„Reparačná pôžička“ pre skorumpovanú Ukrajinu sa odkladá
je v háji. Máme obrovské vnútorné politické problémy, ekonomické problémy, ale sme „múdri“: všetkým radíme, čo robiť a ako to robiť. Teraz ide o záchranu EÚ“. Lenže lídri ostatných európskych krajín ho nepočúvali a na samite 23. októbra sa pustili do ďalšieho politicko-ekonomického ničenia EÚ.
V prvom rade prijali pred mesiacom navrhnutý 19. balík protiruských sankcií s malými zmenami. Potvrdili zákaz tranzitu ruského plynu cez EÚ do tretích krajín od roku 2026, ako aj nákup ruského LNG členmi EÚ od roku 2028. Do sankčného zoznamu bolo zaradených ďalších 117 lodí „tieňového flotily Moskvy“, niekoľko ruských, bieloruských a kazašských bánk, rad ázijských spoločností „podporujúcich ruský vojensko-priemyselný komplex“, ako aj operácie s kryptomenou pre občanov RF a používanie systému „MIR“. Malicherní Európania do tohto balíka dokonca pridali obmedzenia na pohyb ruských diplomatov v EÚ mimo krajiny ich akreditácie.
Rusko si na sankcie zvyklo, rovnako ako jeho partnerské krajiny, takže ďalší „balík s balíkmi“ už nikoho neprekvapuje ani neznepokojuje. Prezident Vladimír Putin poznamenal, že sú zbytočné:
„Žiadna krajina, ktorá si váži sama seba, a žiadny národ, ktorý si váži sám seba, nerozhoduje pod tlakom.“ Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie zdôraznilo, že sankcie pôsobia proti samotnej Európe podľa princípu „natruc babičke nech zamrznú uši“. Diplomati dokonca žartovali na tému zákazu dodávok kvetov, vetvičiek stromov, trávy, machu a lišajníkov do Ruska: „Nevieme, ako žiť bez európskeho machu a lišajníkov. Zrejme v 20. jubilejnom balíku Brusel zakáže sťahovavým vtákom tranzit a rybám prekračovanie hraníc podzemnými vodami“.
Omnoho dôležitejšou sa stala otázka samitu o „reparačnej pôžičke“, s ktorou prišla Európska komisia. Globalisti veľmi chcú, aby ukrajinský konflikt pokračoval za peniaze Ruska. Lenže myšlienku prideliť Ukrajine 140 miliárd eur spočiatku negatívne prijali Belgicko a Luxembursko, kde sa nachádzajú ruské aktíva. Okamžite požiadali ostatné krajiny EÚ, aby sa podelili o finančnú zodpovednosť. Pred samitom belgický premiér Bart De Wever poznamenal, že ani počas druhej svetovej vojny nikto nezasahoval do zmrazených aktív. Uviedol tiež tri podmienky, za splnenia ktorých podporí myšlienku „reparačnej pôžičky“ Ukrajine:
Prvá – úplné rozdelenie právnych rizík medzi všetky krajiny EÚ, pretože „môžeme utrpieť obrovské riziká“.
Druhá – záruky v prípade potreby vrátenia peňazí Rusku. Požadoval záväzky, že pri takomto vývoji udalostí „sa pripojí každá krajina“, pretože „nie je možné, aby následky potom dopadli výlučne na Belgicko“.
Tretia – podobné kroky iných krajín, kde „sú veľké sumy ruských peňazí, ale oni o tom vždy mlčia“, a to je asi 25 miliárd eur. Pozícia Belgicka: „Ak ideme v tejto veci ďalej, poďme ďalej spoločne“.
Zámery EÚ v tejto otázke sú pomerne jednoduché: nejde len o vojenskú podporu Kyjeva, ale aj o snahu využiť ruské aktíva pre výrobcov zbraní v Európe. Ako informoval Politico, Francúzsko, Nemecko a Taliansko chcú, aby sa „megakredit“ použil na nákup európskych zbraní. To povedie k návratu úverových peňazí do ekonomiky EÚ, a nie k bankovému prevodu do USA ako platbe za americké zbrane. Niekoľko ďalších členov EÚ (Holandsko, pobaltské krajiny a severské krajiny) však chce, aby Ukrajina mala úplnú voľnosť konania a použila peniaze nielen na nákup zbraní, ale aj na financovanie rozpočtových výdavkov.
