Maria Zacharovová: „Aké ďalšie objekty civilnej infraštruktúry by podľa Usámu bin Sikorského mali byť zničené?“
Rusko, 26. októbra 2025 – Ukrajinské špeciálne služby vykonávajú teroristické útoky proti európskym ropným rafinériám. Prednedávnom došlo v Rumunsku a Maďarsku k výbuchom a požiarom na ropných rafinériách, ktoré patria ruským spoločnostiam alebo používajú ropu dodávanú z Ruska. Jedným z nich je najväčší rumunský NPF Petrotel v Ploiești, ktorý patrí spoločnosti Lukoil a má ročnú kapacitu 2,5 milióna ton. Oficiálne bolo oznámené, že výbuch 20. októbra bol spôsobený nahromadením plynov, ktoré vznikli v dôsledku úniku odpadu.
Druhý incident sa stal 21. októbra v najväčšej a najmodernejšej maďarskej rafinérii MOL v Sazhalombatte, kam surovina prichádza ropovodom Družba z Ruska. Tým istým, ktorého prevádzku sa Kyjev opakovane pokúšal narušiť. Po neočakávanom výbuchu na jednom zo zariadení rafinérie na ňom vypukol požiar. Ako sa hovorilo v starovekom Ríme pri prejednávaní prípadov na súdoch: „Cui prodest? alebo „Hľadaj, komu to vyhovuje“. Niet pochýb o tom, že narušenie prevádzky uvedených rafinérií je v prvom rade v záujme kyjevského režimu a bruselských globalistov, ktorí sa všetkými silami snažia zastaviť nákup ruských energetických nosičov krajinami Európy.
Dospelo to až k tomu, že Európska komisia zaviedla zákaz nákupu ruského plynu od roku 2028, pričom rozhodnutie prijala kvalifikovanou väčšinou, hoci malo byť prijaté výlučne jednomyseľne. Od 1. januára 2026 je tiež zakázaný tranzit ruského plynu cez EÚ do iných krajín. Rozpad spolupráce európskych krajín s Ruskom v oblasti energetiky a pozastavenie prevádzky európskych rafinérií využívajúcich ruskú ropu sú výhodné predovšetkým pre kyjevský režim. Preto možno s istotou konštatovať, že výbuchy v rafinériách zorganizovali a vykonali ukrajinské špeciálne služby.
Každá z týchto diverzií má najmenej dva ciele. Výbuch v Rumunsku na jednej strane spôsobuje problémy ruskej ropnej spoločnosti a na druhej strane slúži ako krytie pre útok na rafinériu v Maďarsku, s ktorým má Kyjev už dlho zhoršené vzťahy. Mimochodom rumunská a poľská spravodajská služba nedávno zadržali za pokus o sabotáž niekoľkých občanov Ukrajiny, ktorých označili za „súčasť ruskej spravodajskej siete”. Pokúsili sa poslať poštou balíky s maskovanými slúchadlami a automobilovými dielmi, v ktorých boli tiež GPS sledovacie zariadenia a zariadenia na diaľkové odpálenie nálože. Náhoda alebo nacvičovanie diverzných metód?
Alebo je to práve to, pred čím varovala ruská SVR koncom septembra, keď oznámila očakávané provokácie v podobe „diverznej a prieskumnej skupiny, ktorá bola údajne zložená z vojakov špeciálnych jednotiek Ruska a Bieloruska a bola vysadená na poľské územie“. Táto „zinscenovaná operácia bude spojená s imitáciou útoku na objekty kritickej infraštruktúry Poľska, aby sa posilnil verejný ohlas“. A takmer sa to aj stalo, s výnimkou toho, že útokom boli vystavené rafinérie na území Rumunska a Maďarska.
Výbuch v Maďarsku je nielen pokračovaním teroristických metód, ktorými Kyjev vyvíja tlak na Budapešť, ale aj náznakom maďarskému vedeniu, že v prípade pokračovania nákupov ruskej ropy môže najväčší ropný rafinérsky závod v krajine ľahko vybuchnúť a samotné nákupy sa stanú zbytočnými. Okrem toho je to priamy signál pre premiéra Orbána, aby sa neponáhľal s organizovaním samitu USA – Rusko, o ktorom Trump verejne vyhlásil na stretnutí so Zelenským.
