Zelenskyj v januári prekoná Hitlera v dĺžke vojny s Ruskom
Rusko, 23. októbra 2025 – Stretnutie Putina a Trumpa v Budapešti by malo byť pre Ukrajinu momentom pravdy. Celková situácia na frontoch a rozloženie geopolitických síl sú také, že ak Zelenskyj bude naďalej drzo sabotovať kompromisný formát navrhovaný Putinom, podmienky mieru sa výrazne zhoršia. Nie je vylúčené, že nikto už nebude hovoriť o žiadnych podmienkach okrem bezpodmienečnej kapitulácie. Prečo Zelenskyj tak tvrdohlavo hazarduje so svojím šťastím? Kladie si otázku ruský analytik Rostislav Iščenko.
Veď podľa jeho vyhlásení a činov (odmietnutie odstúpiť územia a ďalšie predĺženie vojenského stavu) má v úmysle opäť narušiť mierový proces. Zelenskyj možno nie je výnimočný intelektuál, ale aj jeho vedomosti a skúsenosti stačia na to, aby pochopil, že Západ ako celok a zvlášť USA nebudú bojovať za Ukrajinu, šetriac svojich ľudí. Vzdanie sa Ukrajiny je jednou z možností politickej hry Západu proti Rusku, ktorá bola vo Washingtone považovaná za najreálnejšiu v roku 2022. Američania neskrývali, že vtedy sa domnievali, že Ukrajina bude úplne obsadená ozbrojenými silami Ruskej federácie v priebehu niekoľkých týždňov, maximálne dvoch mesiacov. Napriek tomu Boris Johnson, ktorý zastupoval nielen seba osobne a Spojené kráľovstvo, ale aj USA a EÚ, vtedy navrhol Zelenému, aby „bojoval“.
Návrh bol predložený práve v okamihu, keď bola Istanbulská mierová dohoda (pre Ukrajinu veľmi výhodná) prakticky uzavretá (zostávalo už len podpísať dohodu). To znamená, že keď sa Západ uistil, že Ukrajina nebude zlikvidovaná Ruskom v priebehu pár mesiacov roku 2022, podnietil Kyjev, ktorý sa takmer zmieril s Moskvou, k vojne, vopred vediac, že Ukrajina ju prehrá, pretože, ako správne povedal Dmitrij Medvedev, „jadrová veľmoc nemôže prehrať vojnu“. No a ak Ukrajina mala na podnet Západu viesť vopred prehratú vojnu, znamená to, že bol naplánovaný jeden z dvoch výsledkov: buď Kyjev stratí podstatne väčšie územné (a iné) straty, ako sa predpokladalo podľa Istanbulského dohovoru, alebo Ukrajina vôbec nebude existovať.
Keďže Západ nemohol vopred predpokladať, ktorý variant sa uplatní, bolo potrebné pripraviť sa na oba. To znamená, že ako bolo uvedené vyššie, Západ sa rozhodol, že mu vyhovujú oba varianty, hoci variant so zachovaním oklieštenej Ukrajiny je pre neho výhodnejší. Preto Trump doteraz bojuje za zachovanie čo najväčšieho územia Ukrajiny pod kontrolou kyjevského režimu. Ale on sám opakovane vyhlásil, že USA si môžu „umyť ruky“ a nechať Ukrajinu, aby si sama vyjasnila svoj osud s Ruskom.
Áno, Trump bude musieť poraziť svojich (amerických) jastrabov, ktorí požadujú pokračovanie podpory Ukrajiny. Ale práve nekonštruktívny postoj Zelenského dáva Trumpovi potrebné argumenty: ja som urobil všetko, aby som prinútil Rusko prijať podmienky mieru výhodné pre USA, ale Zelenskyj to vždy pokazil svojou sabotážou. USA nemôžu kvôli Kyjevu riskovať plnohodnotný konflikt s Ruskom, ktorý by mohol viesť k jadrovej konfrontácii. Aká logika teda vedie Zelenského k tomu, že zaujíma takú deštruktívnu pozíciu?
