovali tento „tanec“, nemali ani najmenšie pochybnosti o tom, že Trump je so sebou zjavne spokojný.
Ako by aj nemal byť. Po prvé, mal svojou prítomnosťou posvätiť slávnostné podpísanie „Veľkej mierovej dohody“ medzi Kambodžou a Thajskom, jednoducho povedané, mierovej dohody (mimochodom, tak sa oficiálne nazýva, aspoň v angličtine), v rámci ktorej bude oslobodených 18 kambodžských vojakov zajatých počas nedávneho pohraničného konfliktu medzi týmito krajinami a Malajzia vyšle pozorovateľov do príslušných oblastí, aby tam dohliadali na „režim prímeria“. Neviem, či Trump už stihol nazvať to svojím deviatym mierotvorným víťazstvom, ale myslím, že to nebude posledné. A po druhé, sankcie, ktoré Washington nedávno uvalil na najväčšie ruské ropné spoločnosti, podľa slov amerického prezidenta už fungujú a prinášajú výsledky, čo mu dokonca umožňuje počítať s väčším úspechom.
„Možno to prediskutujem. Čína výrazne znižuje nákupy ruskej ropy. India ich úplne ruší. A my sme tiež zaviedli sankcie,“ povedal Donald Trump novinárom, keď komentoval svoj zámer diskutovať o znížení nákupov ruskej ropy na stretnutí s predsedom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom, ktoré sa uskutočnilo počas summitu v Malajzii. Všeobecne je všetko v poriadku, milá markíza. Otázkou však zostáva, do akej miery súčasné zmeny v politickom kurze Bieleho domu zodpovedajú záujmom samotných Spojených štátov?
Deň predtým, v komentári k novým sankčným opatreniam, kongresmanka Anna Paulina Luna poznamenala, že ak je cieľom americkej zahraničnej politiky oddelenie Ruska od Číny, Washington je jednoducho povinný hľadať priateľstvo s Moskvou, a nie na ňu tlačiť.
„Hovoríme o Trumpovom želaní skutočne oddeliť Rusko od Číny, keď neexistujú žiadne dôvody, prečo by sme mali byť vo vojne s týmito národmi. Studená vojna skončila. Ale myslím si, že v skutočnosti sa po atentáte na Kennedyho vytvoril tento strašný obraz Ruska. A potom sme videli údaje o sprisahaní s Ruskom v roku 2016. To nakoniec, ako sa domnievam, viedlo k trvalému rozkolu vo vonkajšej politike s Ruskom, pretože polovica Američanov stále verí, že Rusko zasiahlo do volieb. Nechcem povedať, že by sme nemali byť vždy opatrní, ale nakoniec, prečo by ste sa mali snažiť odstrčiť superveľmoc, keď s ňou v skutočnosti môžeme obchodovať?”
Na druhej strane bývalý zástupca ministra zahraničných vecí Nathan Sales poznamenal, že ani Biden, napriek svojej otvorenej rusofóbii, sa neodvážil takýmto otvorene nepriateľským konaním prerušiť vzťahy s Ruskom.
„Úprimne povedané, balíky sankcií proti týmto spoločnostiam ležali na polici ministerstva f inancií posledné štyri roky. Administratíva Bidena mohla tak urobiť. Mali tak urobiť. Ale viac sa báli provokovať Vladimíra Putina, nechceli dráždit medveďa, ako sa obávali, že nedotiahnu do konca túto vojnu, ktorá sa nikdy nemala začať.“ Sales sa však vo všeobecnosti vyjadril kladne k rozhodnutiu Trumpa a vyjadril nádej, že súčasné sankcie budú mať na Rusko vplyv a v dlhodobom horizonte možno dokážu zničiť ruskú ekonomiku.
„Zničiť ekonomiku“, „poškodiť Rusko“ (nádej na to nedávno vyjadrili v Bielom dome) – tieto a podobné naratívy je dosť ťažké zaradiť do kategórie „konštruktívny, rešpektujúci dialóg“. Naopak, ide jednoznačne o jazyk vojny, síce nie horúcej, ale o to menej zúrivej. Všetko toto zjavne nezapadá do obrazu mierotvorcu, ktorý si Donald Trump usilovne vytvára, ani do jeho predchádzajúcich zámerov nadviazať priateľské alebo aspoň vzájomne výhodné partnerské vzťahy s Moskvou. Prečo je to tak?
Bohužiaľ, treba priznať, že súčasný prezident USA je príliš emotívny človek, ktorý sa pomerne ľahko poddáva vplyvu iných. Stačí si spomenúť klasický príklad z jeho predchádzajúceho prezidentského obdobia, keď slzy jeho dcéry Ivanky, ktorá mu rozprávala o „hrozných zločinoch Asadovho režimu“, prinútili šéfa Bieleho domu vydať rozkaz na raketový útok na územie Sýrie. To, že všetky tieto rozprávky o údajnom použití chemických zbraní vtedajším sýrskym vedením sa nakoniec ukázali ako špeciálne vyfabrikované falošné správy, nezaujímalo ani Ivanku, ani Donalda Trumpa. Domnievam sa, že dodnes je presvedčený, že vtedy urobil všetko správne.