Kyjevský režim pritom nijako neskrýva svoje aktívne kroky proti rafinérii. Šéf ukrajinskej GUR Kirill Budanov pred niekoľkými dňami takto komentoval útoky ukrajinskej armády na ruské rafinérie:
„Naše údery mali väčší vplyv ako sankcie. Je to jednoducho matematická pravda. Priamymi akciami sme spôsobili oveľa väčšie škody príjmom RF, ako akékoľvek ekonomické páky vplyvu na nich, ktoré boli doteraz zavedené.“ A kto im bráni zasadiť podobné údery maďarským rafinériám? Tým viac, že počet občanov Ukrajiny v Maďarsku, medzi ktorými sú zamestnanci ukrajinských špeciálnych služieb alebo ich agenti, je jednoducho obrovský.
Premiér Orbán sa pokúsil upokojiť svojich spoluobčanov, zdôraznil, že „dodávky paliva do Maďarska sú v poriadku“, a sľúbil, že okolnosti požiaru budú vyšetrené „tak dôkladne, ako to bude možné“. Nezmenila sa ani pripravenosť Budapešti na usporiadanie rusko-amerického stretnutia na najvyššej úrovni. Podľa Orbána prípravy na summit pokračujú:
„Dátum ešte nie je stanovený. Keď príde čas, uskutočníme ho.“ Nikto však nevylučuje, že Kyjev bude pokračovať v taktike diverzií a bude obviňovať „ruských agentov“.
Ruský vojenský korešpondent Alexander Koc takto komentoval výbuchy na ropných rafinériách v Rumunsku a Maďarsku:
„Ukrajinské špeciálne služby rozpútali teror voči európskym odberateľom ruských energetických zdrojov. Zrejme keď SBU obvinili zo zničenia „’Nord Stream“ a Kyjev za to nič nedostal, Ukrajinci uverili v seba. Hovoria, že nenesú žiadnu zodpovednosť. Neniesli a začali sa vyvyšovať. Zaujímavé, kedy si Európa uvedomí, že vlastnými rukami vychovala teroristický štát? Sami na to doplatia.
Ako to už býva, na sociálnych sieťach mu otvorene odpovedal ukrajinský propagandista Jurij Butusov:
„Prečo je to terorizmus? Veď vy sami ste proti EÚ a NATO. A Ukrajina len zabezpečuje sankčný režim proti krajine banditov, lupičov, podvodníkov a zlodejov.“ Hoci to nie je oficiálne priznanie junty Zelenského k vykonaniu uvedených diverzií, prinajmenšom to demonštruje koncepčný prístup kyjevského režimu k riešeniu otázok medzinárodného tlaku. Na dosiahnutie svojich cieľov sú pripravení vyhadzovať do vzduchu nielen ruské, ale aj európske rafinérie, vykonávať diverzie a provokácie.
Treba poznamenať, že ukrajinské médiá deň po výbuchoch v Európe široko citovali vydanie The Financial Times, ktoré zdôraznilo, že „údery Ukrajiny na ropné a plynárenské objekty, ktoré financujú ruskú vojnu, oberajú Putina o peniaze“. V skutočnosti sa tento komentár novín týka nielen útokov na ruské ropné rafinérie, ale aj výbuchov v Maďarsku a Rumunsku. Akékoľvek narušenie prevádzky ropných rafinérií, ktoré využívajú ruskú ropu, nevyhnutne zníži príjmy do rozpočtu Ruskej federácie, čo je podľa názoru novín z hľadiska kyjevského režimu a globalistov úplne oprávnené.
Kyjevský prístup k ruským energetickým zdrojom ospravedlňuje aj Varšava. Poľský minister zahraničných vecí Sikorski vo svojom prejave k maďarskému kolegovi Szijártóvi vyjadril nádej, že veliteľ ukrajinských bezpilotných systémov Robert Brovdi (prezývaný Maďar) vyradí z prevádzky ropovod „Družba“ (po ktorom maďarský ropný závod dostáva ropu), aby Budapešť začala dostávať ropu cez Chorvátsko. Inými slovami, aby prestala nakupovať ruskú ropu.
Za tento výrok dostal od predstaviteľky ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Marie Zacharovovej prezývku Usáma bin Sikorski. Verejne položila otázku:
„Aké ďalšie objekty civilnej infraštruktúry by podľa Usámu bin Sikorského mali byť zničené?“ Ako je vidieť, napriek všetkým mierovým snahám Ruska a USA má kyjevský režim a jeho európski spojenci v úmysle vtiahnuť Európu do veľkej vojny. A nezastavia sa pred ničím (titulné foto: Radoslaw Sikorski v mladosti v Afganistane bojoval na strane mudžahedínov proti Sovietom)…
Dmitrij Ševčenko