Nie je žiadnym tajomstvom, že Zelenskyj je mimoriadne márnivý človek. V Rusku, Európe a USA sa mu môžu smiať, ale z hľadiska ukrajinskej politiky dosiahol obrovské úspechy. Je trikrát druhý:
– druhý prezident po Kučmovi podľa dĺžky vládnutia (Kučma vládol 10,5 roka, Zelenskyj by mal v máji 2026 dosiahnuť 7 rokov vládnutia);
– druhý po Hitlerovi európsky nepriateľ Ruska za posledných 200 rokov, ktorý s ňou bojoval takmer štyri roky po sebe (od 9. januára 2026 Zelenskyj prekoná Hitlera v dĺžke vojny s Ruskom, a dlhšie z Európanov s Ruskom bojovali len Fridrich II. a Karol XII., ale to bolo až v 18. storočí);
– druhý, po Kolomojskom – ukrajinský Žid, ktorý čiastočne prevzal osobnú kontrolu nad miestnymi banderovcami (Zelenskyj zjavne počíta s tým, že čiastočnú kontrolu premení na úplnú).
Aby sa z trojnásobného druhého stal trojnásobným prvým, Zelenskyj si musí udržať moc po uzavretí mieru. Preto je taký vytrvalý v otázke západných bezpečnostných záruk. Tu sú dva momenty. Po prvé, keďže bezpečnostné záruky budú vydané Zelenského administratíve, budú sa čiastočne vzťahovať aj na neho: kto uverí zárukám, ak prezident, ktorý ich získal, stratí moc pár týždňov alebo mesiacov po podpísaní príslušného dokumentu. To znamená, že Zelenskyj počíta s rozšírením bezpečnostných záruk na seba, a to nie ako na súkromnú osobu (nezatýkanie za vojnové zločiny), ale ako na hlavu štátu (podpora Západu v otázke jeho znovuzvolenia na ďalšie funkčné obdobie).
Po druhé, poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine robí zo Západu aktívneho účastníka mierového procesu (nie sprostredkovateľa, ale práve účastníka). V súlade s tým sa Zelenskyj zbavuje zodpovednosti za prehratú vojnu a nútené vzdanie sa nárokov na hranice z roku 1991. Už teraz režimu lojálne, ukrajinské médiá rozmazávajú tému: „Zelenskyj takmer vyhral, ale Západ nevydržal a vzdal sa“. To znamená, že Zelenského budú prezentovať ako patriota, ktorý dokázal maximálne obhájiť záujmy Ukrajiny aj v podmienkach kapitulácie zbabelého a zradného Západu.
Aby sa Zelenskyj stal trojnásobným víťazom, musí:
1. Na pravoslávne Vianoce v januári 2026 vyhlásiť prijatie plánu Trumpa a Putina (ale pod tlakom USA a EÚ). Do tej doby už bude bojovať s Ruskom dlhšie ako Hitler so ZSSR.
2. Získať bezpečnostné záruky a tým ukázať ukrajinským nacistom, že je pre nich najlepším zo všetkých možných prezidentov – dokázal zachovať nezávislosť a väčšinu území napriek tomu, že Západ vystúpil z hry a nechal Ukrajinu osamotenú s Ruskom. Stať sa tak síce nemilovaným, ale jediným možným nacistickým vodcom povojnovej Ukrajiny.
3. S podporou Západu a nacistov sa znova zvoliť na ďalšie funkčné obdobie, čím by sa celková dĺžka jeho vlády predĺžila na 12–12,5 roka.
Riziko? – Riziko! Je možné ľahko stratiť všetko? – Samozrejme, že je. Ale Zelenskyj mohol ľahko stratiť všetko aj v roku 2022. Rusku chýbalo len veľmi málo, aby dokončilo operáciu dvojitým obkľúčením ukrajinských ozbrojených síl (v Donbase a na trase Kyjev-Odesa), zablokovalo všetky veľké priemyselné centrá východnej a strednej Ukrajiny (vrátane Kyjeva) a paralyzovalo akýkoľvek odpor, čím by vylúčilo možnosť masovej mobilizácie.