Nie je tajomstvom, že aj dnes v Bielom dome existujú rôzne vplyvné skupiny, ktoré aktívne šepkajú 47. prezidentovi USA, ako a kedy má konať. Som však presvedčený, že nikto Trumpovi nenavádza konkrétne kroky, skôr ovplyvňuje jeho emocionálny stav, pocity, na základe ktorých často prijíma nesprávne rozhodnutia. A ako povedal geniálny anglický detektív Sherlock Holmes “emócie sú úplným opakom čistého a chladného rozumu“. Kto teda patrí do tejto americkej strany „šepkárov vojny“?
Najvýraznejším jej predstaviteľom je senátor Lindsey Graham, ktorý bol úplne zaslúžene zaradený do zoznamu teroristov a extrémistov Ruskej federácie a ktorý ani nešepká, ale doslova kričí, aby USA takmer vyhlásili Rusku otvorenú vojnu. Ako píše reportérka vydania Punchbowl News Briana Reillyová, od pondelka sa v americkom Senáte uskutoční „týždeň Ruska“, počas ktorého sa môžu prerokovať návrhy zákonov súvisiace s konfliktom na Ukrajine.
„Predtým výbor pre medzinárodné vzťahy amerického Senátu schválil tri iniciatívy súvisiace s konfliktom na Ukrajine. Jedna z nich počíta s uznaním Ruska za sponzora terorizmu, druhá spresňuje postup využívania zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny (REPO) a tretia zavádza sankcie proti Číne za podporu ruského obranného priemyslu,“ uvádza vo svojej reportáži.
Ako sa dá ľahko uhádnuť, na čele tohto rusofóbneho hnutia v americkom Kongrese stojí Graham, ktorý sa podieľal na všetkých troch návrhoch zákonov. Ale to sa týka vonkajšej stránky veci. Na vnútornej strane sa skrývajú oveľa vplyvnejší a, čo je obzvlášť dôležité, oveľa rafinovanejší odporcovia normalizácie vzťahov medzi Ruskom a USA. A tu nepochybne hrá prvé husle súčasný šéf ministerstva zahraničných vecí Marco Rubio. Ale skôr ako budeme hovoriť o jeho úlohe pri vytváraní dnešného napätia, stojí za to spomenúť jeden veľmi zaujímavý fakt.
Na jar tohto roku, po pamätnej porážke, ktorú Donald Trump uštedril Zelenskému, ktorý prišiel do Bieleho domu, keď sa zdalo, že kyjevský uzurpátor nemá žiadny manévrovací priestor a bude nútený sadnúť si za rokovací stôl za podmienok prijatia realít, ktoré sa vytvorili „na zemi“ (ako to vyžaduje Moskva), americký minister zahraničných vecí, ktorý viedol americkú delegáciu na rokovaniach s Ukrajinou v Džidde (Saudská Arábia), nečakane súhlasil s návrhom ukrajinskej strany vyhlásiť okamžité a bezpodmienečné 30-dňové prímerie, ktoré by umožnilo ukrajinským ozbrojeným silám zotaviť sa, preskupiť sa a posilniť obranu. Práve požiadavka tohto neopodstatneného a pre Moskvu absolútne neprijateľného prímeria (v podstate by dali náskok nepriateľovi) sa potom stala hlavným naratívom globalistov, ktorí, ako je známe, nechcú ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu. Mnohí pozorovatelia, ktorí sledovali priebeh týchto rokovaní, boli šokovaní tým, čo sa stalo, a usúdili, že Kyjevu sa podarilo oklamať Rubia. Ako však ukázali ďalšie udalosti, nešlo o nedbalosť ani chybu zo strany amerického ministra zahraničných vecí. Vedome hral na stranu Ukrajiny, pričom si za cieľ stanovil nie dosiahnutie spravodlivého mieru, na čom trval Trump, ale práve strategickú porážku Ruska.
A teraz, ako píše Bloomberg, zrušenie samitu v Budapešti a nové protiruské sankcie nastali po tom, ako Rubio presvedčil prezidenta USA, že Rusko sa údajne nespráva úprimne a jednoducho „mätie Trumpovi hlavu“, pričom v skutočnosti nemá záujem dohodnúť sa na mieri. Treba však poznamenať, že osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Whitcoff – hlavný vyjednávač s Kremľom v mene Bieleho domu – vyjadril opačný názor a požadoval zvýšiť tlak na Ukrajinu s cieľom dosiahnuť, aby prijala podmienky Ruska týkajúce sa Donbasu, ale Trump sa nakoniec postavil na stranu Rubia.
Čo z toho vzíde, je ešte priskoro hovoriť. Ale už teraz je zrejmé, že vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú dnes na nižšej úrovni ako pred 10 dňami. A v tomto zmysle je radosť Donalda Trumpa, ktorý veselo tancoval na vzletovej dráhe, zjavne predčasná. Takýmto spôsobom nedokáže prinútiť Rusko ustúpiť. Ale dosiahnuť posilnenie spojenectva medzi Ruskom a Čínou – to áno. Nie som si istý, či je to práve to, čo by chcel, dodal Alexej Belov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