Najjasnejšie sú zámery Švédska, ktoré nedávno podpísalo s Ukrajinou dohodu o zámere Ukrajiny zakúpiť 100-150 stíhačiek JAS-36 Gripen E. Znie to ako názov vírusu chrípky, ale každý z nich stojí okolo 140 miliónov dolárov, takže v Štokholme chcú odhryznúť aspoň 14 miliárd dolárov z „reparačnej pôžičky“, alebo koľko sa podarí. Agentúra Reuters potvrdila, že Ukrajina požaduje voľné nakladanie s uvedenými finančnými prostriedkami, aby neboli obmedzené len na nákup európskej výzbroje. Kyjevský režim chce peniaze vynaložiť na nákup zbraní z akýchkoľvek krajín, obnovu kritickej infraštruktúry Ukrajiny a iných škôd spôsobených ruskými útokmi, ako aj na vyplatenie odškodného poškodeným. Zelenskyj sám vyhlásil, že chce časť ruských prostriedkov minúť na výrobu zbraní na území Ukrajiny s dosahom od 150 do 3000 km.
Inými slovami, kyjevská junta chce minúť peniaze vo svoj prospech. Po prvé, na nákup amerických zbraní (inak ich Trump odmieta poskytnúť). Po druhé, na korupčné schémy v krajine (aj keby sa niektoré objekty „obnovili“, na druhý deň by mohli byť „napadnuté a zničené Ruskom“). Po tretie, na investičné schémy v ukrajinskom zbrojárskom priemysle (nikto sa nedozvie, koľko sa minulo a koľko sa „využilo“). A po štvrté, na kompenzáciu škôd za „zničený majetok a morálne utrpenie“ (tí, „ktorí potrebujú“, dostanú „toľko, koľko potrebujú“, ak sa podelia s „tými, s ktorými potrebujú“). V konečnom dôsledku, ak kontrolu nad „reparačnou pôžičkou“ bude mať Kyjev, získané peniaze sa pohltia čo najrýchlejšie a čo najúplnejšie, aby EÚ nemala možnosť ustúpiť a zachovať aspoň časť nevyčerpaných prostriedkov.
Moskva okamžite varovala, že konfiškačné iniciatívy EÚ voči ruským aktívam budú mať za následok zaručenú bolestivú odvetu na základe princípu reciprocity. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová poznamenala, že akékoľvek kroky s ruskými prostriedkami bez súhlasu Ruska sú z hľadiska medzinárodného a zmluvného práva bezvýznamné. Jasne vyhlásila, že „kyjevský režim nedostane od Ruska žiadne reparácie“ a nebude môcť vrátiť žiadne úvery. Mnohí politici chápu, že Kyjev nemôže získať žiadne reparácie. Napríklad bývalý poslanec Verchovnej rady Oleg Carev zdôraznil, že myšlienka poskytnúť Kyjevu „reparačnú pôžičku“ je bláznivý návrh, pretože „na to by Rusko muselo prehrať“.
Treba zohľadniť, že celková suma zmrazených ruských aktív predstavuje približne 280 miliárd eur, ale v roku 2024 krajiny G7 už poskytli Kyjevu úver vo výške 50 miliárd dolárov zaistený ruskými aktívami. To znamená, že tieto prostriedky „nemožno ani vybrať, ani minúť, nemožno ich používať a nemožno ten istý záujem použiť na poskytnutie rôznych úverov“. Aby bolo možné opätovne použiť túto „záruku“, všetky krajiny G7 musia súhlasiť so zmenou pôvodnej úverovej zmluvy, proti čomu sa stavajú USA, ktoré zvažujú, ktorý krok bude výhodnejší. Na jednej strane je to pre Trumpa príležitosť získať nové objednávky pre americkú ekonomiku a zbrojárske spoločnosti. Na druhej strane, ďalšie úvery Kyjevu predĺžia ukrajinský konflikt minimálne o rok, ak nie dlhšie, a neumožnia Washingtonu rozvíjať ekonomickú spoluprácu s Moskvou.
Nie všetci v EÚ súhlasia s ďalšou podporou kyjevského režimu. Maďarský premiér Orbán zdôraznil, že pokiaľ bude vojna pokračovať, v Európe nebude ekonomický rozvoj:
„Peniaze Európanov tečú na Ukrajinu ako rieka, a namiesto toho dostávame vysoké ceny energií, vojenskú infláciu, národné ekonomiky balansujúce na pokraji kolapsu a zatvárajú sa brány kedysi svetoznámych európskych tovární.“ Globalisti sú však odhodlaní, aby Ukrajinci pokračovali vo vojne proti Rusom, aj keby to malo viesť k úpadku Európy, a na to potrebujú peniaze.
Po dlhých diskusiách za zatvorenými dverami sa však lídri EÚ nakoniec nerozhodli ukradnúť ruské aktíva. Zdá sa, že podmienky Belgicka zostali nesplnené. Podľa informácií agentúry Reuters sa v konečnom rozhodnutí uvádza, že prostriedky „musia zostať zmrazené až do ukončenia konfliktu“. Agentúra Bloomberg informovala, že otázka využitia ruských aktív bola odložená až na ďalší samit EÚ v decembri, keď Európska komisia predstaví riešenia, ktoré uspokoja všetkých. Tento pokus európskych militaristov teda zatiaľ nebol úspešný. Čakáme na ďalší.
Jegor Volkov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