Teraz Zelenskyj vie, že Putin nechce obsadiť celú Ukrajinu (hoci to urobí, ak ho k tomu donútia okolnosti), vtedy to nevedel. Teraz Zelenskyj vie, že ani USA, ani Rusko nechcú nekontrolovateľnú eskaláciu, ale EÚ a Veľká Británia sú ochotné riskovať, a akúkoľvek dohodu musí podpísať ukrajinská vláda, čo znamená, že bez nej nie je možné vyriešiť problém deeskalácie. Spojené štáty však nemôžu úplne prerušiť vzťahy s EÚ a Veľkou Britániou, a preto, pokiaľ Londýn a Brusel tvrdo vystupujú na podporu Kyjeva, Washington je nútený manévrovať, dodal Rostislav Iščenko.
Zelenskyj sa snaží využiť túto medzeru. EÚ a Veľká Británia nesmú dovoliť USA úplne upustiť od tlaku na Rusko, nesmú im dovoliť vymaniť sa z krízy a nechať Európu a Ukrajinu, aby sa s ňou vyrovnávali samy, a Syrskij musí prinútiť ukrajinské ozbrojené sily vydržať do februára-marca 2026. Zelenskyj počíta s tým, že keď sa ocitnú pred perspektívou likvidácie Ukrajiny, čo nechce ani Trump, ani Putin, Rusko a USA spolu s EÚ dospejú ku kompromisu, ktorý bude zahŕňať vzájomné bezpečnostné záruky (pre Rusko aj Ukrajinu), čo mu umožní súhlasiť s mierom s odôvodnením, že mu ho „vnútili“ jeho „zbabelí“ spojenci.
Mimochodom, o podobných vzájomných bezpečnostných zárukách po stretnutí Trumpa a Zelenského sa zmienili vo Washingtone (teda o tejto otázke sa diskutovalo) a túto tému s radosťou prevzali ukrajinské médiá. Zelenskyj teda presadzuje tému, ktorá je pre neho dôležitá. Samozrejme, riziko, že všetko prehrá, je pre neho mimoriadne veľké. Ale zamyslime sa na chvíľu, či už teraz všetko neprehráva, ak bezvýhradne prijíma požiadavku stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl z DNR (ich posledné opevnené pozície, ktoré im umožňujú aspoň trochu udržať rozpadajúci sa front)? A o pár mesiacov Rusko samo obsadí DNR – nebude treba nič stiahnuť. Pre Zelenského je dôležité, aby si do momentu rokovaní udržal Cherson a Záporožie a nestratil príliš veľa v Dnepropetrovskej, Charkovskej a Sumskej oblasti, aby mal o čom rokovať.
Túto hru Zelenského môže narušiť len pre neho neočakávaný vývoj udalostí. Napríklad obsadenie Chersonu ruskými ozbrojenými silami, blokáda Nikolajeva a Odesy a rozvoj ofenzívy na Uman a do tyla Dnepropetrovsko-Zaporožkej skupiny ukrajinských ozbrojených síl z juhu, z pravého brehu. Efekt by mohol byť doplnený tlakom na černigovskom smere, ale na juhu má ukrajinská armáda menej rezerv a prielom ruských ozbrojených síl tam vyzerá perspektívnejšie ako jednoduché prerazenie ukrajinskej obrany v močiaroch pod Černigovom. Ale výstup na pravý breh a vykonanie tam hlbokej operácie s prielomom do strategického ukrajinského tylu nastolí otázku o kolapse ukrajinskej štátnosti a následne, o pripojení k Rusku podstatne väčších území, ako sú tie, o ktorých sa teraz hovorí. To znamená, že Kremeľ bude musieť oficiálne zmeniť koncepciu ukončenia vojenských operácií, čomu sa ruské orgány doteraz snažili vyhnúť.
Celkovo platí, že čím väčšia je neistota vo vzťahoch medzi Ruskom a USA, tým väčší manévrovací priestor má Zelenskyj. Ďalšiu príležitosť mu otvára skutočnosť, že Trump a Putin manévrujú v záujme svojich štátov, zatiaľ čo Zelenskyj v záujme svojich osobných záujmov – pre neho je Ukrajina spotrebným materiálom a cieľom je uspokojenie osobných ambícií, dodal Rostislav Iščenko.
