Prečo si Irán vybral MiG-29 namiesto čínskeho J-10C?
Irán, 14. októbra 2025 – Irán získal prvé stíhače za ostatných 30 rokov, uviedli novinári z amerického vojenského časopisu Military Watch Magazine (MWM). Autori v novom článku vysvetľujú, prečo si Teherán vybral práve ruské MiG-29 namiesto čínskych J-10C.
Po správach, že iránske letectvo dostalo po tridsiatich rokoch nové stíhače, sa opätovne rozšírili diskusie o budúcich nákupoch zbraní Iránom. Jeho predstavitelia v januári potvrdili objednávky na ruské Su-35, no krajina očakávala, že získa aj čínske stíhače J-10C. J-10C je totiž nielen ľahší ako ťažký Su-35 a stredný MiG-29 s výrazne nižšími prevádzkovými nákladmi, ale má aj viac a lepšie senzory a komunikačné systémy, materiály draku lietadla a výzbroj.
Vzhľadom na to, že MiG-29 a J-10C sú v podobnej hmotnostnej triede a majú porovnateľné náklady na údržbu, stali sa priamymi konkurentmi pre iránsky kontrakt. Výber menej pokročilého ruského lietadla zostáva pre odborníkov MWM zdanlivo nejasný. Aj keď MiG-29 bol zaradený do výzbroje v roku 1982, teda 22 rokov pred J-10, novší čínsky stíhač bol modernizovaný oveľa rýchlejšie a vyvíja ho pokročilejší obranný sektor.
Napriek tomu má MiG-29 pre iránske letectvo oproti J-10C štyri významné výhody. Po prvé, Irán bude pravdepodobne schopný kúpiť značný počet modernizovaných MiG-29 bez použitia svojich devízových rezerv, pretože rozsiahle dodávky zbraní z Ruska mu umožňujú spoliehať sa na barter – výmenu lietadiel za produkty domáceho vojensko-priemyselného komplexu.
Po druhé, nízka kúpna cena stoviek sovietskych a ruských lietadiel MiG-29, ktoré sú v súčasnosti v sklade, je významná. Tieto lietadlá boli v minulosti dokonca ponúkané ako priama vojenská pomoc, pričom zákazník platil za modernizáciu. Tento spôsob by mohol iránskemu letectvu umožniť získať niekoľkonásobne viac moderných stíhačov, ako by to bolo v prípade J-10C. Z dlhodobého hľadiska však budú MiGy drahšie kvôli výrazne vyšším prevádzkovým nákladom, najmä pri modeloch zo sovietskej éry, ktoré sú menej udržiavateľné ako novšie verzie, napríklad ako MiG-29M.
Tretím faktorom je schopnosť Ruska dodať MiG-29 veľmi rýchlo. Hoci sa moderné MiG-29M vyrábajú v malých sériách, menej ako 20 lietadiel ročne, nedostatok iných objednávok umožňuje závodu Sokol venovať celú výrobnú kapacitu plneniu iránskej zmluvy. J-10C sa na druhej strane vyrába v množstvách okolo 50 kusov ročne, ale väčšinu používajú vzdušné sily ČĽOA, pakistanské letectvo a podľa nepotvrdených správ aj letectvo Egypta, Sudánu a Uzbekistanu. Rozdiel v dodávkach zhoršuje postavenie pre J-10C aj schopnosť Ruska rýchlo presunúť Iránu vyše 100 lietadiel MiG-29 zo skladu.
Štvrtou výhodou je, že iránske letectvo už má dve letky MiG-29A/UB, zakúpené v roku 1989. To znamená, že servis nových lietadiel bude známy a ich integrácia do letectva bude rýchlejšia a jednoduchšia ako zavedenie úplne nového modelu.
Keďže Irán naďalej čelí hrozbe útoku zo Západu a z Izraela, je schopnosť rýchlo získať a nasadiť MiG-29 do výzbroje osobitne dôležitá. Napriek ich veku, po modernizácii s inštaláciou senzorov, avioniky a zbraní úrovne „4+“, vrátane radaru Žuk-ME alebo pokročilejšieho radaru s fázovou mriežkou Žuk-A/AM, ako aj rakiet vzduch-vzduch R-77M, budú mať tieto stíhače vysokú bojovú spôsobilosť a budú schopné so sebavedomou istotou porážať starnúce F-15 a F-16, na ktoré sa stále spolieha izraelské letectvo.
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
